Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prúdy hudby (a peňazí)

.peter Bálik .časopis .hudba

Krátko po tom, čo Thom Yorke a Nigel Godrich koncertovali v rámci kapely Atoms For Peace na trenčianskej Pohode, vyhlásil, že sťahujú svoje projekty zo streamovacieho servisu Spotify.

Ako dôvod uviedli, že spoločnosť neplatí mladým a začínajúcim umelcom. „Pre začínajúcich umelcov je tento model na hovno,“ tweetoval Godrich dôvod, prečo sa rozhodli stiahnuť svoje piesne. Jeho spoluhráč Thom Yorke na svojom twitteri dodal: „Aby bolo jasné, mladí umelci, ktorých objavíte na Spotify, nebudú zaplatení. Medzitým sa však nabalia akcionári. Aké jednoduché.“
Ich vyjadrenia sa z odstupu času javia ako prehnané. Najlepšie to vystihol americký časopis Forbes, podľa ktorého na svete neexistuje žiadny systém, ktorý by sa postaral o mladých umelcov, pretože byť mladým a začínajúcim umelcom predsa znamená nemať takmer žiadne peniaze. Tvrdé Yorkove o Godrichoe slová však opäť rozvírili debatu o zmysluplnosti streamovacích služieb, akými sú Spotify, Deezer, gogoyoko alebo Rhapsody. Vygenerujú v budúcnosti dostatok peňazí, aby z nich mohli hudobníci žiť a tvoriť?
Yorke svoje tvrdenie upresnil na príklade kapely Pink Floyd. Streamovacie systémy sú dobré len pre zavedené kapely s bohatým katalógom: „Niektoré nahrávky urobíte na laptope, ale niektoré potrebujú hudobníkov a skúsených technikov. Dať Pink Floyd do streamovej služby dáva zmysel, ich hudba zarobila niekomu milióny dolárov. Ale keby ľudia počúvali v roku 1973 hudbu cez Spotify miesto toho, aby kupovali platne, pochybujem, že by vzniklo Dark Side Of The Moon. Bolo by to príliš drahé,“ dodal York, ktorý stiahol z webu aj svoj jediný sólový album The Eraser.

.počúvať, nie vlastniť
Spotify založil v roku 2006 švédsky internetový vizionár Daniel Ek spolu s veteránom Silicon Valley Martinom Lorentzonom. Dvojica vychádzala z toho, že dnešní tínedžeri majú radi hudbu ako generácie pred nimi, no nechcú ju už vôbec vlastniť. A to nielen na CD, no ani v elektronickej forme. Dva roky im trvalo, kým sa im podarilo presvedčiť najväčšie hudobné vydavateľstvá o zmysle ich projektu, ktorý prezentovali ako obrovskú hudobnú knižnicu vo virtuálnom svete, do ktorej má za istý poplatok prístup každý užívateľ na svete. Vydavateľstvá najprv váhali, ešte stále totiž považovali internet za svojho nepriateľa, ktorý ich skôr okráda ako prináša zisky. Po tom, čo im však dvojica predstavila demoverziu, nakoniec súhlasili. Od roku 2008 Spotify začalo fungovať v Škandinávii, Francúzsku, Británii a Španielsku. O dva roky neskôr vstúpilo na rozhodujúci americký trh. Dnes pôsobí v 34 krajinách sveta vrátane Litvy alebo Poľska. Slovensko medzi krajinami, pokrytými Spotify, zatiaľ chýba, no firma podľa našich informácií už testuje slovenský hudobný trh a pracuje na zmluvách s vydavateľstvami, ktoré by zahŕňali aj naše teritórium.
Zástupcovia Spotify tvrdia, že sú stále na začiatku, ide stále o start-up projekt, ktorý síce oproti minulému roku zdvojnásobil svoj prevádzkový zisk (z 246,7 milióna na 573 miliónov dolárov), no spoločnosť je stále v strate. V marci 2013 mala viac ako 24 miliónov používateľov, z ktorých je 6 miliónov predplatiteľov (väčšina z nich platí mesačný poplatok 9,99 eura a na rozdiel od tých, čo Spotify používajú zadarmo, ich streamovanie nerušia reklamy). Nahlas hovoria o tom, že v budúcnosti chcú predbehnúť jednotku na trhu, ktorou sú iTunes. Tí dnes ovládajú až sedemdesiat percent trhu. Po vstupe na americký trh zakladatelia Spotify do svojich radov prijali internetového vizionára Seana Parkera, otca Napsteru, progamu, ktorý kedysi odštatoval krízu hudobného priemyslu a podieľal sa aj na vývoji Facebooku.
Napriek tomu, že Spotify z roka na rok neustále rastie, hudobníci nie sú o tejto jasnej budúcnosti až tak veľmi presvedčení. Dôvodom sú „centy“, ktoré dostanú za prehrávanie svojich pesničiek. Je to jednuduchá matematika. Podľa stránky Informationisbeautiful.net ak potrebujete zarobiť 1 160 dolárov, musíte cez stránku CD Baby predať 155 cédečiek. Na to, aby ste zarobili toľko peňazí, musíte mať na Spotify 4 053 110 klikov (ak však hovoríme o albumoch s priemerne desiatimi skladbami, treba toto číslo hneď vydeliť desiatimi). Do týchto čísel sa dostávajú len hudobníci, ktorí sú na prvých miestach svetových hitparád, čo len hovorí o tom, že Spotify nie je žiadnym vysneným miestom, kde sa (finančne) darí alternatívnym alebo začínajúcim hudobníkom. Aj tam fungujú rovnaké zákony hudobného šoubiznisu ako v reálnom živote.

.veľa alebo málo?
Streamovacie služby majú veľa podporovateľov aj odporcov. No ani jeden z nich nevie predpovedať, aká bude jeho budúcnosť. Tí, ktorí bránia Spotify, tvrdia, že je stále na začiatku a že so zvýšeným počtom predplatiteľov budú rásť aj honoráre a tantiémy. Kritici podľa nich zabúdajú, že zatiaľ čo za pesničku na iTunes zaplatíte iba raz, tantiémy za streamovanú pesničku vám budú chodiť stále.
Ďalším omylom je námietka, že Spotify platí málo umelcom. V skutočnosti Spotify neplatí umelcom, ale vydavateľom, ktorí následne platia umelcom. Tu môže byť ďalší problém. Vydavatelia platia umelcom málo. Prečo je to tak, zďaleka presahuje rozsah tohto článku. Je to totiž zložité: Ak váš album vyšiel na jednom z troch major labels (ktoré sú aj menšinovými akcionármi Spotify), vydavateľstvo dostane viac, no vy – ak sa nevoláte Justin Bieber – menej. Ak je vašim vydavateľom menšie vydavateľstvo, prípadne si svoju hudbu vydávate sám, je pravdepodobné, že z celkovej neveľkej sumy za hranie vašich piesní dostanete väčší podiel, no zároveň nemôžete počítať s väčším promom, ste odkázaní na verných fanúšikov a na nádej, že vaša hudba zaujme uši kritikov z Pitchforku, NME alebo Rolling Stone.
Preto by si hudobníci mali posvietiť na svoje zmluvy s vydavateľmi. Panuje zhoda, že pri novej technológii, akou sú streamovacie služby, by sa mali tieto dohody prehodnotiť v prospech hudobníkov (nižšie výrobné a distribučné náklady), čo však nie je v kompetencii Spotify. A opäť sme pri starom probléme, čo panuje v hudobnom šoubiznise desaťročia – komplikovaný vzťah medzi umelcom a vydavateľom, ktorý nikdy nebol ideálny. Keď nie ste veľkým hráčom a nedáte si pozor, ľahko sa môže stať, že vás tento biznis „ošklbe“.
Medzi najväčších odporcov tento služby patrí napríklad americká skupina The Black Keys. Podľa bubeníka Patricka Carneyho nie je Spotify a podobné služby žiadnym záchrancom hudobného priemyslu: „Skupina, ktorá sa chce živiť hudbou, nemôže rátať s peniazmi zo streamovania.“ Kapela, ktorá získala štyri Grammy za posledný album El Camino, odmietla dať svoje albumy na streamovacie kanály. Člen koncertnej kapely škótskych Biffy Clyro Mike Vennart povedal, že radšej nech si jeho hudbu stiahnu zadarmo, akoby mal dostávať drobné od Spotify. The Beatles a Led Zeppelin doteraz váhajú, či do toho pôjdu, alebo nie.
Na druhej strane, napríklad majiteľ prestížneho nemeckého hudobného vydavateľstva Morr Music (domova islandských múm či nemeckých Lali Puna) Thomas Morr si spoluprácu so Spotify pochvaľuje: „Mám rád vinyly, a tak som najprv streamovacie služby odmietal,“ hovorí Thomaspre .týždeň. „Potom som si však uvedomil, že vlastne najčastejšie počúvam hudbu práve cez Spotify. Vzťahy medzi naším vydavateľstvom a Spotify sú veľmi dobré, máme uzatvorené korektné zmluvy, ktoré aj dodržiavame.“ Keď sa ho pýtame, či Spotify dosť platí vydavateľom a hudobníkom, hovorí, že „je výborné, keď niekoľko miliónov ľudí  investuje mesačne takmer 10 eur do hudby – je to ako keby si za rok kúpili desať cédečiek. A to je výborné, nie?“
Jeho slová podporujú aj výsledky prieskumu správania používateľov internetu, ktorý v priebehu roka 2012 vykonala americká spoločnosť NPD Group. Podľa tohto prieskumu v roku 2012 klesol počet ilegálnych „sťahovačov“ hudby o 26 percent oproti predchádzajúcemu roku. Takmer 40 percent z tých, ktorí v roku 2011 sťahovali hudbu ilegálne, ju v ďalšom roku už nesťahovali vôbec. Polovica z nich uviedla, že dôvodom bol ich prechod na legálne streamovacie služby.

.čo ďalej?
Spotify musí dnes viesť vojnu na viacerých frontoch. Nedávno firmu zažalovalo vydavateľstvo tanečnej hudby Ministry Of Sound. Dôvodom žaloby je fakt, že z ich úspešných tanečných výberoviek, na ktoré majú podľa ich tvrdenia vlastné know-how, vytvárajú používatelia Spotify rovnaké playlisty. Je to celkom jednoduché, nevinné a prirodzené: z trackov, dostupných na Spotify, si vytvoríte „výberovku“ totožnú či podobnú tej čo (z tých istých skladieb) vytvorili v Ministry Of Sound. Nikto by sa to nedozvedel, keby ste si svoj playlist nenazvali „Ministry Of Sound“. Podľa vydavateľstva tým dochádza k porušeniu ich práv. Rozhodnutie súdu zatiaľ nepadlo, ale podľa denníka Guardian, ako aj podľa rešpektovanej organizácie Future Of Music, je otázne, či vytváranie playlistov je umeleckým činom, ktorý treba zákonnne chrániť. Ináč povedané: je to s najväčšou pravdepodobnosťou hlúposť.
Žaloby a nechuť niektorých veľkých mien zúčastniť sa na tomto projekte však nie sú hlavným problémom Spotify. Podľa ekonomického časopisu Forbes najväčšie nebezpečenstvo hrozí od samotného nahrávacieho priemyslu, ktorý sa Daniel Ek a jeho kolegovia snažili zachrániť. Už o rok sa skončia licenčné práva, ktoré Spotify podpísalo s veľkými nahrávacími spoločnosťami. Dovtedy musí Ek vygenerovať dostatok peňazí, aby presvedčil nahrávacie spoločnosti o reálnosti svojho projektu (a o zmysluplnosti ďalších investícií). Podľa magazínu Forbes tento internetový vizionár a obchodník postupoval veľmi uvážene, keď spolu s podpisom licenčných zmlúv s tromi najväčšími vydavateľstvami ponúkol týmto „major labels“ aj 20-percentný podiel vo firme. Ide tak aj o ich peniaze a prípadné zisky.
Keď koncom deväťdesiatych rokov prišiel Napster a po ňom pirátske torrentové služby, otriaslo to základmi hudobného priemyslu do takej miery, že v nasledujúcom desaťročí padol na kolená. Z mizérie ho vytiahol Steve Jobs, ktorý cez Apple spustil populárny iTunes, ktorý dnes funguje aj u nás. Vďaka nemu ľudia opäť začali kupovať hudbu. Ďalším logickým krokom má byť streamovací servis Spotify, ktorého v najbližších dvoch rokoch čaká rozhodujúci boj o to, či sa potvrdia slová istých vizionárov, že je budúcnosťou nahrávacieho priemyslu.
Spotify v tom, samozrejme, nie je sám. Jeho najvážnejšou konkurenciou je francúzska streamovacia služba Deezer, ktorá je od marca 2012 dostupná aj na Slovensku. Hoci Deezer vznikol už v roku 2007, problémy s nedostatkom investičného kapitálu mu neumožňovali úspešne sa rozvíjať. Až v posledných dvoch rokoch Deezer rástol. Na rozdiel od Spotify je dnes dostupný až v 182 krajinách, no má „len“ 4 milióny platiacich užívateľov. Viac o službe Deezer v rozhovore s Pinom Ungvölgym.
Predaj hudby sa určite už nevráti do čias 90. rokov, keď sa predávali milióny CD, no hudobníci si budú musieť zvyknúť, že v účtoch budú mať viac papierovania. Honoráre budú prichádzať z rôznych zdrojov, od predaja CD cez downloadovanie z legálnych stránok až po streamovacie servisy. Zatiaľ sa musia zmieriť s tým, že streamovacie servisy im zaplatia tak maximálne šunkový sendvič s kávou, hlavným zdrojom ich obživy sú koncerty a predaj tričiek. Podľa časopisu Forbes Yorke s Godrichom to veľmi dobre vedia. Ich Atoms For Peace si za jeden koncert účtujú okolo 200-tisíc dolárov, kým Yorkov Radiohead až jeden milión.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite