Poznáte to: postrašia nás dennými nástrahami života, prejavia dojemnú starosť o osudy poddaných a už majú úrady pocit, že môžu vyrukovať aj s najabsurdnejším návrhom, škodiacim všetkým – až na vyvolenú záujmovú skupinu. Navrhovaná úprava, ako si nebudeme môcť vybrať dôchodkové úspory z nášho vlastného účtu v druhom pilieri, je ideálnym príkladom.
Jožo počas celého svojho ekonomicky aktívneho života zarába dvojnásobok priemernej mzdy. Môžeme teda usudzovať, že je pomerne bystrý, šikovný a pracovitý. Veď 1 500-eurovú mzdu nikdy nedosiahne drvivá väčšina ostatných Slovákov. Jožo je iste dosť bystrý a šikovný aj v očiach štátu, keďže nezarába iba na seba a svoju rodinu, ale cez dane, odvody, príslušné dávky a štátne platby platí časť aj tým, čo pracovať nemôžu alebo nechcú. Krížovo dotuje ľuďom s nižšími príjmami zdravotníctvo, dôchodky či verejné služby. Na to, aby získal plat 1 500 eur, musí vďaka všetkým možným odvodom a daniam vytvoriť vyše 2 000 eur hodnoty. Štátu pritom pošle na rôznych priamych a nepriamych daniach a odvodoch spolu takmer 1 000 eur – a to mesiac čo mesiac, celých 40 rokov svojej práce. Z týchto peňazí pomáha živiť aj armádu štátnych úradníkov a platí tiež platy politikov. Tomu hovorím ukážkový občan, na ktorého by sme mali byť hrdí.
Ale na ministerstve to vidia úplne inak. Majú Joža za idiota. Jožo si v druhom pilieri síce za svoj život nasporil 46-tisíc eur, no po dosiahnutí dôchodkového veku si ich nebude môcť vybrať. Politici a ich úradníci, ktorých Jožo celý život živil, totiž majú starosť o jeho zdravý úsudok. Boja sa, že Jožo by peniaze okamžite minul na alkohol, prostitútky či drahé hodinky a nezostalo by mu na život. Teda že táto chytrá, šikovná a pracovitá ovečka by zrazu zabudla, že treba mať aj na jedlo a bývanie. Jožo by sa potom stal ťarchou pre štát. A tomu treba zabrániť.
Namiesto exotickej dovolenky, renovácie domu, kvalitnej zahraničnej vysokej školy pre synovca či zahraničnej operácie bedrového kĺbu pre manželku tak prisúdili naši dobrotiví pastieri Jožovi jedinú možnosť. Musí peniaze presunúť do súkromnej poisťovne a povinne si kúpiť 250-eurový doživotný dôchodok. Bez ohľadu na to, že Jožo môže mať závideniahodný majetok či iné pravidelné príjmy. Nepomôže dokonca ani to, že z prvého dôchodkového piliera bude Jožo doživotne dostávať dôchodok vyšší, než je mesačný príjem väčšiny dôchodcov. Jednoducho, pastieri majú o jeho osud väčšiu starosť než o státisíce ľudí, ktorí musia zázračne vyjsť zo zlomku Jožových príjmov.
Môžeme iba dúfať, že Joža po pár mesiacoch na dôchodku z toľkej starostlivosti štátu netrafí šľak. Inak sú jeho celoživotné úspory z druhého piliera naozaj v ... súkromnej poisťovni. Doživotný dôchodok sa totiž nededí, a tak jeho deti uvidia z jeho úspor figu borovú. Pre ich dobro, samozrejme.
Auto pracuje v INESS.
Jožo počas celého svojho ekonomicky aktívneho života zarába dvojnásobok priemernej mzdy. Môžeme teda usudzovať, že je pomerne bystrý, šikovný a pracovitý. Veď 1 500-eurovú mzdu nikdy nedosiahne drvivá väčšina ostatných Slovákov. Jožo je iste dosť bystrý a šikovný aj v očiach štátu, keďže nezarába iba na seba a svoju rodinu, ale cez dane, odvody, príslušné dávky a štátne platby platí časť aj tým, čo pracovať nemôžu alebo nechcú. Krížovo dotuje ľuďom s nižšími príjmami zdravotníctvo, dôchodky či verejné služby. Na to, aby získal plat 1 500 eur, musí vďaka všetkým možným odvodom a daniam vytvoriť vyše 2 000 eur hodnoty. Štátu pritom pošle na rôznych priamych a nepriamych daniach a odvodoch spolu takmer 1 000 eur – a to mesiac čo mesiac, celých 40 rokov svojej práce. Z týchto peňazí pomáha živiť aj armádu štátnych úradníkov a platí tiež platy politikov. Tomu hovorím ukážkový občan, na ktorého by sme mali byť hrdí.
Ale na ministerstve to vidia úplne inak. Majú Joža za idiota. Jožo si v druhom pilieri síce za svoj život nasporil 46-tisíc eur, no po dosiahnutí dôchodkového veku si ich nebude môcť vybrať. Politici a ich úradníci, ktorých Jožo celý život živil, totiž majú starosť o jeho zdravý úsudok. Boja sa, že Jožo by peniaze okamžite minul na alkohol, prostitútky či drahé hodinky a nezostalo by mu na život. Teda že táto chytrá, šikovná a pracovitá ovečka by zrazu zabudla, že treba mať aj na jedlo a bývanie. Jožo by sa potom stal ťarchou pre štát. A tomu treba zabrániť.
Namiesto exotickej dovolenky, renovácie domu, kvalitnej zahraničnej vysokej školy pre synovca či zahraničnej operácie bedrového kĺbu pre manželku tak prisúdili naši dobrotiví pastieri Jožovi jedinú možnosť. Musí peniaze presunúť do súkromnej poisťovne a povinne si kúpiť 250-eurový doživotný dôchodok. Bez ohľadu na to, že Jožo môže mať závideniahodný majetok či iné pravidelné príjmy. Nepomôže dokonca ani to, že z prvého dôchodkového piliera bude Jožo doživotne dostávať dôchodok vyšší, než je mesačný príjem väčšiny dôchodcov. Jednoducho, pastieri majú o jeho osud väčšiu starosť než o státisíce ľudí, ktorí musia zázračne vyjsť zo zlomku Jožových príjmov.
Môžeme iba dúfať, že Joža po pár mesiacoch na dôchodku z toľkej starostlivosti štátu netrafí šľak. Inak sú jeho celoživotné úspory z druhého piliera naozaj v ... súkromnej poisťovni. Doživotný dôchodok sa totiž nededí, a tak jeho deti uvidia z jeho úspor figu borovú. Pre ich dobro, samozrejme.
Auto pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.