Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Istota rozpočtovej krátkozrakosti

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Minister financií Peter Kažimír predstavil nový rozpočet a popri tom avizoval zavedenie licencií pre eseročky (takzvaná daň zo straty). Vláda tak pokračuje v politike, ktorá namiesto zodpovedného prezieravého hospodárenia len krátkozrako improvizuje a upcháva diery.

Zaplatiť 19-percentnú daň z príjmu a mať vďaka tomu čisté svedomie bol pre podnikateľov kedysi výhodný obchod,“ hovorí Tomáš, podnikajúci v cestovnom ruchu. Starý systém rovnej 19-percentnej dane podľa neho motivoval firmy na platenie. Na rozdiel od zmien z dielne terajšieho kabinetu Roberta Fica, keď sa daň z príjmov právnických osôb najskôr zvýšila z 19 na 23 percent, aby sa v budúcnosti síce znížila na 22 percent; no tento drobný ústupok bude vykompenzovaný zavedením licencií – fakticky ďalšej dane aj pre stratové spoločnosti. „Nie je pravda, že podnikatelia budú optimalizovať dane vždy, aj keby daň z príjmov bola 10 percent. Čím nižšia je daň, tým menej vám optimalizácia stojí za námahu. Keď sme tu mali 19-percentnú daň, v mojom okolí sa medzi podnikateľmi platila. Človek zaplatil a mal pokoj. Teraz len každý hľadá legálne spôsoby, ako si daňovú povinnosť znížiť.“ Podľa podnikateľa nejde len o vyššiu daň. Situáciu komplikujú aj zdravotné odvody z dividend a podielov na zisku. Tie síce zaviedla ešte vláda Ivety Radičovej, no kabinet Roberta Fica zvýšil ich sadzbu i maximálne vymeriavacie základy. Samy osebe sa síce zvýšenia rôznych daní a odvodov zdajú zanedbateľné, no spoločne vytvárajú čoraz väčšie bremeno pre podnikateľov. Nové licencie sú ďalším. .prezumpcia viny „Vláda pristupuje k podnikateľom s prezumpciou viny, namiesto toho, aby zlepšila prácu daňových kontrolórov. Najviac licencie dopadnú na poctivé malé a stredné firmy,“ vysvetľuje Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS). Predstavme si nasledujúcu situáciu. Človek si založí firmu. Má naplánované, že do zisku sa dostane v štvrtom roku od jej vzniku. Štát mu licenciu odpustí len prvý rok, hoci minister hovorí aj o možnosti požiadať o odklad platby pre firmy, ktorým to nebude vychádzať (čiže nové pochybné opatrenie si vzápätí vyžiada výnimky). V každom prípade, v ďalších rokoch podnikateľovi vzniká dodatočný náklad, ktorý mu komplikuje život – a to zvlášť, ak sa nachádza práve v investičnej fáze a kupuje budovy či stroje. Nová daň ostro kontrastuje so sloganmi o podpore podnikateľského prostredia, ktoré vláda tak často zdôrazňuje vo svojich dokumentoch. Zníženie dane pre firmy z 23 na 22 percent vezme štátu 40 miliónov eur, no ministerstvo si od zavedenia licencií sľubuje príjem 120 miliónov eur. Takže marketingové „zníženie daní pre podnikateľov“ si vláda bohato vynahradí, ale len za predpokladu, že tento príjem nebol naplánovaný prehnane optimisticky (vláda môže vybrať reálne menej). Za zmienku stojí, že výdavkové úspory vo verejnej správe v rámci reformy ESO nemajú podľa návrhu rozpočtu prekročiť 105 miliónov eur. „Je to veľmi málo oproti deficitu, ktorý presahuje 2 miliardy eur,“ hovorí Ďurana. Ukazuje to však, v akom pomere vláda rozkladá konsolidáciu medzi nové bremená pre občanov a firmy na jednej strane a medzi úspory vo vlastnej spotrebe na strane druhej. Aj po znížení dane z príjmov právnických osôb na 22 percent bude mať Slovensko najvyššiu sadzbu tejto dane zo všetkých postkomunistických členských štátov EÚ. Vlastne sa výškou firemnej dane nachádzame v lige západoeurópskych krajín ako Švédsko – akurát bez švédskej úrovne verejných služieb. Opozícia už kričí, že ohrozených môže byť až 65-tisíc pracovných miest. Aj keď takýmto odhadom sa dá vytknúť, že sú motivované politicky, licencie opatrením pre rast zamest­nanosti celkom isto nie sú. Ministerstvo sa bráni, že licencie existujú aj v iných krajinách vrátane susedného Rakúska. Lenže tam sa platí od júla len 500 eur, kým u nás avizuje Peter Kažimír asi tisícku. Avšak daň zo straty poznalo aj Slovensko za éry Brigity Schmögnerovej, ktorá bola ministerkou financií v rokoch 1998 až 2002. Podnikatelia ju kritizovali a neskôr sa zrušila. .úporná snaha Medzi ekonómami sa nájdu aj hlasy, ktoré daňové licencie podporujú. „Skôr to musím pochváliť,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Peter Goliaš. „Je to jedno z reálnych konsolidačných opatrení a môže to naozaj priniesť peniaze do rozpočtu.“ Goliaš uznáva, že pre podnikateľov to bude ďalšia záťaž, no dodáva, že príliš veľa firiem podvádza, neplatí riadne dane a štát to nevie dobre odkontrolovať. No v návrhu nového rozpočtu vidí aj problémy: „Z rozpočtu cítiť hlavne úpornú snahu vlády vyhnúť sa nepopulárnym ozdravným opatreniam a súčasne neprekročiť hranice dlhovej brzdy.“ Prekročenie zadlženia štátu na úrovni 55 a 57 percent HDP totiž aktivuje sankčný mechanizmus. Prekročenie prvej hranice znamená, že štát nebude môcť predložiť rozpočet so zvýšením nominálnych výdavkov. Inak povedané, došlo by k zmrazeniu výdavkov štátu, nevalorizovali by sa dôchodky či sociálne dávky a podobne. Prekročenie druhej hranice by viedlo k povinnosti vlády predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Snahu vyhnúť sa prelomeniu dlhových bŕzd vidieť podľa Goliaša najmä v tom, ako vláda využíva jednorazové opatrenia: „Vláde sa síce asi podarí nepreraziť 55-percentnú hranicu tento rok a 57-percentnú hranicu budúci rok, no len vďaka jednorazovým opatreniam a jednorazovým príjmom.“ Doteraz si štát pomáhal znížením príspevkov do druhého piliera, či presunom núdzových zásob ropy na súk­romnú sféru. Vláda tiež vyťahuje mimoriadne dividendy či superdividendy z firiem so štátnou majetkovou účasťou. Tento rok dostala zo Západoslovenskej energetiky (ZSE) 316 miliónov eur, budúci rok jej pošlú peniaze SPP a Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). „Problém je, že toto nie je udržateľná politika,“ vysvetľuje Goliaš. „Dividendy môžeme vytiahnuť z firiem dnes, no bude to na úkor budúcnosti. V nasledujúcich rokoch teda bude vláda nútená hľadať ďalšie zdroje peňazí, prípadne iné opatrenia na záchranu rozpočtu.“ Problém je, že aby firmy mohli štátu dividendy vyplatiť, musia si vziať neraz vysoké úvery. Samy sa tým zadlžujú a z týchto peňazí budú musieť platiť úroky. Dlh, ktorý by inak zostal na pleciach vlády, sa teda presúva a skrýva v pološtátnych firmách. Tento dlh sa síce nezarátava do zadlženia štátu, no tie firmy ho raz budú, pochopiteľne, musieť splatiť. Je pravdepodobné, že keby sa spočítali tieto rôzne skryté dlhy štátu, dospeli by sme už dnes k magickému zadlženiu, zodpovedajúcemu 60 percentám HDP. Slovensko čaká nová metodika vykazovania dlhu. Nie je vylúčené, že na jar budúceho roka vypadneme z procedúry nadmerného deficitu, lebo schodok naozaj klesne pod 3 percentá. No na jeseň nás tam znovu zaradia, lebo sa ukáže, že náš rozpočet v skutočnosti prekračuje 3 percentá. .rozumnejší rozpočet Goliaš vidí v návrhu aj ďalšie jednorazové opatrenia. Napríklad 145 miliónov eur má štát získať cez splatenie návratnej finančnej výpomoci Vodohospodárskou výstavbou a železničným Cargom. Štát v minulosti stratovému Cargu pomáhal dostať sa z problémov. Odkiaľ spoločnosť získa 97 miliónov eur? Ponúka sa možnosť odpredaja časti majetku spoločnosti. Všetky tieto operácie sú viac improvizovanými účtovníckymi fintami, než premyslenými dlhodobými riešeniami pre verejné financie. Dá sa predstaviť aj inak poskladaný rozpočet? Na internetovej stránke INEKO možno nájsť zaujímavý projekt „Kalkulačky na ozdravenie verejných financií“. Zahŕňa databázu takmer dvesto opatrení. Viaceré by mohli byť prijateľné aj pre vládu s ľavicovým zafarbením. Užívateľ sa môže vžiť do úlohy ministra financií a zostaviť si vlastný konsolidačný balíček. „Ešte dnes by sa dali verejné financie ozdraviť bez nutnosti zvyšovania daní,“ myslí si Peter Goliaš. „Ale vláda by musela okamžite spustiť rozsiahlu privatizáciu majetku. Musela by znížiť niektoré sociálne dávky, naprí­klad vianočné dôchodky alebo rodičovské príspevky pre vyššie príjmové vrstvy, či uskutočniť zmeny v oblasti dôchodkov.“ Vláda by tiež musela prijať opatrenia, prostredníctvom ktorých by sa zvýšila transparentnosť jednak pri vyplácaní sociálnych dávok (boli by zverejnení ich príjemcovia na internete), pri platbe daní (bolo by zverejnené, kto platí aké dane) a pri verejných tendroch. Veľa by sa dalo urobiť v oblasti zdravotníctva, kde sa nemocnice ďalej zadlžujú. Rozpočet predpokladá pokles platieb štátu za jeho poistencov, medziročne až o desať percent. Vykompenzovať to má viac zdrojov od ekonomicky aktívnych. Zlepšenie hospodárenia nemocníc a vstup strategických súkromných investorov do nich by mohli skokovo zlepšiť situáciu v slovenskom zdravotníctve. V dnešnej politickej atmosfére takíto investori nie sú vítaní. Toto všetko by stačilo, aby sme sa v rámci ústavných dlhových bŕzd udržali dlhodobo. No systémové opatrenia by sa museli spustiť prakticky ihneď, pretože odkladom riešení sa problémy nabaľujú a o čo neskôr nutné zmeny prebehnú, o to viac klesá možnosť sanovať verejné financie bez nutnosti ďalšieho zvyšovania daní. Slovami Petra Goliaša: „Ak táto vláda nevyhnutné reformy neurobí, tá ďalšia bude musieť prijímať opatrenia, ktoré bolestivo zasiahnu obyvateľstvo.“ .prezieravosť alebo prežieravosť? Slovenský štát dnes pripomína tučka, ktorý každým rokom priberá viac a viac kíl. Navyše, konzumuje čoraz viac čoraz menej zdravých potravín. A lekár mu už naznačuje, že zlá životospráva postupne povedie k rozvoju cukrovky, srdcovo-cievnych problémov a možno časom dokonca rakoviny. Tučko si však nechce dať poradiť, lebo skutočná zmena životosprávy by si vyžadovala pevnú vôľu a zmenu zažitých návykov. Už za prvej vlády Roberta Fica sa Smeru vyčítala krátkozrakosť jeho politík a ignorovanie nezamýšľaných následkov. Lenže svet sa neskončí budúcoročnými prezidentskými voľbami, ani tými parlamentnými v roku 2016. Politici Smeru dnes svojimi činmi i opomenutiami nechávajú vzklíčiť nové problémy, ktoré ich o pár rokov zase dostihnú. Hoci úprimná snaha stlačiť deficit pod 3 percentá nasvedčuje, že k nejakému učebnému procesu v zmysle väčšej prezieravosti na strane vlády naozaj dochádza, deje sa tak pomaly.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite