Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzie

.časopis .kultúra

KNIHA Uršuľa Kovalyk: Krasojazdkyňa (Divadlo bez domova, 2013)
„Boli sme nepolapiteľné. Ako tie malé sivé vtáky, čo kradli ovos z kŕmidiel na jazdiarni,“ píše o sebe a o svojej kamarátke a spolukrasojazdkyni Romane ani nie 16-ročná Karolína. Rozpráva nám svoj príbeh od vytúženého konca cez (skutočné) narodenie, detstvo so skvelou, ustavične nadávajúcou babčou a s jej dcérou, teda svojou matkou (a s mužmi, ktorých si domov vodila), cez slobodnú pubertu v neslobodnej krajine až po sivú dospelosť vo farebnom svete. Alebo: od Pink Floyd  cez King Crimson a Dead Can Dance až k Throbbing Gristle (lebo hudba je pre autorku a jej postavy dôležitá). Spisovateľka a principálka Divadla bez domova (ktoré knihu vydalo a ktoré kúpením knihy podporíte) Uršuľa Kovalyk je autorka číra a pravdivá. Jej slová nie sú štylistickými cvičeniami, určenými pre literárnych kritikov. Píše jedným ťahom, rozpráva jedným dychom. Krasojazdkyňu tak aj čítame. Na jeden raz. Medzi dvoma nadýchnutiami.
.jk

KNIHA Florian Illies: 1913 – léto jednoho století
(Host, 2013)
Je rok 1913 magický preto, že dnes vieme, čo sa stalo v roku 1914? Čím mohli muži ako Proust, Kafka, Freud, Kokoscha, Mahler, Rilke či Einstein a ženy ako Else Lasker-Schulerová, Alma Mahlerová, Gabriela Munterová, Gertrúda Steinová či Frieda von Richthofen (pravé meno Lady Chatterleyovej) ovplyvniť to, čo malo prísť? Redaktor Frankfurter Algemeine Zeitung Florian Illies ponúka čitateľovi „mesačníkový“ denník spoločenských udalostí, epizód, sklamaní a nádejí jedného roku. Kdekoľvek knihu otvoríte, môžete začať čítať. K známym súvislostiam politického a kultúrneho diania si pridávate ďalšie podrobnosti. Aké dramatické to bolo medzi Almou Mahlerovou a Oskarom Kokoschom? Ako oslavoval 24. apríla vo viedenskej ubytovni 24. narodeniny maliar pohľadníc Adolf Hitler? Koľko mačiek mal Picasso a koľko Duchamp? Od bulvárnych rubrík spoločenských časopisov sa 1913 líši autorovými vedomosťami z dejín umenia, úctou k minulosti a novinárskou zručnosťou.
.natália Pišútová

HUDBA Ján Boleslav Kladivo: Nekonečno neostré je z dvier
(Vlna)
V roku 1995 vyšiel album nenápadného pesničkára, vyhľadávaného zvukového majstra a hudobného experimentátora Jána Boleslava Kladiva s názvom Nahá. Piesne Mariena, Nové vojská či Budem tu sa stali hitmi Rádia Ragtime. Tá posledná z nich sa o 18 rokov objavuje aj na Kladivovom aktuálnom (devätnástom!) albume. Už singel s titulnou piesňou a s elektronickou cover verziou smutného hitu Love Will Tear Us Apart (Láska od seba nás delí) naznačil, že Kladivo objavil novú speváčku, sugestívnym altom disponujúcu Marcelu Derevencovú. Jej hlas do Kladivovho sugestívne hmlistého zvukového vesmíru zapadá dokonale. Tri inštrumentálne kúsky naznačujú aktuálne hudobné a zvukové záujmy JBK, deväť piesní dokazuje, že jeho najsilnejšou stránkou je stále pesničkárstvo. Magické texty (s výnimkou nepochopiteľne prvoplánovej Lotérie) a jednoduché, no mimoriadne pôsobivé melódie sa pomaly nesú jesennou sonickou krajinou.
.jk

HUDBA Bill Callahan: Dream River
(Drag City)
Keď začiatkom deväťdesiatych rokov Bill Callahan nahral svoje prvé piesne, stačila mu len gitara a kazeťák. Jeho nahrávky, ktoré podpisoval pseudonymom Smog, síce zneli, akoby ich spravil doslova na kolene, no nakoniec mu vyniesli zmluvu s alternatívnym vydavateľstvom. Po mnohých albumoch sa jeho hudba zmenila. Jeho najnovší album Dream River má bližšie k Van Morrisovmu Astral Weeks ako lo-fi pesničkárstvu, ale v základe jeho piesne zostávajú rovnaké. Ak by sme hľadali buddhistu medzi súčasnými americkými pesničkármi, voľba by určite padla na Billa Callahana. Keď spieva/rozpráva, znie, akoby nahlas meditoval. Jeho hudba znie upokojujúco, ale nie je to tým, že ide o new age speváka, ktorý svoje myšlienky zabalí do lacného šumenia mora. Callahanove piesne sú zhudobneným hľadaním miest uprostred studeného sveta, kde sa človek cíti dobre. Stačí si vypočuť jeho Dream River a načiahnuť svoje ruky smerom k rozpálenému kozubu.
.peter Bálik

HUDBA The Clash: Sound System, Hits Back
(Sony Music)
Je absolútne zbytočné hodnotiť nahrávky The Clash, jednej z najlepších britských kapiel vôbec, no treba upozorniť, ak sa okolo tejto niekdajšej punkrockovej skupiny deje niečo zaujímavé. Tým je najnovší boxet Sound System, skompilovaný gitaristom kapely Mickom Jonesom, ktorý sa dá označiť za definitívny, pretože pod jednou strechou obsahuje všetky radové albumy kapely, dokumenty na DVD, rarity a živé nahrávky. Nie je to lacný špás, ale kto má rád dobrú hudbu a nepozná The Clash, tomu je poruke aj nová remastrovaná kompilácia hitov Hits Back. Pre tých, ktorí poznajú ich piesne aj odzadu, je, samozrejme, redundantná, ale stačí si po čase vypočuť ktorúkoľvek skladbu, či už to je punk (White Riot), pop (Train in Vain), rap (The Magnificent Seven), alebo disko (The Call Up) a všetky dobré pocity sú späť. Je neuveriteľné, koľko skvelých vecí táto štvorica stvorila. A to všetko len za zopár rokov existencie. Klobúk dolu!
.pb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite