Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Architekt na druhej strane stola

.matej Gašparovič .časopis .biznis príbeh

Ateliér, ktorý s kolegami zakladal, patril medzi prvé súkromné architektonické kancelárie na Slovensku. Vďaka nemu získali orientáciu a stali sa oceňovanými developermi.

.miroslav Marynčák nedávno abdikoval na funkciu starostu v Chorvátskom Grobe a predminulý týždeň svoju kanceláriu definitívne opustil. Nedokázal zabrániť ďalšiemu pustošeniu „mesačnej“ lokality, kde sa buduje nové mesto uprostred polí bez toho, aby sa rátalo so základnou občianskou vybavenosťou. Do tejto funkcie ho však obyvatelia a členovia miestneho občianskeho združenia vyniesli najmä vďaka jeho kariérnemu profilu, ktorý zahŕňa povolanie architekta, developera a urbanistu v jednej osobe. „Pri projektovaní tak situáciu poznám z oboch strán stola,“ vraví Marynčák.

.prvý ateliér
Založiť nezávislý architektonický ateliér sa s kolegami rozhodli bezprostredne po Nežnej revolúcii. „Paradoxne, revolúcia nebola štartérom, keďže sme o nej nevedeli. Ateliér sme založili 18. novembra 1989, keď sme ešte ani netušili, čo sa deje v Prahe. Prosto sme ako urbanisti chceli opustiť statické procesy v štátnom podniku a pracovať nezávislo.“ Vo svojom ateliéri Huma 90 sa pustili do množstva projektov, ale aj zón a urbanistických plánov, napríklad v Senci, Piešťanoch či Petržalke. Svoju stopu zanechali aj v centre hlavného mesta, kde sa podieľali na výstavbe budovy Tatra centra na Hodžovom námestí a rekonštruovali viacero meštiackych budov v historickom jadre. Za realizáciu riadiacej a letovej veže Letiska M. R. Štefánika získali členovia ateliéru v roku 1998 cenu Stavba roka.
Postupne začali pracovať aj pre investorov, ktorým pomáhali zhodnotiť územie pre nové podnikateľské možnosti. Pustili sa aj do revitalizácie Zámockej ulice, kde komunisti zlikvidovali okrem hodnotnej synagógy aj veľkú časť pôvodnej zástavby, ktorú sa pokúsili asanovať. „Mesto nebolo schopné do projektu investovať, riešenie sa roky odkladalo, a tak nám pozemky odpredalo,“ spomína Marynčák na prvé diela súkromného ateliéru.
Architektonická kancelária sa vďaka spolupráci na príprave nových urbanistických plánov zorientovala v nových perspektívach a postupne sa prepracovala až do developmentu. „To potom súviselo aj s rozkolom spoločníkov. Všetci sme ďalej pokračovali po vlastnej ceste.“ Marynčák je dnes spolumajiteľom spoločnosti Global Group a majiteľom jej dcéry PeeMDe.
Global Group spustila aj výstavbu Digital Parku, ktorú neskôr odkúpila a dokončila spoločnosť Penta. Najvýznamnejším počinom firmy je však košický Cassovar za 95-miliónov eur, kde prestavali zruinované a burinou zarastené okolie bývalého pivovaru na polyfunkčný objekt s reštaurovaným 60-metrovým pivovarným komínom, kaplnkou a historickou budovou Bauerneblovho domu. Dnes v areáli stoja byty, obchody a kancelárske priestory. Za citlivé skĺbenie histórie s modernou architektúrou si vyslúžili dve ocenenia Stavba roka a nomináciu na cenu CE.ZA.AR. „Vždy sme naše projekty doťahovali tak, aby priniesli nový podnet do mesta. To bolo naše krédo,“ vraví. „Myslím si, že som na svoje diela až neefektívne mentálne viazaný. Tou stavbou musím žiť od začiatku, ináč jej neviem dať všetko, čo viem. A často aj to, čo na začiatku ani neviem. Rastiem s ňou a dýcham s ňou.“
Marynčák sa do Košíc vybral v roku 2005 po dlhodobých sporoch s partnerom. „Bolo to po období totálnej abstinencie kreatívnej tvorby, tak som odišiel hľadať šťastie mimo Bratislavy,“ spomína. Pre metropolu východu sa rozhodol aj preto, že hlavné mesto bolo obsadené mamutmi, ktorým ako menší developer nemohol konkurovať. Pol kilometra od Katedrály sv. Alžbety objavil zastrčený a zdevastovaný skvost. „Bol tam genius loci. Našiel som ho doobeda, poobede som už bol na útvare hlavného architekta a večer cestou domov som vo vlaku nakreslil štúdiu využitia územia. Mám ju stále odloženú. Podľa nej dnes stojí najväčší polyfunkčný projekt na východe Slovenska,“ spomína. Záverečnú fázu a vedenie košického ateliéru však už musel prenechať synovi Marekovi, keďže sa medzitým stal starostom.

.aj golfové ihriská
Podľa Marynčáka spojenie architekta a developera prináša napriek všetkým pochybám výhody. „Je to ale o vysokej miere sebareflexie, samocenzúry, keď vo vás bojuje rozšafný architekt s exaktným stavbárom a hlavne ekonómom. Musíte myslieť nielen na výraz diela, ale aj na jeho budúcu prevádzku a predajnosť, pretože tam dávate aj svoje prachy. Nad to všetko však prevažuje, že sa môžem rozhodovať sám, rýchlo, operatívne a s plnou zodpovednosťou.“
Z Marynčáka je dnes aj jeden z najväčších špecialistov na plánovanie a stavbu golfových ihrísk. „Robili sme územný plán Bernolákova a park pri kaštieli sa nám zdal zanedbaný a nevyužitý. Šéf vtedy povedal, že golf je vraj vo svete veľmi využívaný. Tak sme to vyskúšali. Ja som mal vtedy najmenej práce – asi len päť projektov – tak som sa to mal naučiť, naprojektovať a postaviť. Som buldog, tak som sa do toho zahryzol.“ O dva roky stálo v bývalom zámockom parku grófa Esterházyho prvé deväťjamkové golfové ihrisko na Slovensku. Marynčák je dnes partnerom vo firme Golfer. Tá má za sebou výstavbu viacerých golfových ihrísk v Česku a v Rusku, ktoré otvárali štyria prezidenti. V Mladej Boleslavi postavili majstrovské osemnásťjamkové ihrisko, rámcované romantickými výhľadmi na okolité pohoria a v Jekaterinburgu vybudovali najväčšie indoorové ihrisko a najväčšiu golfovú akadémiu na východ od Moskvy.
Marynčák sa podieľal aj na urbanistickom projekte na okraji Mariánskych Lázní, kde sa majú prebudovať bývalé kasárne na nové mestečko, ktorý v Bruseli vybrali medzi 200 projektmi. Azda jedinou oblasťou, kde neuspel, tak zostane práve Chorvátsky Grob. Odchádza, keďže mu štátne orgány nepomohli pri pokuse o záchranu lokality a jeho boj zostal márny.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite