Keď porovnáme tento album s jeho generačnými spolupútnikmi, tak je neuveriteľné, že takto môže vyvádzať 70-ročný človek. Paula stále baví objavovať nové veci. Album som si pustil už niekoľkokrát, ale nenachádzam tam skladbu, ktorú by som chcel preskočiť. Je to veľmi vkusná nahrávka. Netečú pri nej žiadne slzy a keď, tak iba tie správne. Napríklad v skladbe Early Days spieva o niečom, o čom som vždy vedel. Keď sa ľudia bavia o The Beatles, majú tendenciu pripisovať všetko Johnovi Lennonovi, ktorý podľa nich pomaly zložil aj Yesterday. Paul sa vyjadruje, že všetci sú strašne múdri, ale je pravda, že o tom môže povedať najviac, pretože on tam bol a všetko ostatné sú len dohady.
.utajená pieseň
V Early Days sa trošku naštval, ale celkovo je tento album veľmi poctivým dielom. New je veľmi dobrou správou pre všetkým hudobníkov: skrýva sa v ňom posolstvo, že pokiaľ vládzu, nie je dôvod na to, aby nerobili stále novú a zaujímavú hudbu. Ako keby prehováral do duše starých ľudí, unavených životom, že by sa mali prebrať a prijať nové myšlienky.
Páči sa mi, že na New je fór, odkazujúci na album Abbey Road, ktorý sa končí utajenou skladbou Her Majesty. Na New je za poslednou pesničkou Get Me Out Of Here ešte skrytá pieseň Scared. Je to skvelá muzikantská vec. Paul podľa mňa urobil modernejší album ako Coldplay. Volá sa New, pretože znie novo, ale nie je „fashion“, nepodlieha móde. Použil by som český výraz „nepodbízivý“ album.
Úvodný singel sa zvukom odvoláva na beatlesácku Penny Lane, ale celkovo neznie starosvetsky. Možno aj preto, že pod ním sú podpísaní štyria rôzni producenti. Čo producent, to iný zvuk. V lete som v štúdiách Abbey Road stretol jedného z nich, Gilesa Martina (Giles je synom Georgea Martina, dvorného producenta The Beatles), ktorý mi už vtedy hovoril, že to bude dobrý album. Mimochodom, vždy, keď prídem do štúdií Abbey Road, stretnem ho tam. Minule som mu hovoril, že mám na neho neuveriteľné šťastie. On, že to nie je žiadna záhada, pretože tu pracuje! (Smiech.) Mám rád suchý anglický humor!
.nepozerať sa späť
Ktorý z Paulových sólových albumov mám najradšej? Ťažko povedať. Najradšej by som si k tomu sadol a z každého albumu by som urobil vlastný výber. Všade má piesne, ktoré mám rád a nie sú to len hity. Rád si spomínam na jeho prvý album McCartney (1970). Vtedy nebolo zvykom, že si niekto nahrá celý album úplne sám. Nebola na to ani technika, a tak si Paul musel všetko nahrať postupne, vrátane bicích. Je tam napríklad pieseň Maybe I‘m Amazed, ktorá by pokojne mohla byť aj na Abbey Road. Tento chlapec je génius. Keď sa naštve, nikoho nepotrebuje. V tom je jeho nezávislosť.
Pozor, tento album počúvam ušami človeka, ktorý nie je naivný. Viem, že nedostanem nového Seržanta Peppera, Revolver alebo Abbey Road. To nie je možné. Počujem pána v rokoch, ktorý sa rozhodol, že život po sedemdesiatke strávi inak ako väčšina dôchodcov. Mohol by naspievať niekoľko albumov štandardov. Jeden taký nahral (Kisses on the Bottom, 2012), no keď si ho vypočujete, uvedomíte si, že k nim pristupuje s muzikantským srdcom. Paul sa vyhýba gýču. V jeho podaní neznejú staré melódie z predrokenrolovej éry sentimentálne.
Paul ide rád do rizika. Veď, čo boli The Beatles? Experimentátori. Nikdy sa nepozerali späť. Nemali to v povahe. Keď si položíte ich albumy na zem v poradí ako vychádzali, od Please Please Me až po Abbey Road, tak si uvedomíte, že každý je úplne iný ako ten predošlý. Paul túto ambíciu stále má. Zoberte si napríklad Tomorrow Never Knows od The Beatles. Veď tam bol použitý prvýkrát v histórii loop. Bol to jeho nápad. Paul je muzikant, ktorý nechce žiť len z Hey Jude. Ukázal, že na rokoch nezáleží a že sa dá pozerať stále dopredu
.po slovensky v Abbey Road
Nedávno som v Abbey Road nahrával pesničku do jedného filmu, ale nechcem nič prezrádzať. Ak sa tam tá pesnička neobjaví, budem vyzerať ako idiot! (Smiech.) Od nahrávania v štúdiách Abbey Road, kde Beatles spravili takmer všetky nahrávky, sa veľmi ťažko odvyká. Keď mám možnosť, vždy tam idem. Všetky nové skladby nahrávam dvojmo. Najprv po anglicky, aby som anglickým hudobníkom nemusel vysvetľovať, o čom pesnička je, aká je jej nálada. Nahrá sa a ja ju potom prespievam do slovenčiny, ale nálada pesničky už zostane rovnaká. Viac sa síce narobím, ale po slovensky treba spievať aj v Abbey Road! (Smiech.) V Londýne som medzitým našiel nových spolupracovníkov, materiál na nový album mám už nazbieraný, treba len vybrať a postupne nahrať tie správne skladby.
Paul McCartney: New, Hear Music/Universal 2013.
.utajená pieseň
V Early Days sa trošku naštval, ale celkovo je tento album veľmi poctivým dielom. New je veľmi dobrou správou pre všetkým hudobníkov: skrýva sa v ňom posolstvo, že pokiaľ vládzu, nie je dôvod na to, aby nerobili stále novú a zaujímavú hudbu. Ako keby prehováral do duše starých ľudí, unavených životom, že by sa mali prebrať a prijať nové myšlienky.
Páči sa mi, že na New je fór, odkazujúci na album Abbey Road, ktorý sa končí utajenou skladbou Her Majesty. Na New je za poslednou pesničkou Get Me Out Of Here ešte skrytá pieseň Scared. Je to skvelá muzikantská vec. Paul podľa mňa urobil modernejší album ako Coldplay. Volá sa New, pretože znie novo, ale nie je „fashion“, nepodlieha móde. Použil by som český výraz „nepodbízivý“ album.
Úvodný singel sa zvukom odvoláva na beatlesácku Penny Lane, ale celkovo neznie starosvetsky. Možno aj preto, že pod ním sú podpísaní štyria rôzni producenti. Čo producent, to iný zvuk. V lete som v štúdiách Abbey Road stretol jedného z nich, Gilesa Martina (Giles je synom Georgea Martina, dvorného producenta The Beatles), ktorý mi už vtedy hovoril, že to bude dobrý album. Mimochodom, vždy, keď prídem do štúdií Abbey Road, stretnem ho tam. Minule som mu hovoril, že mám na neho neuveriteľné šťastie. On, že to nie je žiadna záhada, pretože tu pracuje! (Smiech.) Mám rád suchý anglický humor!
.nepozerať sa späť
Ktorý z Paulových sólových albumov mám najradšej? Ťažko povedať. Najradšej by som si k tomu sadol a z každého albumu by som urobil vlastný výber. Všade má piesne, ktoré mám rád a nie sú to len hity. Rád si spomínam na jeho prvý album McCartney (1970). Vtedy nebolo zvykom, že si niekto nahrá celý album úplne sám. Nebola na to ani technika, a tak si Paul musel všetko nahrať postupne, vrátane bicích. Je tam napríklad pieseň Maybe I‘m Amazed, ktorá by pokojne mohla byť aj na Abbey Road. Tento chlapec je génius. Keď sa naštve, nikoho nepotrebuje. V tom je jeho nezávislosť.
Pozor, tento album počúvam ušami človeka, ktorý nie je naivný. Viem, že nedostanem nového Seržanta Peppera, Revolver alebo Abbey Road. To nie je možné. Počujem pána v rokoch, ktorý sa rozhodol, že život po sedemdesiatke strávi inak ako väčšina dôchodcov. Mohol by naspievať niekoľko albumov štandardov. Jeden taký nahral (Kisses on the Bottom, 2012), no keď si ho vypočujete, uvedomíte si, že k nim pristupuje s muzikantským srdcom. Paul sa vyhýba gýču. V jeho podaní neznejú staré melódie z predrokenrolovej éry sentimentálne.
Paul ide rád do rizika. Veď, čo boli The Beatles? Experimentátori. Nikdy sa nepozerali späť. Nemali to v povahe. Keď si položíte ich albumy na zem v poradí ako vychádzali, od Please Please Me až po Abbey Road, tak si uvedomíte, že každý je úplne iný ako ten predošlý. Paul túto ambíciu stále má. Zoberte si napríklad Tomorrow Never Knows od The Beatles. Veď tam bol použitý prvýkrát v histórii loop. Bol to jeho nápad. Paul je muzikant, ktorý nechce žiť len z Hey Jude. Ukázal, že na rokoch nezáleží a že sa dá pozerať stále dopredu
.po slovensky v Abbey Road
Nedávno som v Abbey Road nahrával pesničku do jedného filmu, ale nechcem nič prezrádzať. Ak sa tam tá pesnička neobjaví, budem vyzerať ako idiot! (Smiech.) Od nahrávania v štúdiách Abbey Road, kde Beatles spravili takmer všetky nahrávky, sa veľmi ťažko odvyká. Keď mám možnosť, vždy tam idem. Všetky nové skladby nahrávam dvojmo. Najprv po anglicky, aby som anglickým hudobníkom nemusel vysvetľovať, o čom pesnička je, aká je jej nálada. Nahrá sa a ja ju potom prespievam do slovenčiny, ale nálada pesničky už zostane rovnaká. Viac sa síce narobím, ale po slovensky treba spievať aj v Abbey Road! (Smiech.) V Londýne som medzitým našiel nových spolupracovníkov, materiál na nový album mám už nazbieraný, treba len vybrať a postupne nahrať tie správne skladby.
Paul McCartney: New, Hear Music/Universal 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.