KNIHA Franck Thilliez: Syndróm E (Artforum, 2013)
Detektívny triler je úžasný literárny žáner. Môžu v ňom vystupovať vyšetrovatelia, čo vyzerajú ako príbuzní kolegov z iných trilerov, príbeh môže byť na samej hranici uveriteľnosti, hlavní hrdinovia môžu občas pripomínať seriálových géniov z CSI, schopných za 50 minút vyriešiť každú záhadu. Nič to, že v ňom nájdete zopár klišé o CIA či cudzineckej légii, neprekážajú výlety do vedeckej fantastiky a do útrob mozgu, ba ani predvídateľne romantický vzťah hlavných hrdinov. Nič z toho nevadí, ak je triler napínavý a ak pritom neurazí ani naozajstnou literatúrou zhýčkaného čitateľa. Thilliezov Syndróm E (v kvalitnom preklade Ani Ostrihoňovej), so schizofrenickým komisárom Sharkom a húževnatou poručíčkou Lucie Henebellovou, s nebezpečnými filmami a brutálne zmolestovanými mŕtvolami v Normandii a v Káhire a so sľubným odrazom k ďalšiemu dielu na poslednej strane je výborný triler. Nič viac, ale pozor: ani nič menej.
.jk
KNIHA Anton Baláž: Len jedna jar (Marenčin PT, 2013)
Postavy tohto románu boli koncom 60. rokov vysokoškolákmi a ich prechodným domovom boli internáty. Dôležité dejinné udalosti prebiehali súbežne s ich študentskými rokmi, s ich láskami, rozchodmi, prvými úspechmi či neúspechmi v umeleckom svete. S istým pocitom dobrodružstva a nadšenia prijímajú nové pomery, hľadajú seba, pravdu, hodnotia, sú rôznorodí v názoroch i odvahe. V Balážovej knihe paralelne prebieha nakrúcanie filmu s historickými udalosťami za aktívnej účasti viacerých protagonistov románu. Mladí ľudia sa pohybujú v umeleckej sfére podobne ako vo sfére dejinnej, aby sa tieto dve línie v závere zjednotili. Všetko sa to deje od januára do augusta 1968, autor však využíva aj postupy retrospektívne alebo avizujúce. Anton Baláž vsadil príbeh troch mladých umelcov do množstva autentických reálií z Československa i zo sveta v čase Pražskej jari a krátko po nej. Próza tak nadobúda polodokumentárny charakter.
.gabriela Rakúsová
DIVADLO Madame Bovary (Réžia: Eduard Kudláč, SND)
Jediné, čo možno najnovšej inscenácii v Činohre SND vyčítať, je spomalenie tempa v jej druhej polovici, v dôsledku čoho sa divák teší na záverečnú oponu o čosi viac, než by mal. Všetko ostatné si zaslúži pochvalu. Režisér Eduard Kudláč zinscenoval výbornú dramatizáciu Ivy Klestilovej s úctou voči klasike, no bez toho, aby navodil atmosféru múzea. Aj vďaka hercom a zdanlivo prázdnej, no pritom funkčnej scéne, posúvajúcej dej, krásnym kostýmom (jedno aj druhé Eva Kudláčová Rácová) bol tragický príbeh mladej Madame živý, drásajúci, keď bolo treba, tak aj vtipný a dojímavý. Táňa Pauhofová už dávno nie je herečka jednej postavy: jej Emma Bovary sa plynule mení z milujúcej manželky cez nespokojnú a neuspokojenú ženu na zúfalú obeť vlastnej hystérie. Ľubo Kostelný hral jej nenápadného milujúceho manžela bravúrne. Popod či poza to všetko znela smutná hudba Martina Burlasa. Dlhotrvajúci aplauz bol namieste.
.jk
HUDBA The Beatles: Live At The BBC (Apple/Universal)
Keď v roku 1994 vyšiel prvý diel živých záznamov kapely The Beatles, ktoré John, Paul, George a Ringo odohrali v rokoch 1962 až 1965 v štúdiách BBC, považovala sa táto menej známa kapitola kapely za definitívne uzavretú. No druhé pokračovanie nahrávok pre BBC ukazuje, že v archívoch rozhlasu je toho oveľa viac, než si mysleli aj ich najväčší priaznivci. Druhá kompilácia nie je až taká prekvapivá ako predošlá, medzi 63 trackmi je iba desať piesní (ide o coververzie rokenrolových hitov a šlágrov), ktoré kapela nenahrala na žiadny radový album. The Beatles možno trpeli na svojich koncertoch, tínedžerské publikum bolo také hlučné a zbláznené, že často na pódiu ani nepočuli, čo hrajú, no nahrávky zo štúdií BBC ukazujú, že keď „beatlemánia“ k nim nedoliehala, vedeli podať brilantné muzikantské výkony. Čisté harmónie a solídny sprievod svedčia, že beatlesáci neboli žiadne bábovky, ale výborná rokenrolová kapela, ktorá vedela do toho poriadne šliapnuť.
.peter Bálik
HUDBA The Who: Tommy (Universal)
Pred Tommym (1969) existovali rôzne koncepčné albumy od The Beatles, The Kinks alebo Franka Zappu, no až o tejto dvojplatni možno povedať, že bola stvorená prvá rocková opera. Tá aj po rokoch vyčnieva nad ostatnými muzikálmi, ktoré znejú dobre na divadelných doskách, ale na platniach sú trochu prestrelené. Asi preto, že za Tommym sa skrýva civilný príbeh, ktorý nestavia len na rockovej pompéznosti, o čom svedčí fakt, že tento album sa nemusí počúvať v kuse, ale aj cez jednotlivé skladby. Album spája príbeh o psychicky postihnutom chlapcovi, ktorý prestal vidieť a počuť a našiel tak úplne nový svet, ktorý prilákal množstvo nasledovníkov. Túto operu napísal líder kapely, gitarista a skladateľ Pete Townshend aj na základe svojich traumatických zážitkov z detstva a po rokoch tak vďaka novej výpravnej reedícii môžeme obdivovať toto dielo, ktorému sa v tomto žánri dokáža vyrovnať hádam len The Wall od Pink Floyd.
.peter Bálik
Detektívny triler je úžasný literárny žáner. Môžu v ňom vystupovať vyšetrovatelia, čo vyzerajú ako príbuzní kolegov z iných trilerov, príbeh môže byť na samej hranici uveriteľnosti, hlavní hrdinovia môžu občas pripomínať seriálových géniov z CSI, schopných za 50 minút vyriešiť každú záhadu. Nič to, že v ňom nájdete zopár klišé o CIA či cudzineckej légii, neprekážajú výlety do vedeckej fantastiky a do útrob mozgu, ba ani predvídateľne romantický vzťah hlavných hrdinov. Nič z toho nevadí, ak je triler napínavý a ak pritom neurazí ani naozajstnou literatúrou zhýčkaného čitateľa. Thilliezov Syndróm E (v kvalitnom preklade Ani Ostrihoňovej), so schizofrenickým komisárom Sharkom a húževnatou poručíčkou Lucie Henebellovou, s nebezpečnými filmami a brutálne zmolestovanými mŕtvolami v Normandii a v Káhire a so sľubným odrazom k ďalšiemu dielu na poslednej strane je výborný triler. Nič viac, ale pozor: ani nič menej.
.jk
KNIHA Anton Baláž: Len jedna jar (Marenčin PT, 2013)
Postavy tohto románu boli koncom 60. rokov vysokoškolákmi a ich prechodným domovom boli internáty. Dôležité dejinné udalosti prebiehali súbežne s ich študentskými rokmi, s ich láskami, rozchodmi, prvými úspechmi či neúspechmi v umeleckom svete. S istým pocitom dobrodružstva a nadšenia prijímajú nové pomery, hľadajú seba, pravdu, hodnotia, sú rôznorodí v názoroch i odvahe. V Balážovej knihe paralelne prebieha nakrúcanie filmu s historickými udalosťami za aktívnej účasti viacerých protagonistov románu. Mladí ľudia sa pohybujú v umeleckej sfére podobne ako vo sfére dejinnej, aby sa tieto dve línie v závere zjednotili. Všetko sa to deje od januára do augusta 1968, autor však využíva aj postupy retrospektívne alebo avizujúce. Anton Baláž vsadil príbeh troch mladých umelcov do množstva autentických reálií z Československa i zo sveta v čase Pražskej jari a krátko po nej. Próza tak nadobúda polodokumentárny charakter.
.gabriela Rakúsová
DIVADLO Madame Bovary (Réžia: Eduard Kudláč, SND)
Jediné, čo možno najnovšej inscenácii v Činohre SND vyčítať, je spomalenie tempa v jej druhej polovici, v dôsledku čoho sa divák teší na záverečnú oponu o čosi viac, než by mal. Všetko ostatné si zaslúži pochvalu. Režisér Eduard Kudláč zinscenoval výbornú dramatizáciu Ivy Klestilovej s úctou voči klasike, no bez toho, aby navodil atmosféru múzea. Aj vďaka hercom a zdanlivo prázdnej, no pritom funkčnej scéne, posúvajúcej dej, krásnym kostýmom (jedno aj druhé Eva Kudláčová Rácová) bol tragický príbeh mladej Madame živý, drásajúci, keď bolo treba, tak aj vtipný a dojímavý. Táňa Pauhofová už dávno nie je herečka jednej postavy: jej Emma Bovary sa plynule mení z milujúcej manželky cez nespokojnú a neuspokojenú ženu na zúfalú obeť vlastnej hystérie. Ľubo Kostelný hral jej nenápadného milujúceho manžela bravúrne. Popod či poza to všetko znela smutná hudba Martina Burlasa. Dlhotrvajúci aplauz bol namieste.
.jk
HUDBA The Beatles: Live At The BBC (Apple/Universal)
Keď v roku 1994 vyšiel prvý diel živých záznamov kapely The Beatles, ktoré John, Paul, George a Ringo odohrali v rokoch 1962 až 1965 v štúdiách BBC, považovala sa táto menej známa kapitola kapely za definitívne uzavretú. No druhé pokračovanie nahrávok pre BBC ukazuje, že v archívoch rozhlasu je toho oveľa viac, než si mysleli aj ich najväčší priaznivci. Druhá kompilácia nie je až taká prekvapivá ako predošlá, medzi 63 trackmi je iba desať piesní (ide o coververzie rokenrolových hitov a šlágrov), ktoré kapela nenahrala na žiadny radový album. The Beatles možno trpeli na svojich koncertoch, tínedžerské publikum bolo také hlučné a zbláznené, že často na pódiu ani nepočuli, čo hrajú, no nahrávky zo štúdií BBC ukazujú, že keď „beatlemánia“ k nim nedoliehala, vedeli podať brilantné muzikantské výkony. Čisté harmónie a solídny sprievod svedčia, že beatlesáci neboli žiadne bábovky, ale výborná rokenrolová kapela, ktorá vedela do toho poriadne šliapnuť.
.peter Bálik
HUDBA The Who: Tommy (Universal)
Pred Tommym (1969) existovali rôzne koncepčné albumy od The Beatles, The Kinks alebo Franka Zappu, no až o tejto dvojplatni možno povedať, že bola stvorená prvá rocková opera. Tá aj po rokoch vyčnieva nad ostatnými muzikálmi, ktoré znejú dobre na divadelných doskách, ale na platniach sú trochu prestrelené. Asi preto, že za Tommym sa skrýva civilný príbeh, ktorý nestavia len na rockovej pompéznosti, o čom svedčí fakt, že tento album sa nemusí počúvať v kuse, ale aj cez jednotlivé skladby. Album spája príbeh o psychicky postihnutom chlapcovi, ktorý prestal vidieť a počuť a našiel tak úplne nový svet, ktorý prilákal množstvo nasledovníkov. Túto operu napísal líder kapely, gitarista a skladateľ Pete Townshend aj na základe svojich traumatických zážitkov z detstva a po rokoch tak vďaka novej výpravnej reedícii môžeme obdivovať toto dielo, ktorému sa v tomto žánri dokáža vyrovnať hádam len The Wall od Pink Floyd.
.peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.