Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slávik nemá talent

.peter Bálik .časopis .hudba

„Zabili Slávika, parchanti!”, napísal vo svojom facebookovom statuse český kritik Pavel Klusák, keď si všimol správu, že na Slovensku zrušili anketu Slávik. Treba len dodať, že to nebola vražda, ale iba rana z milosti.

Slávik zomrel, pretože televíznych divákov táto anketa už nezaujíma. Je to pozoruhodná správa. Slávik zaznamenal v posledných ročníkoch ustavičný pokles v hlasovaní, a preto sa jeho organizátor, produkčný dom Forza, rozhodol, že ho radšej zruší.
Za pätnásť rokov existencie slovenského Slávika vnikli a zanikli rôzne hudobné ceny, no pozícia tejto televíznej ankety vyzerala neotrasiteľná. No základné čísla nakoniec ukázali, že Slávik divákov už nebaví. Minulý rok získala nitrianska skupina Desmod  8 176 bodov. Keďže za jeden hlas mohol Kuly a spol. získať až tri body, tak za kapelu v skutočnosti hlasovalo oveľa menej fanúšikov. Na porovnanie v roku 2000 vyhral Elán s viac ako 34-tisícmi hlasmi.  

.slávika strieda Slávik
Slávik bola televízna šou, ktorá nikdy o sebe netvrdila, že chce byť meradlom kvality slovenskej popmusic. Jej hlavnou úlohou bolo divákov baviť, no jej najhlavnejší problém sa ukázal už v jej začiatkoch.  Na prvom, druhom a treťom mieste sa objavovali tie isté mená (Elán, Habera, Žbirka), menilo sa len ich poradie. Po tom, čo sa medzi víťazov dostala Jadranka alebo Robo Kazík, sa anketa snažila prispôsobiť mladšej generácii a prišlo aj k istej obmene mien na prvých miestach (Desmod, Kirschner, Smatanová, Cmorík), ale vždy bola akosi pozadu za tým, čo sa dialo na hudobnej scéne. Po Markíze pred dvoma rokmi prevzala Slávika televízia Joj, ktorá ho chcela spraviť viac „sexy“, dokonca minulý rok sa na pódiu objavili aj raperi. Napriek tomu, že Slávik zaznamental slušné čísla, mladých v podstate táto anketa nezaujíma, respektíve zaujíma ich viac čosi iné.
Kým poslednému ročníku tejto ankety namerali sledovanosť 12,6 percenta a trhový podiel 34,7 percenta, Hlas Československa, ktorý bežal v tom istom čase na Markíze, dosiahol lepšie čísla (15,8/37,1), čo znamená, že bitku o diváka v ten večer prehral. Dalo by sa napísať, že Slávika vystriedal iný Slávik. Samozrejme, porotca Jaro Slávik je súčasťou inej šou (Česko-Slovensko má talent), no vo všeobecnosti súťaže talentov diváka bavia dnes viac, než dívať sa na tú istú tvár, ako opäť ďakuje za cenu. Nie je náhoda, že koniec Slávika prišiel v čase, keď v slovenskej popmusic nastala výmena generácií. Idolmi mladých už nie sú Desmod, ale raperi. Ťažko si predstaviť, že by Zlatého slávika v kategórii spevák preberal napríklad Rytmus, to by organizátori museli otvoriť encyklopédiu zvierat a nájsť iného živočícha ako tohto spevavého vtáčika. Dnešná mládež už nesedí pred telkou. Ich svet, vrátane popmusic, je v počítači – YouTube, Facebook, iTunes, Deezer, pirátske torrenty sú hlavným zdrojom ich hudobnej obživy.
Podľa Mareka Kučeru z Universalu, zástupcu najväčšieho hudobného vydavateľstva u nás, je hlavným dôvodom konca Slávika nezáujem médií, najmä komerčných rádií, o slovenskú hudbu. Tento problém úzko súvisí aj s navrhovanými povinnými percentami slovenskej hudby v rádiách.  „Najväčší problém vidím v tom, že pred väčšinou interpretov a hlavne pred novými tvárami, sa v mediálnom priestore zatvorili akési pomyselné dvere, od ktorých kľúč vlastnia tak rádia, ako aj televízie a zvyšné médiá. Tento priestor je buď vypĺňaný stále rovnakými hudobnými tvárami, ktoré po čase omrzia a ako vidíme, už aj omrzeli, alebo je zapĺňaný „pseudocelebritami“. Samozrejme, že za tento stav môže sčasti aj samotný divák či poslucháč, lebo dostatočne nereaguje, respektíve uskromní sa s tým, čím je kŕmený.“
Marekovi Kučerovi však nie je ľúto, že anketa nakoniec zanikla, pretože vôbec nereflektovala skutočný stav slovenskej popmusic a ani nemala praktický význam. Víťaz podľa neho dostal zlatého, strieborného alebo bronzového „operenca“, ale oproti americkej Grammy, kde vždy dochádza k prudkému nárastu predaja ocenených hudobníkov, to na Slovensku nikdy nefungovalo. „Pokiaľ by takáto cena interpretovi zaručovala, že sa v nasledujúcom roku zvýši predaj jeho albumov, pribudne mu fanúšikov na koncertoch, rádiá budú hrať jeho skladby alebo bude mať dôvod začať lisovať platne, tak vtedy áno. Vtedy anketa zmysel mať bude,“ hovorí Marek Kučera, podľa ktorého najväčším meradlom úspechu ani nie sú kliky pri YouTube klipoch, ale práve návštevnosť na koncertoch.

.Mohyla Karla Gotta
Kým na Slovensku Slávik dospieval, u našich českých susedov sa mu darí, dôvodom je gottovská tradícia, aj keď už aj tam stráca lesk. Podľa českého kritika Pavla Klusáka je popularita ankety daná tým, že sa jej drží televízna generácia, ktorá kedysi posielala korešpondenčné lístky s hlasmi pre Karla Gotta, Helenu Vondráčkovú, Karola Duchoňa alebo Elán. „Slávik bol vždy o tom, že náš Karel a naša Lucka Bílá patria tak trochu do rodiny a sú pre niekoho paralelným božstvom, aj keď už nepredávajú platne a počúvajú ich len z rádia,“ hovorí Klusák. Podľa neho je Slávik preto živý, že sa k starej generácii pridalo aj mladšie publikum, z ktorého časť pasívne čaká, čo im ponúknu veľké médiá: „Slávik je teda akousi súťažou v mainstreamovej popularite. Popoví manažéri a veľké vydavateľstvá na ňom majú záujem a pomáhajú ho držať pri živote. Stále existuje, ale tým, ako sa internetová generácia odpútala od vysielania, čoraz viac sa týka len určitého výseku publika a tvorby. Je to silná tradícia od šesťdesiatych rokov, keď Slávika vymyslel Ladislav Smoljak, a asi aj preto sa ho držia. Možno raz bude v Česku rituálne pochovaný do spoločnej mohyly s Karlom Gottom.”

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite