V tomto kraji sa človek zo stredu či severu Slovenska cíti nesvoj. Nekonečná rovina súrodnou černozemou, občas vŕby nad močarinami či jazero s trstinami a tradičné domce s pôvabnými gánkami vo dvoroch.
Obec Pered sa spomína už v dokumentoch Panonhalmského opátstva z prvej polovice 13. storočia. Miestne obyvateľstvo prosperovalo najprv z rybárstva a neskôr z poľnohospodárstva, o čom svedčia údaje v archívoch o výške daní, ktoré odvádzali miestni roľníci.
Úrodná rovina však neprinášala len výhody a bohatstvo. Obec pravidelne postihovali povodne, požiare, morové epidémie, aj nálet kobyliek, ktoré spásli obilninové polia. Tragickejšie ako prírodné katastrofy však boli vojny a bitky, ktoré sa cez Pered prehnali.
V 16. a 17. storočí tu vo veľkom pustošili Turci, na rovinatom území ich nemalo čo zastaviť. No ani porážka Turkov nepriniesla Peredu pokoj. Počas Rákocziho povstania sa Pered opäť stal bojiskom. V spustošenej krajine potom obyvateľstvo kosil mor a veľa pozemkov ostalo pustých. Úrodná pôda pritiahla nových ľudí a obec začala zase prosperovať. Hlavný slúžny vo svojej správe z roku 1834 označil Pered za najlepšiu obec v Bratislavskej župe. Lenže ďalšia tragédia bola blízko.
V roku 1849 revolučné maďarské vojská vytlačili cisársku armádu až k Peredu. Ale cisárske vojsko dostalo posilu a v júni 1849 práve tu zasadilo Maďarom tvrdú ranu. Na pamiatku tejto bitky je v Tešedíkove pomník, najvýraznejší symbol obce. Aj teraz je obložený vencami. Obec zostala vypálená, s obeťami na životoch, so zničenou úrodou a s rozmáhajúcim sa morom, ktorý zabil 155 ľudí. Miestnych ľudí kosila aj prvá svetová vojna, až 131 miestnych v nej padlo.
Ďalšia tragédia prišla po druhej svetovej vojne, keď v roku 1947 deportovali na nútené práce do Česka 153 maďarských rodín a do Maďarska násilne vysťahovali 585 osôb. Povereník vnútra Daniel Okáli, davista a literát, vydal v roku 1948 vyhlášku, ktorá zmenila názvy 710 mestám a obciam na Slovensku. Mnohým maďarským obciam venoval názvy národných dejateľov. V tom rozhodnutí bolo veľa škodoradosti aj pomstychtivosti. Tak sa z Parkanu stalo Štúrovo, z Čeklísu Bernolákovo, z Guty Kolárovo, zo Starej Ďaly Hurbanovo a z Peredu Tešedíkovo. Samozrejme, významný národohospodár, pedagóg, vzdelanec Samuel Tešedík, ktorý pôsobil na Dolnej zemi, v Perede nikdy nebol.
.späť k názvom
Pád komunizmu znamenal pre mnohé obce, ktoré sa nezžili so svojím novým názvom, šancu vrátiť sa k pôvodnému historickému názvu. Stačilo referendum, a obce potom dostali aj požehnanie od vlády. Tie obce, ktoré konali rýchlo a stihli zmeniť názov v prvých rokoch slobody, zväčša uspeli a nebolo podstatné, či historický názov je nemecký alebo maďarský. Zo Švermova sa stal opäť Telgárt (pôvod slova je nemecký, od slova Tiergarten), z Čalova je Veľký Meder, z Palkovičova Sáp, z Topoľovca Ňarad, zo Šafárikova Tornaľa a k svojmu historickému názvu sa vrátil aj Močenok (premenovaný najprv na Mučeníky, potom na Sládečkovce). No zmena názvu už neprešla obyvateľom Štúrova (Parkan), ktorí v referende hlasovali za zmenu, no vláda im v roku 1992 odmietla vyhovieť s poukazom na „spoločenský záujem“.
V Tešedíkove si urobili prvýkrát referendum v roku 1995 a hoci väčšina voličov bola za návrat k pôvodnému názvu Pered, Mečiarova vláda – so silnou nacionalistickou agendou zameranou proti Maďarom – zmenu neodsúhlasila. Opätovné referendum bolo v Tešedíkove vlani na jar, počas parlamentných volieb. A opäť väčšina voličov vyjadrila vôľu po zmene názvu na Pered.
Názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie ministerstva vnútra však zmenu neodporučila a minister vnútra, ktorý materiál do vlády predkladal, sa s názorom komisie stotožnil: „Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku a navrhovaný názov je maďarský. Z nášho pohľadu je to pôvodný uhorský názov a nemyslíme si, že je dobré sa k nemu vracať, tak isto ako sa Bratislava nevráti k Pozsony.“
Na chvíľu tak zavanuli deväťdesiate roky. Slovko Pered neznamená nič v maďarskom jazyku, nie je problém ho ohýbať a nemá ani maďarskú výslovnosť. Verejne obhajovať stanovisko komisie sa pokúsila historička Mária Kohútová, ktorá je členkou komisie. Tvrdí, že maďarský pôvod slova dokladá záznam v slovníku kartografa Jána Lipského z roku 1812. „O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov a nemá iné alternatívy,“ povedala pre SME. Členkou komisie, ktorá zamietla Pered, je aj Elena Kačalová, riaditeľka odboru štátneho jazyka na ministerstve kultúry, ktorá je známa svojím striktným prístupom k presadzovaniu štátneho jazyka. (Z desiatich členov komisie je až päť ministerských úradníkov.)
Takáto argumentácia zrejme nebude dobre znieť na medzinárodných súdoch. Ako to, že nemecký historický názov Telgárt vláda kedysi povolila? Ako mohla povoliť Sáp, Ňarad či Meder?
Opozícia využila šancu a zastala sa obyvateľov Tešedíkova vyhlásením Bélu Bugára, Jána Figeľa a Pavla Freša. Títo muži tvrdia, že pôvod názvu obce Pered, ktorý je známy už od roku 1237, je slovanský. „Pochádza zo skrátenej verzie mena Prědeslav a patril jednému zo synov Svätopluka.“ Historik Pavel Dvořák toto tvrdenie spochybnil s tým, že tu ide o spájanie reality s legendou o lámaní prútov a že o treťom synovi Svätopluka niet dostatok dôkazov a tieto dohady o Svätoplukovom synovi nemožno spájať s pomenovaním obce.
Na otázku, ako prišli lídri Ľudovej koalície na Svätoplukovho syna, odpovedá Františka Dušíková, tlačová tajomníčka Mostu-Híd: „Zdroj, ktorý opisuje slovanský pôvod názvu obce Pered, je kniha významného slovenského jazykovedca a slavistu Jána Stanislava Slovenský juh stredoveku (1948).“
Dielo tohto významného slavistu je pritom často zneužívané tými, čo proti Maďarom argumentujú silným slovenským osídlením celého územia dnešného Maďarska.
.domáca verzia
Bývalý učiteľ matematiky a fyziky na miestnej škole v Tešedíkove Ján Kovács sa pri podobných teóriách len usmieva. Sám sa zaujímal, odkiaľ sa názov Pered vzal. „Tešedíkovo je už tretí názov našej obce,“ tvrdí pán Kovács a pripomína, že spočiatku boli miestni obyvatelia rybári, keďže obec je blízko Váhu aj Malého Dunaja a priamo v nej sa nachádzalo viacero jazier (zachovalo sa ich päť). Prvý názov Bereksze súvisel teda s rybárstvom a rybárske osady, ktoré tu vznikali, sa nazývali Berky. Názov Pered prišiel až neskôr, keď sa už miestni ľudia začali venovať poľnohospodárstvu a sporili sa o pôdu. „Tento druhý názov súvisí s nepokojnou povahou obyvateľstva,“ tvrdí pán Kovács. „Sporili sa o pôdu a ,per´ znamená v maďarčine súdny spor, nesúvisí teda s históriou Uhorska či Maďarov, ale s činnosťou a správaním sa tunajších ľudí. To keby vedeli naši politici, určite by zdvihli ruku za návrat k názvu Pered.“
Pán Kovács je pamätník, pamätá si aj deportácie v štyridsiatych rokoch, ale aj časy, keď sa Pered po Viedenskej arbitráži dostal opäť do Maďarska. Pred príchodom maďarskej správy sa objavili v Perede na múroch nápisy, ktoré sa dajú preložiť ako S otcom Horthym budeme mať holé zadky. Niektorí ľudia vtedy vraj aj pískali, pretože za Československej republiky sa v Perede žilo dobre. „Ani teraz by miestni ľudia nechceli do Maďarska,“ tvrdí pán Kovács, „tu sa žije lepšie.“
Tešedíkovo je dnes veľká prosperujúca obec. Niektorí miestni ľudia dochádzajú za prácou až do Bratislavy, ale robotu si vedia nájsť aj v Dusle Šaľa či v galantskom Samsungu. V obci sa zjavne darí aj drobnému podnikaniu. Úrodné pôdy, ktoré kedysi živili takmer celú dedinu, dnes obrába eseročka, patriaca do majetku Andreja Babiša. Tomu patrí aj blízke Duslo Šaľa. Miestni ľudia najviac doplatili na nástup obchodných reťazcov, ktoré zlikvidovali ich podnikanie s pestovaním zeleniny. Fóliovníky prinášali predtým rodinám silné vedľajšie príjmy.
.prišelci
V Tešedíkove stále tvoria občania maďarskej národnosti väčšinu, je ich tu 79 percent. S prišelcami má starosta starosti, ale nie pre ich národnosť. V obci ostalo veľa spustnutých domov, keďže počet obyvateľov klesá. A lacné nehnuteľnosti si kupujú ľudia zmiest, ktorí tu neplatia poplatky, neprihlásia sa na trvalý pobyt. Starosta Gyula Borsányi (SMK) dlho hľadá slovo, ako by slušne označil túto skupinu. Spodina?
Aj v Tešedíkove už vidno jav, rozšírený po obciach, v ktorých žije maďarská menšina. Miestna škola má tristo žiakov a polovica z nich chodí do slovenskej školy, pretože aj maďarské rodiny dávajú svoje deti do slovenskej školy. Uvedomujú si, že ich deti majú teraz lepšiu budúcnosť na Slovensku, a preto potrebujú ovládať slovenčinu.
No Tešedíkovo má ešte jeden vážny problém. Napriek tomu, že sa ku katolíckej viere prihlásilo vyše 87 percent obyvateľov, každé druhé manželstvo sa tu rozpadá. Starosta tvrdí, že to nie je vinou národnostne zmiešaných manželstiev. „Ľudia si dnes nevedia odpúšťať,“ vzdychne si starosta. A tento problém sa, žiaľ, nedá riešiť referendom.
.ideme ďalej
Starosta nebol veľmi prekvapený zamietnutím žiadosti o zmenu názvu. No vie, že teraz môžu uplatňovať svoje práva aj cez európske súdne mechanizmy: „Ideme ďalej, určite to tak nenecháme, lebo vôľa obyvateľov je jednoznačná.“ Zatiaľ od vlády nedostala obec ani odôvodnenie rozhodnutia. Vlastne nedostala vôbec nič. To starostu možno prekvapilo najviac – že doteraz s nimi Úrad vlády ani ministerstvo vôbec nekomunikovali, o zamietavom stanovisku sa dozvedel z médií. Vláda však nechtiac pred župnými voľbami pomohla maďarským stranám, ktoré môžu voličov burcovať aj politickým rozhodnutím o Tešedíkove. Keď v tieto dni človek ide cestou z Tešedíkova do Bratislavy, vidí iba dva druhy bilbordov, na oboch sú Józsefovia. Jeden je József Berényi a druhý József Nagy
Obec Pered sa spomína už v dokumentoch Panonhalmského opátstva z prvej polovice 13. storočia. Miestne obyvateľstvo prosperovalo najprv z rybárstva a neskôr z poľnohospodárstva, o čom svedčia údaje v archívoch o výške daní, ktoré odvádzali miestni roľníci.
Úrodná rovina však neprinášala len výhody a bohatstvo. Obec pravidelne postihovali povodne, požiare, morové epidémie, aj nálet kobyliek, ktoré spásli obilninové polia. Tragickejšie ako prírodné katastrofy však boli vojny a bitky, ktoré sa cez Pered prehnali.
V 16. a 17. storočí tu vo veľkom pustošili Turci, na rovinatom území ich nemalo čo zastaviť. No ani porážka Turkov nepriniesla Peredu pokoj. Počas Rákocziho povstania sa Pered opäť stal bojiskom. V spustošenej krajine potom obyvateľstvo kosil mor a veľa pozemkov ostalo pustých. Úrodná pôda pritiahla nových ľudí a obec začala zase prosperovať. Hlavný slúžny vo svojej správe z roku 1834 označil Pered za najlepšiu obec v Bratislavskej župe. Lenže ďalšia tragédia bola blízko.
V roku 1849 revolučné maďarské vojská vytlačili cisársku armádu až k Peredu. Ale cisárske vojsko dostalo posilu a v júni 1849 práve tu zasadilo Maďarom tvrdú ranu. Na pamiatku tejto bitky je v Tešedíkove pomník, najvýraznejší symbol obce. Aj teraz je obložený vencami. Obec zostala vypálená, s obeťami na životoch, so zničenou úrodou a s rozmáhajúcim sa morom, ktorý zabil 155 ľudí. Miestnych ľudí kosila aj prvá svetová vojna, až 131 miestnych v nej padlo.
Ďalšia tragédia prišla po druhej svetovej vojne, keď v roku 1947 deportovali na nútené práce do Česka 153 maďarských rodín a do Maďarska násilne vysťahovali 585 osôb. Povereník vnútra Daniel Okáli, davista a literát, vydal v roku 1948 vyhlášku, ktorá zmenila názvy 710 mestám a obciam na Slovensku. Mnohým maďarským obciam venoval názvy národných dejateľov. V tom rozhodnutí bolo veľa škodoradosti aj pomstychtivosti. Tak sa z Parkanu stalo Štúrovo, z Čeklísu Bernolákovo, z Guty Kolárovo, zo Starej Ďaly Hurbanovo a z Peredu Tešedíkovo. Samozrejme, významný národohospodár, pedagóg, vzdelanec Samuel Tešedík, ktorý pôsobil na Dolnej zemi, v Perede nikdy nebol.
.späť k názvom
Pád komunizmu znamenal pre mnohé obce, ktoré sa nezžili so svojím novým názvom, šancu vrátiť sa k pôvodnému historickému názvu. Stačilo referendum, a obce potom dostali aj požehnanie od vlády. Tie obce, ktoré konali rýchlo a stihli zmeniť názov v prvých rokoch slobody, zväčša uspeli a nebolo podstatné, či historický názov je nemecký alebo maďarský. Zo Švermova sa stal opäť Telgárt (pôvod slova je nemecký, od slova Tiergarten), z Čalova je Veľký Meder, z Palkovičova Sáp, z Topoľovca Ňarad, zo Šafárikova Tornaľa a k svojmu historickému názvu sa vrátil aj Močenok (premenovaný najprv na Mučeníky, potom na Sládečkovce). No zmena názvu už neprešla obyvateľom Štúrova (Parkan), ktorí v referende hlasovali za zmenu, no vláda im v roku 1992 odmietla vyhovieť s poukazom na „spoločenský záujem“.
V Tešedíkove si urobili prvýkrát referendum v roku 1995 a hoci väčšina voličov bola za návrat k pôvodnému názvu Pered, Mečiarova vláda – so silnou nacionalistickou agendou zameranou proti Maďarom – zmenu neodsúhlasila. Opätovné referendum bolo v Tešedíkove vlani na jar, počas parlamentných volieb. A opäť väčšina voličov vyjadrila vôľu po zmene názvu na Pered.
Názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie ministerstva vnútra však zmenu neodporučila a minister vnútra, ktorý materiál do vlády predkladal, sa s názorom komisie stotožnil: „Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku a navrhovaný názov je maďarský. Z nášho pohľadu je to pôvodný uhorský názov a nemyslíme si, že je dobré sa k nemu vracať, tak isto ako sa Bratislava nevráti k Pozsony.“
Na chvíľu tak zavanuli deväťdesiate roky. Slovko Pered neznamená nič v maďarskom jazyku, nie je problém ho ohýbať a nemá ani maďarskú výslovnosť. Verejne obhajovať stanovisko komisie sa pokúsila historička Mária Kohútová, ktorá je členkou komisie. Tvrdí, že maďarský pôvod slova dokladá záznam v slovníku kartografa Jána Lipského z roku 1812. „O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov a nemá iné alternatívy,“ povedala pre SME. Členkou komisie, ktorá zamietla Pered, je aj Elena Kačalová, riaditeľka odboru štátneho jazyka na ministerstve kultúry, ktorá je známa svojím striktným prístupom k presadzovaniu štátneho jazyka. (Z desiatich členov komisie je až päť ministerských úradníkov.)
Takáto argumentácia zrejme nebude dobre znieť na medzinárodných súdoch. Ako to, že nemecký historický názov Telgárt vláda kedysi povolila? Ako mohla povoliť Sáp, Ňarad či Meder?
Opozícia využila šancu a zastala sa obyvateľov Tešedíkova vyhlásením Bélu Bugára, Jána Figeľa a Pavla Freša. Títo muži tvrdia, že pôvod názvu obce Pered, ktorý je známy už od roku 1237, je slovanský. „Pochádza zo skrátenej verzie mena Prědeslav a patril jednému zo synov Svätopluka.“ Historik Pavel Dvořák toto tvrdenie spochybnil s tým, že tu ide o spájanie reality s legendou o lámaní prútov a že o treťom synovi Svätopluka niet dostatok dôkazov a tieto dohady o Svätoplukovom synovi nemožno spájať s pomenovaním obce.
Na otázku, ako prišli lídri Ľudovej koalície na Svätoplukovho syna, odpovedá Františka Dušíková, tlačová tajomníčka Mostu-Híd: „Zdroj, ktorý opisuje slovanský pôvod názvu obce Pered, je kniha významného slovenského jazykovedca a slavistu Jána Stanislava Slovenský juh stredoveku (1948).“
Dielo tohto významného slavistu je pritom často zneužívané tými, čo proti Maďarom argumentujú silným slovenským osídlením celého územia dnešného Maďarska.
.domáca verzia
Bývalý učiteľ matematiky a fyziky na miestnej škole v Tešedíkove Ján Kovács sa pri podobných teóriách len usmieva. Sám sa zaujímal, odkiaľ sa názov Pered vzal. „Tešedíkovo je už tretí názov našej obce,“ tvrdí pán Kovács a pripomína, že spočiatku boli miestni obyvatelia rybári, keďže obec je blízko Váhu aj Malého Dunaja a priamo v nej sa nachádzalo viacero jazier (zachovalo sa ich päť). Prvý názov Bereksze súvisel teda s rybárstvom a rybárske osady, ktoré tu vznikali, sa nazývali Berky. Názov Pered prišiel až neskôr, keď sa už miestni ľudia začali venovať poľnohospodárstvu a sporili sa o pôdu. „Tento druhý názov súvisí s nepokojnou povahou obyvateľstva,“ tvrdí pán Kovács. „Sporili sa o pôdu a ,per´ znamená v maďarčine súdny spor, nesúvisí teda s históriou Uhorska či Maďarov, ale s činnosťou a správaním sa tunajších ľudí. To keby vedeli naši politici, určite by zdvihli ruku za návrat k názvu Pered.“
Pán Kovács je pamätník, pamätá si aj deportácie v štyridsiatych rokoch, ale aj časy, keď sa Pered po Viedenskej arbitráži dostal opäť do Maďarska. Pred príchodom maďarskej správy sa objavili v Perede na múroch nápisy, ktoré sa dajú preložiť ako S otcom Horthym budeme mať holé zadky. Niektorí ľudia vtedy vraj aj pískali, pretože za Československej republiky sa v Perede žilo dobre. „Ani teraz by miestni ľudia nechceli do Maďarska,“ tvrdí pán Kovács, „tu sa žije lepšie.“
Tešedíkovo je dnes veľká prosperujúca obec. Niektorí miestni ľudia dochádzajú za prácou až do Bratislavy, ale robotu si vedia nájsť aj v Dusle Šaľa či v galantskom Samsungu. V obci sa zjavne darí aj drobnému podnikaniu. Úrodné pôdy, ktoré kedysi živili takmer celú dedinu, dnes obrába eseročka, patriaca do majetku Andreja Babiša. Tomu patrí aj blízke Duslo Šaľa. Miestni ľudia najviac doplatili na nástup obchodných reťazcov, ktoré zlikvidovali ich podnikanie s pestovaním zeleniny. Fóliovníky prinášali predtým rodinám silné vedľajšie príjmy.
.prišelci
V Tešedíkove stále tvoria občania maďarskej národnosti väčšinu, je ich tu 79 percent. S prišelcami má starosta starosti, ale nie pre ich národnosť. V obci ostalo veľa spustnutých domov, keďže počet obyvateľov klesá. A lacné nehnuteľnosti si kupujú ľudia zmiest, ktorí tu neplatia poplatky, neprihlásia sa na trvalý pobyt. Starosta Gyula Borsányi (SMK) dlho hľadá slovo, ako by slušne označil túto skupinu. Spodina?
Aj v Tešedíkove už vidno jav, rozšírený po obciach, v ktorých žije maďarská menšina. Miestna škola má tristo žiakov a polovica z nich chodí do slovenskej školy, pretože aj maďarské rodiny dávajú svoje deti do slovenskej školy. Uvedomujú si, že ich deti majú teraz lepšiu budúcnosť na Slovensku, a preto potrebujú ovládať slovenčinu.
No Tešedíkovo má ešte jeden vážny problém. Napriek tomu, že sa ku katolíckej viere prihlásilo vyše 87 percent obyvateľov, každé druhé manželstvo sa tu rozpadá. Starosta tvrdí, že to nie je vinou národnostne zmiešaných manželstiev. „Ľudia si dnes nevedia odpúšťať,“ vzdychne si starosta. A tento problém sa, žiaľ, nedá riešiť referendom.
.ideme ďalej
Starosta nebol veľmi prekvapený zamietnutím žiadosti o zmenu názvu. No vie, že teraz môžu uplatňovať svoje práva aj cez európske súdne mechanizmy: „Ideme ďalej, určite to tak nenecháme, lebo vôľa obyvateľov je jednoznačná.“ Zatiaľ od vlády nedostala obec ani odôvodnenie rozhodnutia. Vlastne nedostala vôbec nič. To starostu možno prekvapilo najviac – že doteraz s nimi Úrad vlády ani ministerstvo vôbec nekomunikovali, o zamietavom stanovisku sa dozvedel z médií. Vláda však nechtiac pred župnými voľbami pomohla maďarským stranám, ktoré môžu voličov burcovať aj politickým rozhodnutím o Tešedíkove. Keď v tieto dni človek ide cestou z Tešedíkova do Bratislavy, vidí iba dva druhy bilbordov, na oboch sú Józsefovia. Jeden je József Berényi a druhý József Nagy
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.