.máte aj u vás v Česku viacero bývalých ekonomických pravičiarov, ktorí sa v posledných rokoch posunuli smerom do stredu, respektíve až doľava?
Ťažko sa mi o tom hovorí, napríklad okrem mňa už nie je u nás iný ekonomický komentátor, ktorý by začínal pred 23 rokmi a robil to dodnes. Vlastne nemám koho s kým porovnávať. Je tu povedzme komentátorka Lenka Zlámalová z Lidových novín, ktoré je dosť pravicová, ale ona to robí okolo 10 rokov. Samého ma prekvapuje, že je nás tak málo, keďže mne sa zdá naša pravica veľmi zaujímavá. Najlepšie je mi teda hovoriť za seba.
.vy ste tento prípad?
Je fakt, že na začiatku 90. rokov, keď sa človek učil, ako vlastne rozumieť tomu novému svetu a jeho pravidlám, som si tiež prečítal niekoľko kníh od libertariánov a zdalo sa mi to zaujímavé. Ono aj bola taká doba, navyše libertariáni boli dosť bohatí, mali svoje kníhkupectvá, predávali knižky za dotované ceny, takmer zadarmo, takže sa to medzi ľuďmi veľmi šírilo. Teda áno, po revolúcii, keď som mal tých 24 či 25 rokov som bol veľký pravičiar. V podstate som aj ostal liberálom, len už zastávam miernejší, stredovejší postoj, čo jednoducho prichádzalo s rastúcimi skúsenosťami.
.v 90. rokoch úplne ovládol ekonomický diškurz Václav Klaus, ktorý preniesol liberálne anglosaské idey do Česka a má svoje nemalé transformačné zásluhy. Dá sa však povedať, že niečo ako klausizmus má v tradične ľavicovom Česku vôbec budúcnosť?
Možno by sa zvonku mohlo zdať, že je to už prežité, ale je tu jeden zaujímavý rozdiel medzi Českom a Slovenskom. Veľkú časť pražskej Vysokej školy ekonomickej ovládajú totiž libertariáni. Najmä sa to týka Národohospodárskejfakulty na čele s dekanom Miroslavom Ševčíkom, ktorá chrlí masy študentov, má už tisíce absolventov, a všetkým týmto mladým ľuďom vtĺkajú do hláv libertariánske náboženstvo. Celé to zastrešuje Václav Klaus, ktorý mal aj ako prezident na túto školu veľký vplyv. Ten problém je v tom, že študentom sa naozaj ponúka jednostranný pohľad na svet. Mimochodom, dekan Ševčík je bývalý komunista z ústavu marxizmu-leninizmu, z tohto pohľadu je jeho prerod na libertariána tiež zaujímavý.
.teda Klausov liberalizmus prežíva vďaka vzdelávaciemu systému?
Dá sa to tak povedať. Ale viete, českí pravičiari sú skvelí v tom, ako vedia niekoho rétoricky poučovať o tom, ako majú veci fungovať. V realite to však často vyzerá inak. Banky predsa privatizoval za opozičnej zmluvy vtedajší premiér Miloš Zeman. Základy normálne fungujúceho kapitalizmu tu teda položil sociálny demokrat. Klaus tiež po tlaku odborárov odmietol reformy českých železníc, ale keď bol vo svete a prednášal, pôsobilo to tak, akoby sme tu žili v nejakej trhovej oáze. Mám sprostredkovanú informáciu, že keď tu bol kedysi na jednom seminári Centra pre ekonomiku a politiku váš vtedajší minister financií Ivan Mikloš, tak ho tam prezident Klaus verejne káral, že slovenské reformy nie sú dostatočne zásadové. Ten Klaus, ktorý nedokázal sprivatizovať banky...
.napadá vám nejaký váš ekonomický postoj, ktorý ste zmenili pod vplyvom krízy?
Nie v tom zmysle, že by som predtým búchal po stole. Skôr mám pocit, že pribúda vecí, na ktoré vôbec nemám jasný názor, pretože je to všetko veľmi komplikované. Dnes som presvedčený, že nemáme nejaké jediné správne riešenie, ktoré nám narysuje, ako sa z tejto šlamastiky dostať. Možno je to tak, že z tejto krízy sa naozaj môžeme dostať iba pomalými, ťažko čitateľnými kompromismi, ktoré sa nikomu nepáčia, sú škaredé a ľahko sa kritizujú, ale keď sa na to pozriete z odstupu, tak to brodenie sa bahnom vcelku funguje. Komentátori by samozrejme chceli jasné riešenie a je naozaj intelektuálne ťažké obhajovať túto postupnosť malých krokov. Ale naozaj mám pocit, že toto funguje lepšie než nejaké zázračné veľké riešenie.
.je súčasná česká ekonomická diskusia oproti západnej Európe stále posunutá výraznejšie doprava, alebo už začína dominovať európsky mainstream?
Ľudí, ktorí by pozorne sledovali ten vývoj a rozumeli by mu, je žalostne málo. Samozrejme, u tých, ktorí sledujú, čo sa deje vo svete, to vedie ku korekciifundamentalistických nápadov v zmysle , že konkurencia všetko vyrieši a trh sa o všetko postará. Ale takýchto ľudí nájdeme najviac vnútri poradenských či audítorských firiem, kde sa venujú konkrétnym jednotlivostiam, ale, prirodzene, nie je ich úlohou formovať verejnú diskusiu. Odtrhnutosť od diskusie v západnej Európe je stále pomerne veľká, čo však súvisí aj s tým, že my ani vy sme nemuseli zachraňovať bankový sektor, a teda vôbec nechápeme zúrivosť diskusie na Západe. Keby sme pre krízu museli nákladne sanovať banky, tiež by to ľudí nútilo k zásadnejším zmenám postojov. V západnom svete to zažili, aj preto sa tamojší diškurz posúva trochu doľava.
Ťažko sa mi o tom hovorí, napríklad okrem mňa už nie je u nás iný ekonomický komentátor, ktorý by začínal pred 23 rokmi a robil to dodnes. Vlastne nemám koho s kým porovnávať. Je tu povedzme komentátorka Lenka Zlámalová z Lidových novín, ktoré je dosť pravicová, ale ona to robí okolo 10 rokov. Samého ma prekvapuje, že je nás tak málo, keďže mne sa zdá naša pravica veľmi zaujímavá. Najlepšie je mi teda hovoriť za seba.
.vy ste tento prípad?
Je fakt, že na začiatku 90. rokov, keď sa človek učil, ako vlastne rozumieť tomu novému svetu a jeho pravidlám, som si tiež prečítal niekoľko kníh od libertariánov a zdalo sa mi to zaujímavé. Ono aj bola taká doba, navyše libertariáni boli dosť bohatí, mali svoje kníhkupectvá, predávali knižky za dotované ceny, takmer zadarmo, takže sa to medzi ľuďmi veľmi šírilo. Teda áno, po revolúcii, keď som mal tých 24 či 25 rokov som bol veľký pravičiar. V podstate som aj ostal liberálom, len už zastávam miernejší, stredovejší postoj, čo jednoducho prichádzalo s rastúcimi skúsenosťami.
.v 90. rokoch úplne ovládol ekonomický diškurz Václav Klaus, ktorý preniesol liberálne anglosaské idey do Česka a má svoje nemalé transformačné zásluhy. Dá sa však povedať, že niečo ako klausizmus má v tradične ľavicovom Česku vôbec budúcnosť?
Možno by sa zvonku mohlo zdať, že je to už prežité, ale je tu jeden zaujímavý rozdiel medzi Českom a Slovenskom. Veľkú časť pražskej Vysokej školy ekonomickej ovládajú totiž libertariáni. Najmä sa to týka Národohospodárskejfakulty na čele s dekanom Miroslavom Ševčíkom, ktorá chrlí masy študentov, má už tisíce absolventov, a všetkým týmto mladým ľuďom vtĺkajú do hláv libertariánske náboženstvo. Celé to zastrešuje Václav Klaus, ktorý mal aj ako prezident na túto školu veľký vplyv. Ten problém je v tom, že študentom sa naozaj ponúka jednostranný pohľad na svet. Mimochodom, dekan Ševčík je bývalý komunista z ústavu marxizmu-leninizmu, z tohto pohľadu je jeho prerod na libertariána tiež zaujímavý.
.teda Klausov liberalizmus prežíva vďaka vzdelávaciemu systému?
Dá sa to tak povedať. Ale viete, českí pravičiari sú skvelí v tom, ako vedia niekoho rétoricky poučovať o tom, ako majú veci fungovať. V realite to však často vyzerá inak. Banky predsa privatizoval za opozičnej zmluvy vtedajší premiér Miloš Zeman. Základy normálne fungujúceho kapitalizmu tu teda položil sociálny demokrat. Klaus tiež po tlaku odborárov odmietol reformy českých železníc, ale keď bol vo svete a prednášal, pôsobilo to tak, akoby sme tu žili v nejakej trhovej oáze. Mám sprostredkovanú informáciu, že keď tu bol kedysi na jednom seminári Centra pre ekonomiku a politiku váš vtedajší minister financií Ivan Mikloš, tak ho tam prezident Klaus verejne káral, že slovenské reformy nie sú dostatočne zásadové. Ten Klaus, ktorý nedokázal sprivatizovať banky...
.napadá vám nejaký váš ekonomický postoj, ktorý ste zmenili pod vplyvom krízy?
Nie v tom zmysle, že by som predtým búchal po stole. Skôr mám pocit, že pribúda vecí, na ktoré vôbec nemám jasný názor, pretože je to všetko veľmi komplikované. Dnes som presvedčený, že nemáme nejaké jediné správne riešenie, ktoré nám narysuje, ako sa z tejto šlamastiky dostať. Možno je to tak, že z tejto krízy sa naozaj môžeme dostať iba pomalými, ťažko čitateľnými kompromismi, ktoré sa nikomu nepáčia, sú škaredé a ľahko sa kritizujú, ale keď sa na to pozriete z odstupu, tak to brodenie sa bahnom vcelku funguje. Komentátori by samozrejme chceli jasné riešenie a je naozaj intelektuálne ťažké obhajovať túto postupnosť malých krokov. Ale naozaj mám pocit, že toto funguje lepšie než nejaké zázračné veľké riešenie.
.je súčasná česká ekonomická diskusia oproti západnej Európe stále posunutá výraznejšie doprava, alebo už začína dominovať európsky mainstream?
Ľudí, ktorí by pozorne sledovali ten vývoj a rozumeli by mu, je žalostne málo. Samozrejme, u tých, ktorí sledujú, čo sa deje vo svete, to vedie ku korekciifundamentalistických nápadov v zmysle , že konkurencia všetko vyrieši a trh sa o všetko postará. Ale takýchto ľudí nájdeme najviac vnútri poradenských či audítorských firiem, kde sa venujú konkrétnym jednotlivostiam, ale, prirodzene, nie je ich úlohou formovať verejnú diskusiu. Odtrhnutosť od diskusie v západnej Európe je stále pomerne veľká, čo však súvisí aj s tým, že my ani vy sme nemuseli zachraňovať bankový sektor, a teda vôbec nechápeme zúrivosť diskusie na Západe. Keby sme pre krízu museli nákladne sanovať banky, tiež by to ľudí nútilo k zásadnejším zmenám postojov. V západnom svete to zažili, aj preto sa tamojší diškurz posúva trochu doľava.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.