Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ekonomika 2013

.ján Oravec .časopis .týždeň v ekonomike

Rok 2013 v slovenských luhoch a hájoch nepriniesol nič prevratné. Deficit štátneho rozpočtu sa nedarí znižovať, skôr naopak. Śtátny dlh rastie. Vláda zvyšuje dane, keď predtým sľúbila, že ich zvyšovať nebude. Označuje sa to honosne znejúcim pojmom fiškálna konsolidácia. Medzitým sme zaznamenali pokles Slovenska takmer vo všetkých rebríčkoch, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia. Slovensko bolo kedysi krajinou, ktorej iní závideli jej reformné úsilie. Rok 2013, ktorý symbolicky poslal do minulosti rovnú daň, definitívne potvrdil, že sme upadli do šedivého podpriemeru.

Index ekonomickej slobody Heritage Foundation, index ekonomickej slobody Fraser Institute, Doing Business Svetovej Banky, rebríček Svetového ekonomického fóra, rebríček konkurencieschopnosti švajčiarskeho inštitútu IMD, tieto všetky nám unisono hovoria to isté: na Slovensku lepšie už bolo. A čoraz viac podnikateľov uvažuje, že podnikanie „zavesí na klinec“.
Situácia v našom bezprostrednom okolí je len o máličko lepšia. Veštiť budúcnosť Európy by sa dnes neodvážila ani delfská Pýthia. Členské krajiny EÚ totiž v tomto roku vyslali diametrálne odlišné signály o tom, ako si predstavujú ďalší vývoj. Francúzsko sa úporne snaží presadiť svoju predstavu o jednotnej ekonomickej vláde, ktorej realizácia by Úniu posunula do podoby centralizovaného superštátu. Naopak, Veľká Británia ohlásila ústami svojho premiéra zámer usporiadať referendum o jej zotrvaní či vystúpení z Únie. Holandsko je zasa príkladom krajiny, ktorá hľadá spojencov pre presun právomocí z úrovne EÚ naspäť členským krajinám.
Eurozóna sa síce nerozpadla, ale ani nevyriešila žiadny z kľúčových problémov. Trhy práce zostávajú nepružné, preregulovanosť ekonomiky dosahuje absurdné rozmery a euro drží nad vodou jedna veta guvernéra Európskej centrálnej banky o bezhraničnej podpore. V bezprostrednej reakcii na krízu sa mnohé štáty síce snažili šetriť, ale väčšina z nich v tomto úsilí dlho nevydržala. Napriek tomu od vypuknutia krízy padlo 8 zo 17 vlád krajín eurozóny. V nikdy sa nekončiacom súboji medzi zástancami politiky úspor a zástancami politiky podpory rastu zaznamenal v druhej polovici tohto roka víťazstvo „prorastový“ tábor. Odklon od politiky úspor a príklon k podpore rastu finančnými helikoptérami, kvantitatívnym uvoľňovaním a cielenými verejnými investíciami odobrila väčšina medzinárodných organizácií. Je to však Pyrrhovo víťazstvo.
V roku 2013 zavládol smútok medzi teoretickými ekonómami. Ich rady v priebehu roka opustili Ronald Coase a Elinor Ostrom, nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu. Ronald Coase (dožil sa 103 rokov) obohatil ekonómiu o teóriu firmy, založenú na transakčných nákladoch. Elinor Ostrom zasa celý život skúmala na vzájomnej dôvere a spolupráci postavené systémy produkcie verejných statkov a služieb mimo tradičného rámca štátu alebo trhu.
Na záver správa z kategórie „radostných“. Organizácia pre hospodársku spoluprácu vydala na jeseň publikáciu, ktorej časť venovala problému klesajúcej dôvery obyvateľstva voči jej politickým reprezentantom, vládam i politickým stranám. Najväčší nárast podpory, až o 20 percent, bol zaznamenaný na Slovensku. Miernou politologickou záhadou je však obdobie, v ktorom sa vývoj podpory porovnával, roky 2007 a 2012. Nechajme na zasvätených politológov, aby sa pokúsili toto malé „sudoku“ vyriešiť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite