Mala som možnosť to predstavenie vidieť v predstihu v lete vo Viedni na festivale ImPulsTanza. Odvtedy rozmýšľam, či je lepšie vidieť ho celkom bez prípravy, nechať sa prekvapiť a úplne pohltiť, či znalosť kontextu zosilní vnímanie, alebo naopak, či prílišná rozhľadenosť zážitok neoslabí. Idúc z predstavenia sme si vymieňali dojmy a v závislosti od prípravy každý videl celkom iné predstavenie. Príbeh Abraháma a obetovania jeho syna, modernú verziu Stravinského Svätenia jari či príbeh revolucionára, ktorého zožrala revolúcia. Nie je to však najlepšia vizitka baletu aj akéhokoľvek umenia, keď zanechá na divákoch rozličné dojmy a podnieti dlhú debatu a ďalšie premýšľanie?
Predstavenie v historickej budove SND sa udeje v rámci cyklu KOREN(I)E slovenského súčasného tanca 2013, ktorého ambíciou je predstavovať Slovákov, úspešných v zahraničí. V tomto prípade ide o tanečníka Andreja Petroviča, rodáka z Bojníc, absolventa bystrického tanečného konzervatória a Katedry tanečnej tvorby VŠMU Bratislava, ktorý po viacerých zaujímavých zahraničných spoluprácach zakotvil Akram Khan Company v Londýne, najprv ako účinkujúci, v súčasnosti ako umelecký asistent pri tvorbe predstavení. V tomto predstavení inak netancuje, v Bratislave však bude.
Pre laikov je choreograf Akram Khan, Londýnčan s bengálskymi rodičmi, marketingovo príťažlivý spoluprácou na spektakulárnom otváracom ceremoniáli OH v Londýne. Nerežíroval ho (to robil Danny Boyle), ani nemal na svedomí celý program, v skutočnosti išlo len o jeden niekoľkominútový tanec bez veľkých svetelných efektov, pri ktorom kamera viac snímala speváčku Emily Sandé ako seriózny balet konkurzom vybratých 50 profesionálov z Európy a Ázie, medzi nimi aj našich Andreja Petroviča, Nikoletu Rafaelisovú a Magdalénu Čaprdovú.
Akram Khan spolupracoval na projektoch aj s herečkou Juliette Binoche či so speváčkou Kylie Minogue, s Čínskym národným baletom, francúzskou primabalerínou Sylviou Guillem, choreografom a tanečníkom Sidi Larbi Cherkaouim, vizuálnymi umelcami Anishom Kapoorom, Antonym Gormleyom and Timom Yipom, spisovateľom Hanifom Kureishim a skladateľomStevom Reichom.Tancuje od siedmich rokov, pôvodne študoval tradičný indický tanec, neskôr sa však začal zaujímať o súčasný moderný tanec. Získal viacero významných tanečných ocenení. Dnes je Associate Artist vMC2: Grenoble a Sadler's Wells v rámci špeciálnej medzinárodnej spolupráce.
Do Bratislavy prichádza s najnovším predstavením, ktoré vzniklo ako pocta k stému výročiu uvedenia baletu Svätenie jari Igora Stravinského. Balet bol prvýkrát uvedený 29. mája 1913 v Paríži v choreografii Václava Nižinského a bol to jeden z najväčších škandálov v dejinách hudby. Diváci pískali, dupali a demonštratívne opúšťali prestavenie. Hudba i tanec, ktoré boli inšpirované pohanskými obradmi s ľudskou obeťou, sa im zdali v časoch romantických baletov príliš barbarské a rytmická výbušnosť, vychádzajúca z ľudových tancov, príliš novátorská.
O sto rokov, takmer na deň presne, uviedol Akram Khan v tom istom divadle svoje predstavenie iTMo/in the mind of igor. I keď je to pocta Stravinskému a v názve je jeho krstné meno, nejde o moderné naštudovanie na pôvodnú hudbu. Akram Khan sa len inšpiroval Stravinského vyjadrením, že námet baletu sa mu prisnil (i keď podľa historika Orlanda Figesa si Stravinský privlastnil nápad maliara Nikolaja Roericha). Balet je chaotický a znepokojivý, akoby sa odohrával v skladateľovej mysli, kde sa dielo ešte len rodí. Hudbu skomponovali traja špičkoví producenti elektronickej hudby Nitin Sawhney, Ben Frost and Jocelyn Pooková. Originálom sa len voľne inšpirovali, použili ho ako mapu, rytmický vzorec. Tak, ako na hudbe vidieť, že vznikala spoločne s tancom a je jeho neoddeliteľnou súčasťou, tak to vidieť aj na ostatných zložkách predstavenia – scéne (Matt Deely), kostýmoch (Kimie Nakano), svetlách (Fabiana Piccioli). Komplexný zážitok, ktorý vás absolútne vtiahne, bez ohľadu na to, či ste znalcom Stravinského, baletu, biblie, alebo olympijských estrád.
Predstavenie Akram Khan Company iTMo/in the mind of igorbude 10. septembra v historickej budove SND.
Predstavenie v historickej budove SND sa udeje v rámci cyklu KOREN(I)E slovenského súčasného tanca 2013, ktorého ambíciou je predstavovať Slovákov, úspešných v zahraničí. V tomto prípade ide o tanečníka Andreja Petroviča, rodáka z Bojníc, absolventa bystrického tanečného konzervatória a Katedry tanečnej tvorby VŠMU Bratislava, ktorý po viacerých zaujímavých zahraničných spoluprácach zakotvil Akram Khan Company v Londýne, najprv ako účinkujúci, v súčasnosti ako umelecký asistent pri tvorbe predstavení. V tomto predstavení inak netancuje, v Bratislave však bude.
Pre laikov je choreograf Akram Khan, Londýnčan s bengálskymi rodičmi, marketingovo príťažlivý spoluprácou na spektakulárnom otváracom ceremoniáli OH v Londýne. Nerežíroval ho (to robil Danny Boyle), ani nemal na svedomí celý program, v skutočnosti išlo len o jeden niekoľkominútový tanec bez veľkých svetelných efektov, pri ktorom kamera viac snímala speváčku Emily Sandé ako seriózny balet konkurzom vybratých 50 profesionálov z Európy a Ázie, medzi nimi aj našich Andreja Petroviča, Nikoletu Rafaelisovú a Magdalénu Čaprdovú.
Akram Khan spolupracoval na projektoch aj s herečkou Juliette Binoche či so speváčkou Kylie Minogue, s Čínskym národným baletom, francúzskou primabalerínou Sylviou Guillem, choreografom a tanečníkom Sidi Larbi Cherkaouim, vizuálnymi umelcami Anishom Kapoorom, Antonym Gormleyom and Timom Yipom, spisovateľom Hanifom Kureishim a skladateľomStevom Reichom.Tancuje od siedmich rokov, pôvodne študoval tradičný indický tanec, neskôr sa však začal zaujímať o súčasný moderný tanec. Získal viacero významných tanečných ocenení. Dnes je Associate Artist vMC2: Grenoble a Sadler's Wells v rámci špeciálnej medzinárodnej spolupráce.
Do Bratislavy prichádza s najnovším predstavením, ktoré vzniklo ako pocta k stému výročiu uvedenia baletu Svätenie jari Igora Stravinského. Balet bol prvýkrát uvedený 29. mája 1913 v Paríži v choreografii Václava Nižinského a bol to jeden z najväčších škandálov v dejinách hudby. Diváci pískali, dupali a demonštratívne opúšťali prestavenie. Hudba i tanec, ktoré boli inšpirované pohanskými obradmi s ľudskou obeťou, sa im zdali v časoch romantických baletov príliš barbarské a rytmická výbušnosť, vychádzajúca z ľudových tancov, príliš novátorská.
O sto rokov, takmer na deň presne, uviedol Akram Khan v tom istom divadle svoje predstavenie iTMo/in the mind of igor. I keď je to pocta Stravinskému a v názve je jeho krstné meno, nejde o moderné naštudovanie na pôvodnú hudbu. Akram Khan sa len inšpiroval Stravinského vyjadrením, že námet baletu sa mu prisnil (i keď podľa historika Orlanda Figesa si Stravinský privlastnil nápad maliara Nikolaja Roericha). Balet je chaotický a znepokojivý, akoby sa odohrával v skladateľovej mysli, kde sa dielo ešte len rodí. Hudbu skomponovali traja špičkoví producenti elektronickej hudby Nitin Sawhney, Ben Frost and Jocelyn Pooková. Originálom sa len voľne inšpirovali, použili ho ako mapu, rytmický vzorec. Tak, ako na hudbe vidieť, že vznikala spoločne s tancom a je jeho neoddeliteľnou súčasťou, tak to vidieť aj na ostatných zložkách predstavenia – scéne (Matt Deely), kostýmoch (Kimie Nakano), svetlách (Fabiana Piccioli). Komplexný zážitok, ktorý vás absolútne vtiahne, bez ohľadu na to, či ste znalcom Stravinského, baletu, biblie, alebo olympijských estrád.
Predstavenie Akram Khan Company iTMo/in the mind of igorbude 10. septembra v historickej budove SND.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.