V pondelok minulý týždeň vyšiel v sprievode šerifa z väznice v Los Angeles a pred ňou ho čakali fanúšikovia Michaela Jacksona. Zo štyroch rokov, ktoré dostal za neúmyselné zabitie „kráľa popu“, si odsedel dva. Fanúšikovia boli rozhorčení. Ešte stále sa nezmierili s tým, že muž, ktorého považujú za vraha svojho idolu, svoje konanie neľutuje. A navyše sa chystá na obnovu lekárskych licencií, aby mohol znovu vykonávať prax. Podľa nich mal byť Murray obžalovaný z vraždy druhého stupňa.
Za svoj čin mohol dostať aj podmienku a súd sa priklonil k hornej hranici trestu – iste nie preto, aby uspokojil Jacksonových fanúšikov, ale preto, aby vyslal jasné varovanie, že to, čo Murray vykonával, sa za zodpovednú medicínu považovať nedá.
Svojmu prominentnému pacientovi podával každý večer propofol, ktorým, ako tvrdil, mu zabezpečoval spánok. Jackson totiž trpel chronickou nespavosťou. Murray riešil jeho spánkovú poruchu a prekročil pri tom svoje kompetencie. Propofol v kombinácii s inými liečivami, ktorých bral Jackson požehnane, napokon spôsobil smrť. Jacksonov lekár sa dopustil zabitia z nedbanlivosti, tak znel verdikt. Conrad Murray dopadol z výšky svojej dobre platenej práce u Jacksona na dno.
.nikto mu nič nedal zadarmo
Takto si svoj život určite nepredstavoval, keď sa ako dieťa pretĺkal v chudobe. Narodil sa v roku 1953 v Grenade, vyrastal len s matkou, ktorá sa však musela oháňať, aby ho uživila, a tak cestovala za prácou do Trinidadu a Tobaga. Conrad zostával veľmi často u jej rodičov, roľníkov. Jeho otec Rawle Andrews sa s ním stretol až oveľa neskôr, keď mal Conrad dvadsaťpäť rokov. Andrews pôsobil v okolí Houstonu ako lekár.
Od siedmich rokov býval Conrad s matkou v Trinidade a Tobagu, kde získal občianstvo. Videl okolo seba toľko biedy, že už vtedy sa pevne rozhodol niečo významné dosiahnuť. S úspechom absolvoval strednú školu, potom pracoval ako dobrovoľný učiteľ na základnej škole. Na vysokoškolské štúdium si zarobil prácou colníka a poisťovacieho agenta. Nikto mu nikdy nič nedal zadarmo a Murray sa naučil využívať príležitosti v štúdiu aj v podnikaní. Už ako 19-ročný kúpil dom a predal ho so ziskom. Tak si financoval svoje štúdium v USA, kde sa konečne mohol stretnúť aj s otcom.
Medicínu a biológiu vyštudoval s vyznamenaním magna cum laude a pôsobil na viacerých klinikách a nemocniciach. Kardiológii sa venoval na University of Arizona a v roku 1999 si založil súkromnú prax v kalifornskom Las Vegas. Pozoruhodné bolo, že služby poskytoval nielen dobre platiacim pacientom, ale časť svojho úsilia venoval aj dobročinnej starostlivosti o chudobných. .najlepší pacient je ten s návykom
Zároveň, ako zarábal a pomáhal, si však vytváral aj problémy. Striedal manželky a milenky, plodil deti, opúšťal ich. Bol súdený za neplatenie alimentov a dodnes nie je oficiálne známe, koľko má vlastne potomkov, ktorých musí živiť. Dlžoby voči jednotlivcom, firmám alebo štátu sa mu hromadili. Aj preto uvítal šancu pôsobiť ako osobný lekár Michaela Jacksona. Zoznámili sa v roku 2006 v Las Vegas. Jackson bol v meste aj so svojimi deťmi a jedno dieťa potrebovalo súrne lekárske ošetrenie – poskytol mu ho práve doktor Murray. Výstredný spevák si porozumel s ambicióznym a tiež dosť svojským lekárom. Z priateľského vzťahu vznikol profesionálny. Jackson, ktorý v roku 2009 chystal obrovské comebackové turné, sa rozhodol prijať doktora Murrayho ako svojho osobného lekára. Za plat 150-tisíc dolárov mesačne si kúpil nielen Murrayho čas a lekárske vedomosti, ale aj jeho spoluvinu.
Jackson mal totiž problémy s návykovými liekmi na predpis. Užíval ich z fyzickej aj psychickej závislosti a potreboval lekára, ktorý by mu tento návyk pomáhal uspokojiť. Doktor Murray mu predpisoval lieky hlava-nehlava. Smutný koniec inteligentného a húževnatého chlapca z Grenady – z vynikajúceho študenta sa stal rozprávkovo platený drogový díler.
Skutočný koniec však nastal neskôr – pre jeho závislého pacienta. Dňa 25. júna 2009 sa Michael Jackson vrátil v noci vyčerpaný po skúške pred turné. Potreboval odpočinok, a tak mu Murray podal propofol na spanie, lorazepam proti úzkosti a midazolam na uvoľnenie svalov. Vzápätí zanechal pacienta chvíľu samého. Po návrate zistil, že vznikli dýchacie problémy a Jacksonovi slabne pulz. Pokúsil sa o resuscitáciu a podal mu iný liek – flumazenil. Ten mal eliminovať účinky ostatných chemických látok v organizme. Nastala však smrť a privolaná záchranka už bola zbytočná.
.prečítali by ste si jeho knihu?
Conrad Murray, ktorého po Jacksonovej smrti obžalovali zo zabitia z nedbanlivosti, tvrdil, že robil všetko pre dobro svojho pacienta. Pripustil, že každovečerné podávanie propofolu nemožno pokladať za „ortodoxnú medicínu“, zdôraznil však, že mal len „dobré úmysly“.
Prípad doktora Murrayho otvoril debatu o lekároch celebrít a ich zodpovednosti, respektíve nezodpovednosti. V jej kontexte nemožno spochybňovať Murrayho dobré úmysly – iste si prial udržať pacienta čo najdlhšie živého, spokojného s podávanými liečivami (a schopného platiť si svojho lekára). To sa mu nepodarilo. Teraz sa svoj príbeh pokúša predať vydavateľom a vytĺcť z tragédie zmluvu na knihu. Možno mu takto Jackson ešte niečo zaplatí, aj keď posmrtne a nechtiac.
Za svoj čin mohol dostať aj podmienku a súd sa priklonil k hornej hranici trestu – iste nie preto, aby uspokojil Jacksonových fanúšikov, ale preto, aby vyslal jasné varovanie, že to, čo Murray vykonával, sa za zodpovednú medicínu považovať nedá.
Svojmu prominentnému pacientovi podával každý večer propofol, ktorým, ako tvrdil, mu zabezpečoval spánok. Jackson totiž trpel chronickou nespavosťou. Murray riešil jeho spánkovú poruchu a prekročil pri tom svoje kompetencie. Propofol v kombinácii s inými liečivami, ktorých bral Jackson požehnane, napokon spôsobil smrť. Jacksonov lekár sa dopustil zabitia z nedbanlivosti, tak znel verdikt. Conrad Murray dopadol z výšky svojej dobre platenej práce u Jacksona na dno.
.nikto mu nič nedal zadarmo
Takto si svoj život určite nepredstavoval, keď sa ako dieťa pretĺkal v chudobe. Narodil sa v roku 1953 v Grenade, vyrastal len s matkou, ktorá sa však musela oháňať, aby ho uživila, a tak cestovala za prácou do Trinidadu a Tobaga. Conrad zostával veľmi často u jej rodičov, roľníkov. Jeho otec Rawle Andrews sa s ním stretol až oveľa neskôr, keď mal Conrad dvadsaťpäť rokov. Andrews pôsobil v okolí Houstonu ako lekár.
Od siedmich rokov býval Conrad s matkou v Trinidade a Tobagu, kde získal občianstvo. Videl okolo seba toľko biedy, že už vtedy sa pevne rozhodol niečo významné dosiahnuť. S úspechom absolvoval strednú školu, potom pracoval ako dobrovoľný učiteľ na základnej škole. Na vysokoškolské štúdium si zarobil prácou colníka a poisťovacieho agenta. Nikto mu nikdy nič nedal zadarmo a Murray sa naučil využívať príležitosti v štúdiu aj v podnikaní. Už ako 19-ročný kúpil dom a predal ho so ziskom. Tak si financoval svoje štúdium v USA, kde sa konečne mohol stretnúť aj s otcom.
Medicínu a biológiu vyštudoval s vyznamenaním magna cum laude a pôsobil na viacerých klinikách a nemocniciach. Kardiológii sa venoval na University of Arizona a v roku 1999 si založil súkromnú prax v kalifornskom Las Vegas. Pozoruhodné bolo, že služby poskytoval nielen dobre platiacim pacientom, ale časť svojho úsilia venoval aj dobročinnej starostlivosti o chudobných. .najlepší pacient je ten s návykom
Zároveň, ako zarábal a pomáhal, si však vytváral aj problémy. Striedal manželky a milenky, plodil deti, opúšťal ich. Bol súdený za neplatenie alimentov a dodnes nie je oficiálne známe, koľko má vlastne potomkov, ktorých musí živiť. Dlžoby voči jednotlivcom, firmám alebo štátu sa mu hromadili. Aj preto uvítal šancu pôsobiť ako osobný lekár Michaela Jacksona. Zoznámili sa v roku 2006 v Las Vegas. Jackson bol v meste aj so svojimi deťmi a jedno dieťa potrebovalo súrne lekárske ošetrenie – poskytol mu ho práve doktor Murray. Výstredný spevák si porozumel s ambicióznym a tiež dosť svojským lekárom. Z priateľského vzťahu vznikol profesionálny. Jackson, ktorý v roku 2009 chystal obrovské comebackové turné, sa rozhodol prijať doktora Murrayho ako svojho osobného lekára. Za plat 150-tisíc dolárov mesačne si kúpil nielen Murrayho čas a lekárske vedomosti, ale aj jeho spoluvinu.
Jackson mal totiž problémy s návykovými liekmi na predpis. Užíval ich z fyzickej aj psychickej závislosti a potreboval lekára, ktorý by mu tento návyk pomáhal uspokojiť. Doktor Murray mu predpisoval lieky hlava-nehlava. Smutný koniec inteligentného a húževnatého chlapca z Grenady – z vynikajúceho študenta sa stal rozprávkovo platený drogový díler.
Skutočný koniec však nastal neskôr – pre jeho závislého pacienta. Dňa 25. júna 2009 sa Michael Jackson vrátil v noci vyčerpaný po skúške pred turné. Potreboval odpočinok, a tak mu Murray podal propofol na spanie, lorazepam proti úzkosti a midazolam na uvoľnenie svalov. Vzápätí zanechal pacienta chvíľu samého. Po návrate zistil, že vznikli dýchacie problémy a Jacksonovi slabne pulz. Pokúsil sa o resuscitáciu a podal mu iný liek – flumazenil. Ten mal eliminovať účinky ostatných chemických látok v organizme. Nastala však smrť a privolaná záchranka už bola zbytočná.
.prečítali by ste si jeho knihu?
Conrad Murray, ktorého po Jacksonovej smrti obžalovali zo zabitia z nedbanlivosti, tvrdil, že robil všetko pre dobro svojho pacienta. Pripustil, že každovečerné podávanie propofolu nemožno pokladať za „ortodoxnú medicínu“, zdôraznil však, že mal len „dobré úmysly“.
Prípad doktora Murrayho otvoril debatu o lekároch celebrít a ich zodpovednosti, respektíve nezodpovednosti. V jej kontexte nemožno spochybňovať Murrayho dobré úmysly – iste si prial udržať pacienta čo najdlhšie živého, spokojného s podávanými liečivami (a schopného platiť si svojho lekára). To sa mu nepodarilo. Teraz sa svoj príbeh pokúša predať vydavateľom a vytĺcť z tragédie zmluvu na knihu. Možno mu takto Jackson ešte niečo zaplatí, aj keď posmrtne a nechtiac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.