India je v počte ľudí, ktorí sa nakazili vírusom HIV, na druhom mieste vo svete. U viac ako päť miliónov ľudí tu bola diagnostikovaná infekcia a k tomuto údaju si treba predstaviť množstvo zatiaľ medicínsky nezachytených prípadov. Organizácia spojených národov si dala za cieľ zastaviť šírenie aidsu v Indii do roku 2015. Realistický pohľad však naznačuje, že túto métu nebude ľahké dosiahnuť.
.deti, čo sa starajú o rodičov
Zo všetkých Indov, ktorí sú diagnostikovaní ako HIV pozitívni, tvoria 39 percent ženy a až 15 percent deti do veku pätnásť rokov. Veľmi veľa z týchto detí sa nakazilo od svojej matky počas pôrodu alebo pri dojčení. Stovky tisíc detí, ktoré žijú s touto chorobou, majú takisto infikovaných rodičov. Trpia nielen svojím zlým zdravotným stavom, ale často sa ešte musia starať o rodičov, nestíhajú školskú dochádzku a napokon ani nezavŕšia základné vzdelanie. Ak ich rodičia nie sú schopní materiálne zabezpečiť rodinu, neraz sa práve od potomkov očakáva, že budú zarábať a prinášať domov príjem.
Indická vláda zatiaľ nerealizovala štúdie, ktoré by odhadli počet detí, ktorých život nadobro zmenil vírus HIV a choroba aids, podľa niektorých odborníkov už viac ako milión detí pod pätnásť rokov stratilo jedného alebo oboch rodičov pre choroby súvisiace s HIV a aidsom.
Siroty, ktorých rodičia zomreli na choroby spojené s aidsom, a ktoré sú navyše samy infikované, zostávajú veľmi často odkázané samy na seba. Príbuzní totiž neraz odmietnu prijať do svojho domu deti, ktoré sú nositeľmi vírusu. Boja sa infekcie – a v niektorých prípadoch sa ešte väčšmi boja hanby.
.manželstvo, nádej pre zúfalých
India ako celok predstavuje spoločnosť, kde je ťažké otvorene hovoriť o sexualite a aj o problémoch, aké sa s ňou spájajú. Osveta sa šíri len pomaly, HIV pozitívni bývajú pre svoje okolie odstrašujúcim príkladom a mnohí Indovia predpokladajú, že ten, kto sa nakazil, si za to môže sám. S odmietaním a odsúdením sa tak stretávajú dokonca aj deti, ktoré sa nakazili od rodičov alebo manželky, ktoré infikovali ich manželia. Kastový systém a tradičné normy správania sú také pevné, že niekedy sa syn rodiny na nátlak rodičov ožení, hoci je infikovaný. O svojej diagnóze totiž radšej nikomu nepovedal. Aj takto sa potom ochorenie šíri ďalej.
„Ak sa mi nepodarí nájsť HIV pozitívnu partnerku, ožením sa so zdravou ženou a nič jej nepoviem,“ vyhlásil raz jeden pacient pred svojím lekárom. Z pohľadu Európana to vyznieva priam trestuhodne. Tento Ind však tak zúfalo túžil po rodine – a aj po spoločenskom statuse, ktorý z manželstva vyplýva –, že bol ochotný ohroziť iných. O jeho prípade sa dopočul Anil Valiv, štátny zamestnanec, a inšpirovalo ho to na vytvorenie internetovej stránky, kde sa môžu zoznámiť ľudia, ktorým by inak infekcia bránila v normálnom spoločenskom a aj sexuálnom živote. Stránka funguje už niekoľko rokov a pre svojich užívateľov sa stala svetlým bodom nádeje a zároveň serióznym miestom, kde môžu preberať svoje problémy.
Nachádzajú tam praktické rady, pomoc, a mnohí aj vážnych životných partnerov. Stránka sa nazýva PositiveSaathi (saathi znamená po hindsky aj po bengálsky „priateľ“ alebo „spoločník“) a je zaujímavé, že veľká časť ľudí, ktorí sa na nej zaregistrovali, pochádza z vidieckych oblastí Indie. Práve v tých regiónoch je osveta najnižšia a dá sa predpokladať, že stigmatizácia HIV pozitívnych dosahuje najhrozivejšie rozmery.
Anil Valiv, ktorý stále pracuje na ministerstve dopravy, ale zároveň spravuje PositiveSaathi, upozorňuje, že k šíreniu nákazy často prispieva práve ostrakizácia chorých. „Ak títo ľudia nedokážu normálnym spôsobom, teda v rodine, naplniť svoje emocionálne a fyzické potreby,“ uviedol Valiv pre BBC, „napokon neraz šíria infekciu ďalej.“ Niekoľko desiatok párov, ktoré sa stretli prostredníctvom internetovej stránky PositiveSaathi, uzavrelo manželstvo a narodili sa im zdravé deti. Sú totiž nielen odhodlaní mať rodinu, ale aj poučení o zásadách bezpečnosti, a tak je riziko, že nakazia potomkov, minimalizované.
V porovnaní s obrovským množstvom nakazených Indov je toto len kvapka v mori, ale dôležitá. Stránka totiž zároveň šíri osvetu, učí ľudí, ako so svojou chorobou žiť. „HIV nie je koniec života, ale začiatok plánovaného života,“ stojí v jej úvode.
.rizikoví šoféri diaľkovej dopravy
V Indii sa za posledných desať rokov podarilo znížiť počet nových infekcií v porovnaní s predchádzajúcim obdobím až o 57 percent. Vyše 650-tisíc ľudí podľa údajov OSN dostáva antiretrovirálnu liečbu, čo predstavuje druhý najvyšší počet liečených pacientov v krajine na svete. Boj však ešte ani zďaleka nie je vyhratý. Každý rok pribúda 130-tisíc nových prípadov infekcie.
Začiatkom decembra OSN upozornila Indiu, že sa už netreba sústreďovať len na komunity, ktoré sú podľa tradičných štatistík najväčšmi ohrozené HIV a aidsom – teda na sexuálne pracovníčky a pracovníkov, na homosexuálov, transsexuálov a narkomanov. K rizikovým komunitám sa totiž zaraďujú aj ľudia, ktorí sa presúvajú za prácou. Je nutné, aby úrady doslova „stopovali epidémiu“ a zamerali sa napríklad na vnútorných migrantov a šoférov diaľkovej nákladnej dopravy.
„Vnútorná migrácia je v Indii veľký problém,“ uviedol v rozhovore pre Times of India koordinátor UNAIDS (čo je spoločný program pre HIV/aids) v Indii Oussama Tawil,. Muži, ktorí putujú v Indii za prácou alebo ktorí cestujú v rámci svojho zamestnania, totiž často využívajú služby prostitútok. Taoufik Bakkali, hlavný strategický a informačný poradca v UNAIDS sa vyjadril, že len dve percentá takýchto migrujúcich mužských zamestnancov tvoria nositelia vírusu, ale keďže počet tzv. vnútorných migrantov sa odhaduje na 7 miliónov, ide v skutočnosti o hrozivé číslo. „Sú to stovky tisíc HIV pozitívnych ľudí,“ hovorí Bakkali. „A mnohí z nich nakazia chorobou svoje manželky alebo budúce manželky, ktoré žijú inde. Takto sa epidémia šíri ťažko predvídateľnými smermi.“ Ženy tvoria 39 percent z tých, ktorým v Indii diagnostikovali vírus HIV.
Mnohé nositeľky vírusu HIV sa nakazili od svojich manželov.
K infikovaniu dieťaťa od matky väčšinou dochádza pri pôrode a dojčení.
V spoločnosti, kde stále platí kastový systém, sú ženy s aidsom terčom obáv aj opovrhovania.
Sotva 5 percent indických žien má dostatočné informácie o aidse a o spôsoboch, ktorými sa prenáša.
Je ťažké robiť osvetu v krajine, kde je podľa oficiálnych odhadov až 40 percent obyvateľov negramotných.
Ženy, ktoré žijú monogamne so svojimi manželmi, oficiálne do žiadnej „vysoko rizikovej skupiny“ nepatria. Sú však ohrozené, ak sa rizikovo správa ich manžel.
Indická spoločnosť má dvojaký meter na ženy a na mužov – od žien očakáva monogamiu, mužom neraz toleruje aj mimomanželské vzťahy.
.deti, čo sa starajú o rodičov
Zo všetkých Indov, ktorí sú diagnostikovaní ako HIV pozitívni, tvoria 39 percent ženy a až 15 percent deti do veku pätnásť rokov. Veľmi veľa z týchto detí sa nakazilo od svojej matky počas pôrodu alebo pri dojčení. Stovky tisíc detí, ktoré žijú s touto chorobou, majú takisto infikovaných rodičov. Trpia nielen svojím zlým zdravotným stavom, ale často sa ešte musia starať o rodičov, nestíhajú školskú dochádzku a napokon ani nezavŕšia základné vzdelanie. Ak ich rodičia nie sú schopní materiálne zabezpečiť rodinu, neraz sa práve od potomkov očakáva, že budú zarábať a prinášať domov príjem.
Indická vláda zatiaľ nerealizovala štúdie, ktoré by odhadli počet detí, ktorých život nadobro zmenil vírus HIV a choroba aids, podľa niektorých odborníkov už viac ako milión detí pod pätnásť rokov stratilo jedného alebo oboch rodičov pre choroby súvisiace s HIV a aidsom.
Siroty, ktorých rodičia zomreli na choroby spojené s aidsom, a ktoré sú navyše samy infikované, zostávajú veľmi často odkázané samy na seba. Príbuzní totiž neraz odmietnu prijať do svojho domu deti, ktoré sú nositeľmi vírusu. Boja sa infekcie – a v niektorých prípadoch sa ešte väčšmi boja hanby.
.manželstvo, nádej pre zúfalých
India ako celok predstavuje spoločnosť, kde je ťažké otvorene hovoriť o sexualite a aj o problémoch, aké sa s ňou spájajú. Osveta sa šíri len pomaly, HIV pozitívni bývajú pre svoje okolie odstrašujúcim príkladom a mnohí Indovia predpokladajú, že ten, kto sa nakazil, si za to môže sám. S odmietaním a odsúdením sa tak stretávajú dokonca aj deti, ktoré sa nakazili od rodičov alebo manželky, ktoré infikovali ich manželia. Kastový systém a tradičné normy správania sú také pevné, že niekedy sa syn rodiny na nátlak rodičov ožení, hoci je infikovaný. O svojej diagnóze totiž radšej nikomu nepovedal. Aj takto sa potom ochorenie šíri ďalej.
„Ak sa mi nepodarí nájsť HIV pozitívnu partnerku, ožením sa so zdravou ženou a nič jej nepoviem,“ vyhlásil raz jeden pacient pred svojím lekárom. Z pohľadu Európana to vyznieva priam trestuhodne. Tento Ind však tak zúfalo túžil po rodine – a aj po spoločenskom statuse, ktorý z manželstva vyplýva –, že bol ochotný ohroziť iných. O jeho prípade sa dopočul Anil Valiv, štátny zamestnanec, a inšpirovalo ho to na vytvorenie internetovej stránky, kde sa môžu zoznámiť ľudia, ktorým by inak infekcia bránila v normálnom spoločenskom a aj sexuálnom živote. Stránka funguje už niekoľko rokov a pre svojich užívateľov sa stala svetlým bodom nádeje a zároveň serióznym miestom, kde môžu preberať svoje problémy.
Nachádzajú tam praktické rady, pomoc, a mnohí aj vážnych životných partnerov. Stránka sa nazýva PositiveSaathi (saathi znamená po hindsky aj po bengálsky „priateľ“ alebo „spoločník“) a je zaujímavé, že veľká časť ľudí, ktorí sa na nej zaregistrovali, pochádza z vidieckych oblastí Indie. Práve v tých regiónoch je osveta najnižšia a dá sa predpokladať, že stigmatizácia HIV pozitívnych dosahuje najhrozivejšie rozmery.
Anil Valiv, ktorý stále pracuje na ministerstve dopravy, ale zároveň spravuje PositiveSaathi, upozorňuje, že k šíreniu nákazy často prispieva práve ostrakizácia chorých. „Ak títo ľudia nedokážu normálnym spôsobom, teda v rodine, naplniť svoje emocionálne a fyzické potreby,“ uviedol Valiv pre BBC, „napokon neraz šíria infekciu ďalej.“ Niekoľko desiatok párov, ktoré sa stretli prostredníctvom internetovej stránky PositiveSaathi, uzavrelo manželstvo a narodili sa im zdravé deti. Sú totiž nielen odhodlaní mať rodinu, ale aj poučení o zásadách bezpečnosti, a tak je riziko, že nakazia potomkov, minimalizované.
V porovnaní s obrovským množstvom nakazených Indov je toto len kvapka v mori, ale dôležitá. Stránka totiž zároveň šíri osvetu, učí ľudí, ako so svojou chorobou žiť. „HIV nie je koniec života, ale začiatok plánovaného života,“ stojí v jej úvode.
.rizikoví šoféri diaľkovej dopravy
V Indii sa za posledných desať rokov podarilo znížiť počet nových infekcií v porovnaní s predchádzajúcim obdobím až o 57 percent. Vyše 650-tisíc ľudí podľa údajov OSN dostáva antiretrovirálnu liečbu, čo predstavuje druhý najvyšší počet liečených pacientov v krajine na svete. Boj však ešte ani zďaleka nie je vyhratý. Každý rok pribúda 130-tisíc nových prípadov infekcie.
Začiatkom decembra OSN upozornila Indiu, že sa už netreba sústreďovať len na komunity, ktoré sú podľa tradičných štatistík najväčšmi ohrozené HIV a aidsom – teda na sexuálne pracovníčky a pracovníkov, na homosexuálov, transsexuálov a narkomanov. K rizikovým komunitám sa totiž zaraďujú aj ľudia, ktorí sa presúvajú za prácou. Je nutné, aby úrady doslova „stopovali epidémiu“ a zamerali sa napríklad na vnútorných migrantov a šoférov diaľkovej nákladnej dopravy.
„Vnútorná migrácia je v Indii veľký problém,“ uviedol v rozhovore pre Times of India koordinátor UNAIDS (čo je spoločný program pre HIV/aids) v Indii Oussama Tawil,. Muži, ktorí putujú v Indii za prácou alebo ktorí cestujú v rámci svojho zamestnania, totiž často využívajú služby prostitútok. Taoufik Bakkali, hlavný strategický a informačný poradca v UNAIDS sa vyjadril, že len dve percentá takýchto migrujúcich mužských zamestnancov tvoria nositelia vírusu, ale keďže počet tzv. vnútorných migrantov sa odhaduje na 7 miliónov, ide v skutočnosti o hrozivé číslo. „Sú to stovky tisíc HIV pozitívnych ľudí,“ hovorí Bakkali. „A mnohí z nich nakazia chorobou svoje manželky alebo budúce manželky, ktoré žijú inde. Takto sa epidémia šíri ťažko predvídateľnými smermi.“ Ženy tvoria 39 percent z tých, ktorým v Indii diagnostikovali vírus HIV.
Mnohé nositeľky vírusu HIV sa nakazili od svojich manželov.
K infikovaniu dieťaťa od matky väčšinou dochádza pri pôrode a dojčení.
V spoločnosti, kde stále platí kastový systém, sú ženy s aidsom terčom obáv aj opovrhovania.
Sotva 5 percent indických žien má dostatočné informácie o aidse a o spôsoboch, ktorými sa prenáša.
Je ťažké robiť osvetu v krajine, kde je podľa oficiálnych odhadov až 40 percent obyvateľov negramotných.
Ženy, ktoré žijú monogamne so svojimi manželmi, oficiálne do žiadnej „vysoko rizikovej skupiny“ nepatria. Sú však ohrozené, ak sa rizikovo správa ich manžel.
Indická spoločnosť má dvojaký meter na ženy a na mužov – od žien očakáva monogamiu, mužom neraz toleruje aj mimomanželské vzťahy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.