Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príbeh šľachtiteľky viniča

.časopis .téma

Môžeme ju označiť za prvú dámu slovenského šľachtenia viniča. Pani Dorota Pospíšilová (83) bola aktívna až do 79. roku svojho života. S ňou a s jej generáciou odborníkov sa šľachtenie viniča na Slovensku v 50. rokoch začalo a s ňou sa dnes, žiaľ, aj končí. Po tom, ako zrušili štátny ústav, kde pracovala, pôsobila iba v šľachtiteľskej stanici v Šenkviciach. A nemá nasledovníkov.

Ako čerstvej absolventke vysokej školy poľnohospodárskej jej ponúkli v roku 1952 uvoľnené miesto šľachtiteľky viniča. Pedológia, teda náuka o pôde, ktorú študovala, sa jej zdala nudná. Rada sa pustila do neprebádaného terénu, obrazne aj doslovne. „Na Slovensku vtedy neboli šľachtitelia viniča, mala som iba päť, šesť kolegov na Morave,“ spomína pani Pospíšilová a dodáva: „Bolo to dosť dobrodružné, nemali sme ani predstavu, ako to robiť. Mali sme to šťastie, že veľký proces tvorby nových odrôd sa rozvinul v Sovietskom zväze. Nejako som sa ako jediná zo Slovenska dostávala na ich konferencie a semináre. A chodil k nám aj jeden časopis o šľachtení viniča, samozrejme, v ruštine. Veľmi mi pomohlo, keď ma ako expertku pozvali v 70. rokoch do Alžírska a keď som sa potom na spiatočnej ceste za vlastné peniaze zastavila vo Francúzsku a v Nemecku, kde som navštívila šľachtiteľské stanice.“
Aj keď pani Pospíšilová počas svojej takmer polstoročnej praxe vyšľachtila 24 nových odrôd, z ktorých niektoré – najmä Devín a Dunaj – sa ujali, dlho hľadala zmysel svojej práce. Vychádzala z faktu, že v priebehu stáročí sa na našom území ujali veľmi kvalitné, najmä biele odrody ako napríklad Silván, Rizling alebo Veltlín. A každá nová odroda, ako zdôrazňuje, musí byť v niečom lepšia ako tie doterajšie. Ide o prácu pre trpezlivých. Celý proces, od nasadenia semenáčov až po zápis novej odrody, trvá v tom najpriaznivejšom prípade 28 rokov. Dorota Pospíšilová navyše pri šľachtení viniča ako prvá na svete využila metódu heterózy a príbuzenského kríženia. Používali ju väčšinou pri kukurici. Vinohradníkom sa zdala asi príliš náročná, pretože čas šľachtenia predĺži minimálne o desať rokov. Ale vďaka tejto metóde preniesla tie najlepšie vlastnosti z dvoch pôvodných druhov rastlín do nového kríženca.
A ako vyzerá šľachtenie viniča v praxi? „Odrody, ktoré donášajú plody, majú dva typy kvetov, samičie aj samčie. Proces kríženia spočíva v tom, že z jednej odrody, ktorú považujem za materskú, z každého kvietka vykastrujem samčí orgán, nechám iba samičí, bliznu, a na tento nanesiem peľ z iného kvetu odrody, ktorú som vybrala na kríženie.
Výsledok závisí od toho, aké vyberiem odrody. Ide o gény, ktoré každá odroda v sebe má. Z kríženého materiálu vzniknú semená, okyptené strapce. Tie sa musia vysiať a z nich vzniká nová rastlina. U viniča to nie je bežná vec, rozmnožuje sa vegetatívne, odrezkami. Trvá sedem rokov, než vidíte prvý plod. Potom nastáva výber; najprv vizuálny a ochutnávaním vína. Deväťdesiat percent vypadne ako nevhodných. Zistíte, či úroda bude, alebo nebude rodivá.
Stále pritom máte len jeden jediný ker, čo je málo na posúdenie. Musíte ho vegetatívne namnožiť. Namnoženie 30 jedincov trvá ďalších šesť rokov,“ opisuje pani Pospíšilová náročný proces. Je hrdá na svojich 24 vyšľachtených odrôd s peknými názvami ako Váh či Hron, no nezabudne dodať, že ďalších 230 ňou šľachtených odrôd sa z rôznych príčin ukázalo ako nevhodných na pestovanie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite