Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vláda s DPH prestreľuje

.peter Furmaník .časopis .týždeň v ekonomike

Každodenný život slovenských platiteľov DPH sa deň za dňom stáva komplikovanejším. Cieľom vlády je obmedziť podvodníkov a vybrať viac. Predmetom lovu je DPH, ako daň, ktorá uniká zo všetkých najviac.

Princíp dane z pridanej hodnoty je – aspoň na prvý pohľad – jednoduchý. Základný vstup pre konečný produkt sa postupne presúva medzi svojimi spracovateľmi smerom ku konečnému spotrebiteľovi. Jednotlivé firmy vo výrobnom (respektíve distribučnom) reťazci zdaňujú „dépeháčkou“ len vlastnú pridanú hodnotu, ktorú na tomto vstupe uskutočnili a vyfakturovali svojmu najbližšiemu priamemu odberateľovi. Daň, ktorú im fakturoval dodávateľ vstupov podľa rovnakého princípu, si môžu od tej „svojej“ odpočítať. Rovnakým spôsobom si nimi vyfakturovanú DPH odpočíta ich prvý priamy odberateľ. Celkovú sumu dane takto zo svojho vrecka zaplatí len a len konečný spotrebiteľ. Štátu ju však odvádzajú jednotlivé firmy v spomenutom reťazci. A to ako rozdiel medzi tou „svojou“ DPH z vlastnej produkcie a dane, ktorú zaplatili predošlému stupňu.
Mechanizmus fakturácie DPH medzi podnikateľmi má však jednu vážnu trhlinu, ktorú žiadny minister financií nevidí rád. Súčasná právna úprava totiž dovoľuje „viac nakupovať a menej predávať“. Výsledkom je nadmerný odpočet – teda suma peňazí, ktorú si namiesto zaplatenia môže platiteľ DPH, naopak, od štátu nárokovať. Dôvody pre „nadmerák“ v bežnej praxi môžu byť strednodobejšie či dlhodobejšie investície alebo menej priaznivé obdobia. V nečistej praxi býva suma požadovaného nadmerného odpočtu výsledkom rozdielu obchodov, ktoré sa nikdy neuskutočnili, boli však vykázané vo faktúrach a daňových priznaniach. DPH sa totiž vyčísľuje z vyfakturovaných dodávok, pričom však nie je podstatné, či boli aj uhradené. Daň, ktorú dodávateľ síce vykázal, no štátu neodviedol, si tak jeho odberateľ môže odpočítať, aj keď dodávateľovi faktúru neuhradil. Súčasný mechanizmus vnútroštátnych obchodov medzi platiteľmi DPH takýto únik jednoducho z titulu svojich pravidiel umožňuje.

.administratívna ofenzíva
A práve tento typ „biznisu“ – teda papierovo deklarované obchody, ktoré nikdy neboli realizované – sa podľa vládneho Akčného plánu boja proti daňovým podvodom podieľajú na daňových únikoch najväčšou mierou. Riešenia, ktorých časť je už v platnosti približne rok a ďalšie utešene pribúdajú, pravdepodobne z tohto dôvodu ignorujú ostatné dane a prioritne sa zameriavajú na DPH. Od októbra 2012 odčerpávajú financie súkromných firiem najmä zábezpeky, ktoré v niektorých prípadoch žiadostí o registráciu vyrubuje daňový úrad na čas jedného roka. Ich výšku podnikatelia ovplyvniť nedokážu a so sumou zloženej zábezpeky sa môžu rozlúčiť až na celý kalendárny rok bez toho, aby im tento „viazaný vklad“ kompenzoval štát úrokmi alebo akýmkoľvek iným spôsobom.
Dôvodom na zábezpeku však nie je len existencia minulých či súčasných dlhov zakladateľov firmy alebo samotného podnikateľa – čo vzhľadom na cieľ zamedziť podvodom dáva zmysel. S peniazmi sa môžu dočasne rozlúčiť aj čerstvo založené firmy, ktoré ešte nestihli vykonať žiadne obchody. Lenže v praxi môže ísť o prípady, keď je za platiteľa DPH výhodné či potrebné sa registrovať z dôvodu tlaku odberateľov alebo z dôvodu minimalizovania strát na možných odpočítaniach vstupnej DPH. Výstižný príklad na ilustráciu faktu, že nápady lovcov podvodníkov by mohli mať namiesto plošných riešení konkrétnejšiu podobu a jasnejšieho adresáta.
Čerstvý platiteľ DPH sa prípadným zložením zábezpeky starostí nezbavuje. Minimálne na jeden rok sa stáva povinne mesačným platiteľom DPH – v praxi to znamená, že administratívne i platobné povinnosti znáša s trojnásobne vyššou frekvenciou. Súčasťou minuloročnej ofenzívy bolo napríklad aj zníženie sumy pre vydávanie bločkov z registračnej pokladnice ako zjednodušených faktúr či komplikácia zakladania eseročiek vo forme súhlasu daňového aj colného úradu. Väčšinou ide len o nové administratívne bremená či platby, ktoré znášajú „všetci za jedného“.
Ďalší byrokratický úder zasiahne podnikateľov už od januára 2014. Spolu s pravidelným daňovým priznaním k DPH budú povinní zaslať akýsi podkladový výkaz, obsahujúci podrobné údaje z jednotlivých vydaných či prijatých faktúr, ktoré v súčte súm do priznania vstupujú. Záťažou nie je ani tak obsah daného výkazu, keďže na jeho automatické vytváranie budú od januára pravdepodobne adaptované účtovné softvéry. No akýkoľvek nesúlad či nesprávny údaj budú firmy pod hrozbou nových sankcií povinné vysvetľovať či opravovať na daňovom úrade. Ako z názvu nového výkazu vyplýva, účelom je podrobnejšia kontrola dodávok, ktorá sa od januára stane krížovou. Prostredníctvom sústredenia údajov v jednom informačnom systéme má prípadné podvody odhaliť a znemožniť. Posledné, čo slovenské podnikateľské prostredie potrebuje, sú však nové papierovačky vrátane tých elektronických. Nový výkaz žne kritiku aj občasnú chválu už niekoľko mesiacov. Jeho skutočný vplyv na podnikateľov sa však reálne ukáže až začiatkom roka 2014.

.možnosť aj bariéra
Od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 podlieha slovenské právo európskym pravidlám pre DPH. Jedným z dôsledkov je, že slovenský podnikateľ nesleduje len jeden národný zákon o DPH, ale aj niekoľko nadradených európskych predpisov vrátane rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré určujú postup v menej jasných prípadoch. Európsky mechanizmus DPH však z dôvodu mierneho zjednodušenia vykazovania DPH medzi podnikateľmi z rôznych členských štátov obsahuje aj jeden sympatický prvok. Vzájomne obchodujúce firmy, pochádzajúce z rôznych krajín EÚ, si DPH navzájom nefakturujú, a teda ani neodpočítavajú. Na základe princípu zdaňovania v mieste spotreby si DPH namiesto dodávateľa vypočíta odberateľ.  Tento mechanizmus sa nazýva samozdanenie. Vlastnoručne vypočítanú DPH si odberateľ môže zároveň aj odpočítať, podľa možností v rovnakej sume. Štátu tak v konečnom dôsledku neplatí nič a ako daň sa spravidla odvádza len DPH fakturovaná konečnému spotrebiteľovi. Väčšina  dodávok medzi podnikateľmi z rôznych krajín EÚ sa zdaňuje práve týmto spôsobom. Možnosť vykazovať nadmerný odpočet, plynúci z obchodovania medzi dvoma či viacerými firmami, teda neexistuje – a tým pádom ani možnosť podvodov vo forme jeho fiktívneho výpočtu. Síce byrokracia z dôvodu možnosti kontroly celého reťazca v nepríjemnom rozsahu (a napísaná často v ťažko zrozumiteľnom jazyku) ostáva, úniky príliš nehrozia.
Samozdanenie sa v určitých prípadoch a malých množstvách dostáva postupne do slovenských pravidiel pre DPH – už dnes platí DPH namiesto dodávateľa odberateľ napríklad v prípade predaja nehnuteľností či emisných kvót skleníkových plynov. Zavedenie tohto mechanizmu pre všetky obchody medzi podnikateľmi v SR by však mohlo byť riešením, ako sa podvodom s nadmerákmi vyhnúť. Ak sa medzi dvoma firmami nebude DPH fakturovať ani odpočítavať, nebude ani čo vykazovať a podvodníkom – aspoň v tejto oblasti – ostanú oči pre plač. Štát (spolu s Európskou úniou) na jednej strane neustále komplikuje život firemnému sektoru, na druhej strane ignoruje riešenie, ktoré by úniky na štátnych príjmoch zlikvidovalo aj bez postihov podnikateľského prostredia. Otázkou ostáva, prečo. Zjednodušením systému by totiž odľahlo správcom štátneho rozpočtu aj riadnym podnikateľom.

Autor je firemný ekonóm, píše na ludskourecou.sk.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite