„Francúzsko žiada zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku.“ Takéto titulky, znejúce takmer ako vojnové ultimátum, sa začiatkom októbra objavili v nemeckých médiách. Spomínate si ešte na časy zavádzania rovnej dane u nás, keď francúzski politici obviňovali Slovensko z neférového daňového dumpingu? Dnes vyčítajú dumping svojmu nemeckému susedovi. Nie síce daňový, ale pre zmenu mzdový. Nemecko vraj udržiava platy zamestnancov príliš nízke, čím znevýhodňuje svojich francúzskych konkurentov. Arnaud Montebourg, minister pre priemyselnú obnovu, hovorí o „neférovej súťaži“, ktorá „v istom zmysle poškodzuje práva európskych a najmä francúzskych zamestnancov“.
.vinní sú tí druhí
Zavedenie minimálnej mzdy je v Nemecku predmetom náročných povolebných koaličných rokovaní medzi kresťanskými a sociálnymi demokratmi. Nie je teda vylúčené, že Francúzsko chce výrokmi svojho ministra okrem chlácholenia vlastného obyvateľstva ovplyvniť aj verejnú debatu v Spolkovej republike. No nemeckí politici, najmä z prostredia CDU Angely Merkelovej namietajú, že zavedenie príliš vysokej plošnej minimálnej mzdy by poškodilo nízko kvalifikovaných zamestnancov a mladých, ktorých platy sú logicky na začiatku pracovnej dráhy nižšie, hoci neskôr majú tendenciu rásť. Minimálna mzda by ich mohla „vymknúť“ z trhu práce, čo by Nemecko postavilo pred hrozbu, že časom skončí s rovnako vážnym problémom nezamestnanosti mladých, aký má Francúzsko. Spolková republika má nezamestnanosť presahujúcu 5 percent, kým krajina galského kohúta 11 percent. V kategórii pod 25 rokov si prácu hľadá necelých 8 percent Nemcov, ale až štvrtina mladých Francúzov.
Montebourgov útok na príliš nízke nemecké mzdy nebol samoúčelný. Francúzski socialisti sa nachádzajú pod tlakom, lebo mäsopriemysel v Bretónsku chce masovo prepúšťať a ľudia protestujú. Aby vláda odvrátila pozornosť od seba, ukazuje prstom na nemeckých producentov, ktorí vo svojich prevádzkach zamestnávajú lacných pracovníkov z Rumunska a Bulharska. Lenže lacná nemecká konkurencia je iba jednou príčinou úpadku bretónskeho mäsopriemyslu. Možno oveľa zásadnejšiu úlohu hrá politika francúzskej vlády, ktorá citeľne predražuje podnikanie i zamestnávanie ľudí. Napríklad od januára 2014 má byť zavedená nová ekologická daň, ktorá potravinárom z excentricky položeného Bretónska zvýši dopravné náklady za dodanie ich výrobkov na trh.
Hádzanie viny za problémy francúzskeho hospodárstva na druhých je osvedčeným nástrojom tamojších politikov. Ak sa práve nehodí vyhováranie na poľského inštalatéra, slovenský daňový alebo nemecký mzdový dumping, vždy sú po ruke „obvyklí podozriví“: Zradní Anglosasi s ich cenovým dumpingom a neoliberálnou globalizáciou. Jej posledným symbolom sa stala internetová firma Amazon, ktorá vraj ohrozuje drobných francúzskych kníhkupcov cenovým dumpingom pri dodávkach tovaru. A tak vznikol zákon, ktorý zakazuje internetovým predajcom kombinovať cenové zľavy s bezplatnou dodávkou. Hoci je pravda, že Amazon optimalizuje svoje dane tak, aby platil čo najmenej a drobní kníhkupci takéto možnosti nemajú (čo by prísnejšiu reguláciu zdanlivo ospravedlňovalo), nová právna norma je len gestom francúzskej vlády, ktoré nič nerieši. Šéf francúzskeho Amazonu argumentuje, že trh je medzi internetom a kamennými kníhkupectvami už podelený. Kým drvivú väčšinu obratu internetového predajcu tvoria knihy, staršie ako jeden rok, kamenní kníhkupci zarábajú predovšetkým na horúcich novinkách a bestselleroch.
.žiť z podstaty
„Francúzi dobre rozumejú svojmu vlastnému súkromnému majetku, no v Európe sotva existuje národ, ktorého príslušníci by mali také malé pochopenie pre vlastníctvo svojich blížnych,“ hovorí liberálny francúzsky filozof a ekonóm Anthony de Jasay. Dnes 88-ročný mysliteľ, ktorý v roku 1948 emigroval z Maďarska, navštívil nedávno Slovensko na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v rámci prednáškového cyklu CEQLS. Zhovárame sa o problémoch francúzskej ekonomiky a príčinách tamojšieho politického rovnostárstva. Napriek vysokému veku de Jasay politické a hospodárske dianie v krajine galského kohúta stále sleduje.
„Francúzsko sa dnes dostalo do situácie, keď štát už vyjedá kapitál, ktorý by sa inak použil na priemyselné investície.“ Inými slovami, začína žiť z podstaty. „Francúzsko má síce slušnú infraštruktúru, ale tá nemôže dosť dobre slúžiť ekonomike, keď je priemysel tak natesno s peniazmi. Veľká časť najväčších francúzskych korporácií je dnes spoluvlastnená cudzím kapitálom. Ich akcie boli totiž postupne skupované britskými a americkými penzijnými fondmi, keďže doma nemohli tieto spoločnosti získať dostatok kapitálu.“ Na tomto mieste stojí za zmienku aktuálna debata okolo automobilového výrobcu PSA Peugeot Citroën. Do koncernu, boriaceho sa s problémami, by mohla kapitálovo vstúpiť čínska automobilka Dongfeng. Pomôcť by mala aj francúzska vláda. Minister Montebourg už uistil svojich krajanov, že „PSA zostane francúzskym podnikom“.
No Anthony de Jasay upozorňuje, že problémy idú naprieč francúzskou ekonomikou: „Malé a stredné podniky, ktoré nie sú obchodované na burze a vlastnia ich francúzski občania – v mnohých prípadoch ide o rodinné firmy – sú tiež doslova vyhladované po kapitále.“ Na vine je najmä skutočnosť, že štát vo Francúzsku prerozdeľuje viac ako 56 percent ekonomiky, z čoho tretina ide na sociálne výdavky. Vláda jednoducho odčerpáva z hospodárstva príliš veľa zdrojov, čím ohrozuje jej dlhodobé vyhliadky. „Je to klasický politický konflikt medzi prítomnosťou a budúcnosťou o to, ako naložiť s dostupnými zdrojmi,“ uzatvára de Jasay. „Teda koľko prerozdeliť dnes, aby ste nezabili zajtrajší hospodársky rast a mali z čoho odkrajovať aj o niekoľko rokov.“
.vinní sú tí druhí
Zavedenie minimálnej mzdy je v Nemecku predmetom náročných povolebných koaličných rokovaní medzi kresťanskými a sociálnymi demokratmi. Nie je teda vylúčené, že Francúzsko chce výrokmi svojho ministra okrem chlácholenia vlastného obyvateľstva ovplyvniť aj verejnú debatu v Spolkovej republike. No nemeckí politici, najmä z prostredia CDU Angely Merkelovej namietajú, že zavedenie príliš vysokej plošnej minimálnej mzdy by poškodilo nízko kvalifikovaných zamestnancov a mladých, ktorých platy sú logicky na začiatku pracovnej dráhy nižšie, hoci neskôr majú tendenciu rásť. Minimálna mzda by ich mohla „vymknúť“ z trhu práce, čo by Nemecko postavilo pred hrozbu, že časom skončí s rovnako vážnym problémom nezamestnanosti mladých, aký má Francúzsko. Spolková republika má nezamestnanosť presahujúcu 5 percent, kým krajina galského kohúta 11 percent. V kategórii pod 25 rokov si prácu hľadá necelých 8 percent Nemcov, ale až štvrtina mladých Francúzov.
Montebourgov útok na príliš nízke nemecké mzdy nebol samoúčelný. Francúzski socialisti sa nachádzajú pod tlakom, lebo mäsopriemysel v Bretónsku chce masovo prepúšťať a ľudia protestujú. Aby vláda odvrátila pozornosť od seba, ukazuje prstom na nemeckých producentov, ktorí vo svojich prevádzkach zamestnávajú lacných pracovníkov z Rumunska a Bulharska. Lenže lacná nemecká konkurencia je iba jednou príčinou úpadku bretónskeho mäsopriemyslu. Možno oveľa zásadnejšiu úlohu hrá politika francúzskej vlády, ktorá citeľne predražuje podnikanie i zamestnávanie ľudí. Napríklad od januára 2014 má byť zavedená nová ekologická daň, ktorá potravinárom z excentricky položeného Bretónska zvýši dopravné náklady za dodanie ich výrobkov na trh.
Hádzanie viny za problémy francúzskeho hospodárstva na druhých je osvedčeným nástrojom tamojších politikov. Ak sa práve nehodí vyhováranie na poľského inštalatéra, slovenský daňový alebo nemecký mzdový dumping, vždy sú po ruke „obvyklí podozriví“: Zradní Anglosasi s ich cenovým dumpingom a neoliberálnou globalizáciou. Jej posledným symbolom sa stala internetová firma Amazon, ktorá vraj ohrozuje drobných francúzskych kníhkupcov cenovým dumpingom pri dodávkach tovaru. A tak vznikol zákon, ktorý zakazuje internetovým predajcom kombinovať cenové zľavy s bezplatnou dodávkou. Hoci je pravda, že Amazon optimalizuje svoje dane tak, aby platil čo najmenej a drobní kníhkupci takéto možnosti nemajú (čo by prísnejšiu reguláciu zdanlivo ospravedlňovalo), nová právna norma je len gestom francúzskej vlády, ktoré nič nerieši. Šéf francúzskeho Amazonu argumentuje, že trh je medzi internetom a kamennými kníhkupectvami už podelený. Kým drvivú väčšinu obratu internetového predajcu tvoria knihy, staršie ako jeden rok, kamenní kníhkupci zarábajú predovšetkým na horúcich novinkách a bestselleroch.
.žiť z podstaty
„Francúzi dobre rozumejú svojmu vlastnému súkromnému majetku, no v Európe sotva existuje národ, ktorého príslušníci by mali také malé pochopenie pre vlastníctvo svojich blížnych,“ hovorí liberálny francúzsky filozof a ekonóm Anthony de Jasay. Dnes 88-ročný mysliteľ, ktorý v roku 1948 emigroval z Maďarska, navštívil nedávno Slovensko na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v rámci prednáškového cyklu CEQLS. Zhovárame sa o problémoch francúzskej ekonomiky a príčinách tamojšieho politického rovnostárstva. Napriek vysokému veku de Jasay politické a hospodárske dianie v krajine galského kohúta stále sleduje.
„Francúzsko sa dnes dostalo do situácie, keď štát už vyjedá kapitál, ktorý by sa inak použil na priemyselné investície.“ Inými slovami, začína žiť z podstaty. „Francúzsko má síce slušnú infraštruktúru, ale tá nemôže dosť dobre slúžiť ekonomike, keď je priemysel tak natesno s peniazmi. Veľká časť najväčších francúzskych korporácií je dnes spoluvlastnená cudzím kapitálom. Ich akcie boli totiž postupne skupované britskými a americkými penzijnými fondmi, keďže doma nemohli tieto spoločnosti získať dostatok kapitálu.“ Na tomto mieste stojí za zmienku aktuálna debata okolo automobilového výrobcu PSA Peugeot Citroën. Do koncernu, boriaceho sa s problémami, by mohla kapitálovo vstúpiť čínska automobilka Dongfeng. Pomôcť by mala aj francúzska vláda. Minister Montebourg už uistil svojich krajanov, že „PSA zostane francúzskym podnikom“.
No Anthony de Jasay upozorňuje, že problémy idú naprieč francúzskou ekonomikou: „Malé a stredné podniky, ktoré nie sú obchodované na burze a vlastnia ich francúzski občania – v mnohých prípadoch ide o rodinné firmy – sú tiež doslova vyhladované po kapitále.“ Na vine je najmä skutočnosť, že štát vo Francúzsku prerozdeľuje viac ako 56 percent ekonomiky, z čoho tretina ide na sociálne výdavky. Vláda jednoducho odčerpáva z hospodárstva príliš veľa zdrojov, čím ohrozuje jej dlhodobé vyhliadky. „Je to klasický politický konflikt medzi prítomnosťou a budúcnosťou o to, ako naložiť s dostupnými zdrojmi,“ uzatvára de Jasay. „Teda koľko prerozdeliť dnes, aby ste nezabili zajtrajší hospodársky rast a mali z čoho odkrajovať aj o niekoľko rokov.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.