Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tupý egocentrizmus

.péter Hunčík .časopis .téma

Na začiatku deväťdesiatych rokov predstavitelia Maďarska, Československa a Poľska vytvorili iniciatívu pod názvom Višegrádske štáty, ktorej podstatou bolo, aby tri krajiny s podobnou kultúrou a minulosťou vystupovali v integračnom procese jednotne voči západoeurópskym štátom. Lebo rokovať v mene šesťdesiatpäť miliónov ľudí je predsa niečo iné ako vyjednávať zvlášť v mene desať, pätnásť či štyridsať miliónov ľudí.

Nuž, nadarmo bol tento nápad úžasný, predsa len zvíťazila nedôvera, podozrievanie a sebeckosť. Spomínané štáty začali proces integrácie samostatne a tento zlý krok pociťujú dodnes.
V tom období som sa zúčastnil na mnohých konferenciách, kde sa rokovalo o problémoch menšín vo východnej Európe. Nezapieram, mali sme so západniarmi mnoho sporov, v prvom rade s Američanmi, lebo oni nechceli ani počuť o kolektívnych právach. Zákon západných demokracií je totiž postavený na individuálnych právach. Nemôžem povedať, že by tieto krajiny boli ľahostajné v súvislosti s menšinami. Jednoducho vnímali túto otázku inou optikou a navrhovali také riešenia, ktoré boli pre nás neprijateľné.
Ale anglosaská mentalita mala aj inú stránku. To, že v týchto krajinách skoro automaticky fandia slabším čiže menšinám. A pre Západ bolo v tomto období najzraniteľnejšou menšinou vo východnej Európe rómske etnikum. Na každom kongrese odznelo niekoľko otázok alebo kritík v súvislosti s Rómami, načo dokázali východoeurópski politici dávať len vyhýbavé odpovede. Nuž, ja som tu videl dobrú príležitosť na podporu maďarskej menšiny v Karpatskej kotline. V tom čase mi už bolo jasné, že pre západniarov nepatrí záležitosť Maďarov medzi priority.
Máte politické strany? Máte školy? – pýtali sa Američania. Sú v krajine policajti, sudcovia, právnici maďarskej národnosti? – pýtali sa Angličania a Francúzi. A po roku 1998 sa už ani nepýtali, len vyhlásili: Veď Maďari sú vo vládnej koalícii. Majú aj ministrov. Tak v čom je problém?
Pravda, problémov ostalo dosť, ale západ také „drobnosti“ ako verejnoprávne rozdelenie Slovenska alebo zákon o štátnom jazyku už nezaujímali. Však to nejako už vybavíte, mávli rukou. Ale Rómovia nemajú ani politické zastúpenie, ani hospodársku silu, preto my musíme v prvom rade podporovať ich, povedali západniari.
Pamätám sa, že vtedy som začal písať o tom, že na maďarskej strane by bola potrebná zmena paradigmy. Ak chceme pomôcť vlastnému národu, nech naši politici nehovoria len o maďarskej menšine, ale nech sa začnú komplexne starať o celú menšinovú problematiku, navrhoval som vedúcim predstaviteľom.
Pochopte, aj zahraničie sa bude pozerať na celú problematiku menšín s väčšími sympatiami, keď bude vidieť, že Maďari vystupujú jednotne s Rómami. Ale darmo som čakal, že menšinoví Maďari budú zaobchádzať so záležitosťami inej menšiny s väčšou empatiou. Politici argumentovali tým, že ak budeme veľmi „vyskakovať“ v záujme Rómov, tak Slováci budú podporovať obidve menšiny na rovnakej úrovni, a na to by sme my Maďari veľmi doplatili.
Skutočnou príčinou však bolo sebectvo a nezáujem. Pre mňa bola táto ignorancia zo strany SMK najbolestivejšou udalosťou rokov 1998 a 2006. Potom prišiel rok 2010, keď sa vedúci predstavitelia strany Most-Híd striasli zastupovania rómskej menšiny ako pes vody. No Božie mlyny melú pomaly, ale iste. Predstavitelia maďarskej menšiny ani vo vlastnej záležitosti nedosiahli nič.          

Autor je psychiater a spisovateľ, napísal oceňovanú knihu Hraničný prípad.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite