Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Útok na dejiny: Poliaci a Židia

.grzegorz Górny .časopis .klub

Poľský film Dozvuky (Poklosie), ktorý sa koncom roka hral v slovenských kinách a vyvolal v tunajšej tlači pochvalné recenzie, bol v Poľsku kasový prepadák.

Návštevnosť filmu bola minimálna. Tvorcovia filmu však vopred vyhlásili, že cieľom filmu, ktorý sponzorovala ruská štátna nadácia, nebolo zarábanie peňazí, ale osobitá pedagogická lekcia, určená všetkým žijúcim Poliakom. Najotvorenejšie o tom hovoril predstaviteľ hlavne roly vo filme, Maciej Stuhr. Podľa neho bolo cieľom filmu zmeniť to, ako Poliaci vidia svoje vlastné dejiny, aby sa prestali vidieť iba ako obete a hrdinovia. Ako príklad z dejín, ktorý to potvrdzuje, použil herec odvolanie sa na bitku pri Cedyni v roku 972, pri ktorej mali Poliaci použiť ako živé terče nemecké deti.  
Týmito slovami Stuhr ukázal svoju neznalosť a stal sa terčom humoru a výsmechu, že aj deti v škole vedia o dejinách viac  ako on. Historická scéna, na ktorú sa herec odvolal, sa naozaj stala, akurát že v roku 1109 pri obliehaní Glogowa a v opačnom garde: Neboli to Poliaci, ale Nemci, kto priviazal poľské deti pri obliehaní na svoje vojenské zariadenia. Podobne „historicky pravdivý“ je aj film Dozvuky.  
Je to príbeh o beštiálnom pogrome, ktorý počas vojny vykonali proti Židom poľskí dedinčania.  Ako povedal producent filmu Dariusz Jabloński, pri tvorbe filmu ho inšpirovala kniha Jana Tomasza Grossa Susedia o vražde v Jedwabnom v júli 1941. Podľa Grossa  mala vtedy poľská polovica obyvateľov vyvraždiť druhú, židovskú polovicu bez akejkoľvek účasti Nemcov. Historický výskum ukázal, že organizátorom starostlivo naplánovanej hromadnej vraždy bolo nemecké Einsatzkommando SS, ktoré v tých dňoch vykonávalo krvavé útoky po okolí. Nemci v Jedwabnom do pogromu zaangažovali 40 miestnych Poliakov, ktorí pochádzali z okraja spoločnosti. Lokálne poľské elity boli už v tom čase buď zatknuté, alebo vyvraždené.
Režisér filmu neukázal len príbeh hlavného hrdinu z čias vojny, ale predstavil aj jeho osud po vojne, keď bol antisemitským davom ukrižovaný za to, že sa domáhal odhalenia pravdy na zavraždení Židov. Nevadí, že v Poľsku sa nikdy nič také nestalo. Dokonale to zapadá do naratívu, ktorý pestujú dnešní ruskí publicisti a historici, ako napríklad Stanislav Kunajev, ktorí tvrdia, že zotročenie Varšavy pod nadvládou Moskvy po druhej svetovej vojne bolo ospravedlnené práve tým, že sa tak zabránilo divokému poľskému antisemitizmu a pogromom na Židoch.  V tomto kontexte treba rozumieť aj účasti ruskej štátnej nadácie na filme, ktorý chce prevychovať Poliakov.
Ale zaujímavé  je, že film Dozvuky vyvolal aj negatívne reakcie mnohých poľských Židov. Napríklad bývalý antikomunistický disident Czeslaw Bielecki povedal, že sa týmto filmom cíti osobne urazený. Dawid Wildstein, jeden z lídrov Fóra poľských Židov, vyhlásil, že film „charakterizuje negatívna stereotypizácia chudobných ľudí z provincie“. Pripomína to podľa neho „americké horory, v ktorých dobrý hrdina prichádza z mesta zachrániť mutantov z vidieka. Každý režisér má právo nakrútiť zlý triler, ale horšie je, keď predstiera, že zobrazuje skutočnosť. Najhoršie však je, ako tento film zneužívajú ľavicové organizácie. Stáva sa pre ne argumentom, ktorým podporujú falošnú tézu o spoluúčasti Poliakov na holokauste, čím sa súčasne oslabuje nemecká vina za Šoa.“
A presne taký je dnešný naratív, reprezentovaný Janom Grossom a jeho ľavicovými podporovateľmi. Za vraždenie Židov  robia zodpovednú celú poľskú vlasteneckú tradíciu  vrátane jej ideovej základne  čiže katolicizmu. Ako už upozornil Dawid Wildstein, antisemitizmus sa tak stáva iba zámienkou, ako zaútočiť na samotné jadro národnej identity.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite