Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzie

.časopis .kultúra

KOMIKS Frank  Miller; Simon Bisley: Darebák (Comics Centrum, 2013)
Spoločné dielo dvoch komiksových gigantov, libretistu Franka Millera a výtvarníka Simona Bisleyho, je vizuálne atraktívnym, až sa žiada napísať výtvarným dielom. Taká hračička, kratučká poviedka, zabalená do epicky detailného dekoratívneho výtvarna. Darebák reprezentuje súčasný komiks pre dospelých. Hlavným hrdinom je chlapča túžiace po cigarete, ktoré odmieta akceptovať, že ľudia, ktorí sa mu predstavujú ako jeho rodičia, sú skutočne jeho rodičmi. Toto sa deje v neprívetivom prostredí postapokalyptického sveta, chatrne maskujúceho svoj totalitný ráz. Čím je brainwashing intenzívnejší, tým viac sa Darebák vzpiera, až nakoniec celkom precitne, oslobodí sa a zapáli si. Darebák je čosi ako zážitkový komiksový šlabikár. Kto komiksy nečíta, lebo to nevie, môže sa naučiť. A to ostatné v Darebákovi je dôvod, prečo tak spraviť.  
.juraj Malíček

HUDBA Múm: Smilewound
(Morr Music)
Piateho októbra bude mať vo viedenskom Flexe koncert skupina múm. Dôvod, pre ktorý tam treba byť, sa volá Smilewound. „Bude to popový album,“ hovorili mi členovia kapely, vždy, keď sme sa za posledný rok stretli. Ako keby sa ospravedlňovali. Najprv sa objavila pesnička Whistle, v ktorej do bítov vytvorených Árnim Rúnarom z kapely FM Belfast spieva Kylie Minogue. Znie, ako keby bola členka kapely. Nevyčnieva. Pritom to nie je najlepšia pieseň na albume. Medzi moje favoritky patrí romantická Slow Down, tanečná When Girls Collide alebo zvukovo bohatá, no pritom nežná pieseň Time To Scream And Shout. Na albume ešte počujeme Hildur, ktorá s kapelou už nevystupuje, nahradila ju zakladajúca speváčka a čelistka Gyða. Ináč sa nezmenilo nič. Teda, až na to, že to je skutočne popový album. Hravý, pestrofarebný a trochu smutný. Smilewound. Úsmev a rana v jednom slove.
.jk

HUDBA Arctic Monkeys: AM
(Domino)
Novinka Arctic Monkeys je už na hony vzdialená ich slávnemu debutu Whatever People Say I am, That´s What I´m not. Chlapci zo Sheffieldu odvtedy dospeli a album AM znie presne tak. Precízny vo všetkých detailoch, čo sa týka zvuku, aranžov a nosných nápadov. Vzletné riffy, priamočiarosť stoner rocku, prameniaceho kdesi v klasickom rocku, popová (ale nie lacná) chytľavosť piesní a majstrovské muzikantské podanie. Hneď úvodná skladba Do I Wanna Know vás presvedčí o kvalitách AM. Rockové čísla striedajú pomalšie veci. Najkrajšou je asi Mad Sounds, znejúca akoby ju napísal  sám Lou Reed. Pilotný singel Why D´You Only Call Me When You´re High? je skvelá popová nahrávka s chytľavým groove. A ak ste si naposledy ulietali na poslednom albume Queens Of The Stone Age, budú vám chutiť aj nové veci z dielne Arctic Monkeys.
.renat Khallo

HUDBA Daníel Bjarnason: Over Light Earth
(Bedroom Community / Wegart)
Islandský skladateľ a dirigent rozširuje svoju paletu aktivít a sadá si za klavír v päťdielnom koncerte Solitudes. Dejstvá sa odlišujú melodicky aj náladovo, no spája ich Bjarnasonov temne čulý temperament. Zabezpečuje tak napätie a nedočkavosť po ďalšej, dokonale vypointovanej emocionálnej erupcii. Experimentálnu tvár a vizuálno-hudobný kontext prináša titulný diptych Over Light Earth inšpirovaný surrealizmom. No. 9 na motívy Rothkových obrazov rozvíja tiché, mrazivé textúry, Pollockom inšpirovaný kúsok Number 1, 1949 elegantne a dynamicky prepája svet voľného džezu a symfonickej moderny. Pompézny a zimomriavky stimulujúci triptych Solitudes predstavuje zaslúžené vyvrcholenie diela bez akéhokoľvek poľavenia z intenzívne budovanej tenzie. Bjarnason v spolupráci s islandskou Sinfoniou opäť potvrdzuje príslušnosť ku kreatívnej elite mladej generácie skladateľov.
.tomáš Slaninka

HUDBA Mark Lanegan: Imitations
(Heavenly)
Po tohtoročnom spoločnom albume s britským gitaristom a pesničkárom Dukom Garwoodom sa Mark Lanegan vracia s ďalším novým počinom. Tentoraz ide o cover album, ktorý nazval Imitations.  Všetky pesničky na tomto albume sú vlastne „imitácie“ klasických hitov od Franka Sinatru, Nicka Cava alebo Bobbyho Darina, pretože Lanegan sa ich nesnaží silou mocou prerobiť, ale striktne sa drží originálu. Neinformovaného poslucháča môže právom napadnúť, že niektoré z týchto piesní by pokojne mohli odznieť aj v niekdajšom „endéeráckom” galaprograme Ein Kessel Buntes, no z Laneganovho podania vybraných skladieb vyplýva, že vyznanie starým pesničkám, ktoré kedysi počúvali jeho rodičia, je veľmi úprimné. Imitations (ide už o jeho druhý cover album, predošlý I’ll Take Care Of You vydal ešte v roku 1999) nie je žiadny prelomový album, ale je veľmi príjemný na počúvanie, pričom táto dvanásťpesničková nahrávka ukazuje, že Lanegan nie je len skvelým skladateľom zachmúrených songov, ale že je aj výborným spevákom, ktorý vie podať akúkoľvek pieseň. A to nedokáže každý.  
.peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite