Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Všetko sa odvíja od zamestnanosti

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Hovorí, že politici sa priveľmi zaoberajú snahou lákať veľké nadnárodné firmy, no zabúdajú, že najviac pracovných miest vzniká v malých a stredných podnikoch. Nemeckej ekonomike veští vážne problémy. Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen.

.do Bratislavy prichádzate v čase, keď Európa diskutuje, kam náš kontinent posunú nemecké voľby. U nás sa Nemecko stále považuje za ekonomického víťaza posledných rokov. No vy upozorňujete, že pod touto pozlátkou sa skrývajú viaceré výzvy.
Je to tak. Nemecko má najnákladnejšiu energetickú politiku v Európe. V porovnaní so Spojenými štátmi je to ešte horšie. Amerika má najnižšie ceny za elektrickú energiu od skončenia druhej svetovej vojny. Naopak, nemecký spotrebiteľ bude musieť len tento rok platiť dodatočných dvadsať percent zelených daní, aby mohla pokračovať energetická politika, odsúdená na neúspech. Mám na mysli ten dôraz na nejadrové či obnoviteľné zdroje energie. Zhováral som sa nedávno s jedným predstaviteľom nemeckých zamestnávateľských zväzov a tí majú vážnu obavu o nemeckú konkurencieschopnosť. Na novú vládu tak čakajú veľké výzvy. Je vyššia pravdepodobnosť, že Nemecko dramaticky spomalí, ako že bude pokračovať tamojší hospodársky zázrak posledných rokov, o ktorom sa toľko hovorí.

.no energetika je len jeden problém nemeckej ekonomiky. Na nej samotnej sa to predsa zaseknúť nemôže.
Nemecko veľmi tvrdo presadzuje v Európe politiku úsporných opatrení. To znamená nízky rast, z toho vyplývajú nízke disponibilné príjmy ľudí a tí si potom nemôžu kúpiť cudzie výrobky vrátane tých nemeckých. Spolkovej republike sa dlho darilo, lebo boli ťahaní vývozom a boli pomerne konkurencieschopní. No v energetike konkurencieschopnosť strácajú, to isté pokiaľ ide o stav ich trhu práce. Inými slovami, Nemci majú rovnaké problémy ako vy na Slovensku alebo my v Dánsku. Teda vysokú štrukturálnu nezamestnanosť, ťažko zvládnuteľný rozpočtový schodok a všetci traja sme závislí od vývozu.

.v Dánsku pociťujete nezamestnanosť ako problém? Veď tá je u vás niekde na šiestich – siedmich percentách.
Realita je skôr osem až deväť percent. Nezamestnanosť u nás ťažko dopadá na mladých ľudí či ľudí s vysokoškolskými diplomami a stúpa. To je presne vec, s ktorou chodím po svete a všade o nej rozprávam. Ročne v priemere navštívim tridsať krajín. Všetky majú jednu vec spoločnú: neochotu meniť sa. Áno, poviete mi, že na Slovensku máte predsa svoj plán úsporných opatrení, ktorého sa držíte. No v skutočnosti nič nemeníte, len sa snažíte vtesnať do veľmi úzkych fiškálnych mantinelov. Je napríklad na Slovensku nejaká spoločenská diskusia o tom, ako znížiť vašu jednostrannú závislosť od automobilového priemyslu? Alebo ako znížiť nezamestnanosť mladých? Áno, zachovanie dôveryhodných verejných financií je dôležité, no čo chce vaša krajina robiť o desať alebo dvadsať rokov? Diskutujete, čo so Slovenskom urobí demografia? Alebo ako obnoviť váš vzdelávací systém? Prípadne, čo urobiť, aby polovica vášho hlavného mesta nevyzerala zanedbane? Kde sú všetky tieto sny? Jediný sen je zostať v nejakých parametroch EÚ, čo sú v skutočnosti nemecké parametre, keďže v Európe dnes máme len jednu kráľovnú, a tou je Angela Merkelová.

.ale veď Pakt stability a rastu, ktorý obmedzoval rozhadzovačnosť európskych vlád, tu bol aj pred Merkelovou.
Len nezabúdajte, že prvými krajinami, ktoré ho porušili, boli Holandsko, Nemecko a Francúzsko. Nemci nemôžu dávať všetkým za vzor model, kde všetci budeme len vyvážať. Čo vyrobíte, to musí niekto iný kúpiť. Každá krajina na svete nemôže byť čistým exportérom. Doterajší nemecký minister financií Wolfgang Schäuble povedal, že tí, čo kritizujú európsku politiku Nemecka, žijú v paralelnej realite. Pritom v skutočnosti on žije v paralelnej realite. Mnohí z týchto politikov by sa mali vrátiť do školy. Nech navštívim ktorúkoľvek krajinu, nikto nemá plán, ako zmeniť súčasnú situáciu na niečo pozitívne.

.máte nejaký vy? Na Slovensku je štrnásťpercentná nezamestnanosť najväčším spoločenským problémom. Práca je zaťažená príliš vysokými daňami a odvodmi, no nie je ľahké toto zaťaženie znížiť, lebo na druhej strane by vám chýbali peniaze na výdavky sociálneho systému, čo je zase politicky chúlostivé. Je to začarovaný kruh.
Medicína je veľmi jednoduchá. Väčšina spoločenských debát i politického úsilia na Slovensku aj inde v Európe sa točí okolo lákania veľkých korporácií. Inak povedané, máte u vás napríklad továreň automobilky Kia a ste z toho šťastím celí bez seba. Ako ekonóma ma nič nezaujíma menej. Čo je skutočne dôležité, sú malé a stredné podniky (pozn. red.: ide o podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a ich ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur). Európska únia vydala štúdiu, podľa ktorej počas uplynulého desaťročia vytvorili malé a stredné podniky 85 percent všetkých nových pracovných miest v Európe. Malé a stredné podniky zamestnávajú spolu 67 percent všetkých pracovných síl. Ťažšie sa dostávajú k úverom, aj keď ľudia v nich pracujú tvrdšie, dlhšie a s vyšším rizikom. Navyše, oni sú veľkými inovátormi ekonomiky. Ak chce veľká firma prísť s novým produktom, často kúpi niekoho malého. Práve malé a stredné firmy treba podporovať. Pretože s nimi prichádzajú inovácie, produktivita i nové pracovné miesta.

.ako možno najlepšie podporiť malé a stredné podnikanie?
Nie nutne tým, že im dáte peniaze, radšej im zlepšite prístup k úverom. A potom stačí už len nehádzať im pod nohy byrokratické prekážky. Ak má krajina veľa malých a stredných podnikov, ekonomika je vďaka tomu odolnejšia. Malá rodinná firma, ktorá prevádzkuje nejaký obchod alebo remeselnícku dielňu – to sú ľudia, ktorí vlastnia svoju prácu, sú na ňu patrične hrdí a len tak ľahko sa nevzdávajú. Iste, niektorí z nich môžu zbankrotovať. No dopady na nezamestnanosť nie sú také dramatické. Ak jedna veľká fabrika skrachuje alebo sa jej zahraničný vlastník rozhodne presunúť ju do lacnejšej cudziny, môže naraz prísť o prácu tisíc ľudí. Koľko firiem by muselo skrachovať, keby tých tisíc ľudí pracovalo, roztrúsených vo firmách po dvadsať zamestnancov? Navyše, domáce malé a stredné firmy, ktoré tu vyrástli, sa nezoberú a nepresunú celú prevádzku do lacnejšej cudziny, keď sa im bude zdať, že cena práce príliš narástla.

.lenže na Slovensku máte celé hladové doliny, kde kedysi skrachovala jedna veľká fabrika, ktorá zamestnávala stovky ľudí a tým ľuďom musíte dať prácu. Najrýchlejší spôsob je dotiahnuť tam nejakého zahraničného investora, ktorý postaví halu a tých ľudí zamestná.
Aby nedošlo k omylu, nehovorím, že nemáte mať veľký biznis. Musíte mať oboje, malý aj veľký biznis. Len nepremrhajte všetok svoj politický a ekonomický kapitál výlučne na úsilie dotiahnuť sem veľkých zahraničných investorov. Je to príťažlivé, mať v krajine napríklad veľkú automobilku. Lenže oni sa zajtra môžu rozhodnúť, že nejaká krajina je lacnejšia a presunú celú fabriku preč zo Slovenska. Ich nezaujíma vaša krajina, ale pomer zručnej pracovnej sily a mzdových nákladov na ňu. Toto u malých a stredných podnikov nemáte. Pokiaľ budú úspešné, zostanú tu. Čiže musíte stavať zdola nahor, nie naopak. No v Európe celá politika prechádza z makra do mikra. Ja hovorím, sústreďte sa na ponukovú stránku ekonomiky.

.skúste dať príklad.
Keď vznikol Microsoft, myslíte si, že pozreli na dopytovú krivku ekonomiky a povedali si, že chcú byť tu a tu? Nie, povedali, že majú produkt, ktorý by všetci mali chcieť. Ich ponuka si vytvorila svoj vlastný dopyt. Potrebujeme viac mikra, menej makra. Potrebujeme sa viac zhovárať o malých a stredných podnikoch, pretože vytvárajú dve tretiny všetkých pracovných príležitostí. Podľa mojej mienky sa všetko vo svete odvíja od zamestnanosti. Od toho, či ľudia majú prácu, závisí ako sa cítia, koľko toho nakupujú a podobne. Pred dvoma týždňami som bol na konferencii v Londýne. A pár investičných bankárov mi hovorilo, že nezamestnanosť nie je problém. Pýtal som sa ich, ako sa môžu nazývať ekonómami, a povedať, že nezamestnanosť nie je problém. My ekonómovia hľadíme len na rast HDP, infláciu či akciové trhy. No najzákladnejšie sily, ktoré hýbu ekonomikou, sú trh s bývaním, demografia a zamestnanosť.  

.možno by sa viac ľudí dalo na podnikanie, no brzdia ich psychologické a kultúrne zábrany, ktoré ich tlačia do hľadania istoty zamestnaneckého miesta. Čo sa s tým dá robiť?
Musíte sa spýtať tých ľudí, čoho sa boja najviac? Je to obava, že nebudú schopní splácať účty? Sú to papierovačky? Ak je to napríklad byrokracia, zjednodušte registráciu nových firiem. Súhlasím, že sa nájde veľa dôvodov, prečo sa veci nedajú. No ja by som radšej žil v spoločnosti, kde ľudia hľadajú dôvody, ako sa veci dajú. Nehovorte mi, že Slovensko nemá mnoho bystrých ľudí, ktorí majú svoje sny. Ja som prekvapený, že mládež v Európe toto akceptuje. Keby som bol dvadsiatnik a niekde v Londýne robil čašníka, bol by som riadne naštvaný. Čiže z dnešnej mládeže som trochu sklamaný.

.čím to je?
Je to tým, že ide o generáciu nárokov. Zvykli sme si prosto dostávať viac a viac bez toho, aby sme skutočne podávali väčšie výkony. Vy ste vyrastali na Slovensku počas transformácie, takže ste zažívali, ako sa veci postupne zlepšujú. Máte pocit, že pokrok je prirodzený proces. Problém je, že zvyšok sveta napreduje tiež a niekedy rýchlejšie. Zabúdame, že zmena nie je vždy k lepšiemu a závisí aj od toho, čo robíme v porovnaní so všetkými ostatnými. A je tu ešte jeden moment. Ak máte spoločnosť, kde viac ako polovica ľudí profituje zo sociálneho prerozdeľovania štátom, fakticky ste vytvorili politickú väčšinu, ktorá nechce zmenu. Na úrovni jednotlivca je to úplne racionálne, nechcieť zmenu, zo spoločenského hľadiska to racionálne nie je. V Európe oslavujeme nulový rast HDP, ako keby išlo o nejaké víťazstvo. Je toto politicky všetka naša ambícia? Zdá sa mi to smutné.

.keď si tento rozhovor prečíta mladý človek, ktorý práve doštudoval obskúrny odbor na nejakej druhotriednej univerzite a je nezamestnaný alebo pracuje v neuspokojivom zamestnaní, čo by ste mu odkázali?
Uchovajte si nádej, no musíte si uvedomiť, že ste sami zodpovední za svoj život. Nepomôže vám ani pani Merkelová, ani slovenská vláda, ani vaši rodičia. Dnes už pre úspech nestačí mať len vzdelanie. Musíte byť proaktívni. Máte pár možností. Jedna je byť politicky aktívni a snažiť sa o presadenie skutočných zmien. Druhá je založiť svoju vlastnú firmu a snažiť sa na sebe pracovať. Alebo tretia, odísť do sveta. No na konci dňa si musíte uvedomiť, že veci sa nezlepšia iba čakaním na zlepšenie.

Steen Jakobsen/
Hlavný ekonóm Saxo Bank. Má viac ako 25-ročnú skúsenosť s obchodovaním a alternatívnym investovaním. Po ukončení svojho štúdia ekonómie v roku 1989 na Kodanskej univerzite začal svoju kariéru v Citibank, odkiaľ sa presunul na výkonný post v Hafnia Merchant Bank. V roku 1992 nastúpil do londýnskej pobočky banky Chase Manhattan ako riaditeľ pre Škandináviu. Následne začal pracovať v oddelení Chase Manhattan Proprietary Trading Group. V rokoch 1995 až 1997 pracoval ako obchodník a vedúci oddelenia obchodovania v Swiss Bank Corp., Londýn. V roku 1997 sa stal vedúcim obchodovania, FX a opcií v spoločnosti Christiania (dnes Nordea) v New Yorku, kde pôsobil až do svojho nástupu do UBS banky v New Yorku v roku 1999 ako výkonný riaditeľ obchodu. Do SAXO Bank nastúpil v roku 2000. Od roku 2011 je jej hlavným stratégom. Slovensko navštívil v rámci konferencie Future of Money 2.0, organizovanej Nadáciou F. A. Hayeka.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite