.ak sa vám zdá, že ste sa s menom Jána Luntera na tomto mieste už stretli, nemýlite sa. Nedávno sme písali o jeho otcovi s rovnakým menom, zakladateľovi banskobystrickej spoločnosti Alfa Bio, ktorá už vyše dvadsať rokov vyrába tofu. Ján Lunter z poslednej generácie sa v biznise pobral úplne iným smerom.
.francúzsky štart
Po ukončení bilingválneho francúzsko-slovenského gymnázia odišiel študovať na technickú univerzitu do Paríža, kde sa zrodil nápad, ktorý dodnes živí jeho firmu. V treťom ročníku prišiel do kontaktu s čítačkou na odtlačky prstov a v rámci školského projektu mal možnosť si technológiu odskúšať. Následne vyvinul vlastný softvér, ktorý vychytal muchy školskej čítačky a mal dobré ohlasy. „Videl som, že s mojím algoritmom by sa dalo niečo dokázať a myšlienka založiť firmu naberala na sile,“ spomína Ján Lunter, ktorého špecializácia na univerzite bola rozpoznávanie obrazu a umelá inteligencia.
Vo Francúzsku sa štúdium končí stážou študenta vo firme alebo možnosťou si v univerzitnom inkubátore založiť firmu. „Študent nemá čo stratiť. V najhoršom prípade doštuduje, keďže to potrebuje k diplomu,“ vraví Ján Lunter. „V lepšom prípade rozbehne úspešnú firmu.“ V roku 2004 spolu s kamarátom Viktorom Fischerom a ich profesorom založili v inkubátore spoločnosť Innovatrics. Začínali s vlastným kapitálom 18-tisíc eur, ktorý slúžil na rozbeh a nákup základnej techniky. Krátko na to získali bezúročnú pôžičku 30-tisíc eur od francúzskej organizácie, podporujúcej podnikanie. Najcennejším vkladom do firmy bol však práve algoritmus na identifikáciu odtlačkov prstov a základný softvér, ktorý bol na ňom vybudovaný.
Od začiatku sa rozhodli orientovať rovno na celosvetový trh. Ako sa však mladá firma dostane do jeho pozornosti? „Pôsobíme vo veľmi špecializovanej oblasti, kde existujú certifikácie a súťaže. Náš trh tak nie je o silnej značke, ale o technológii, ktorej kvalita sa dá objektívne zmerať a porovnať nezávislou inštitúciou.“
Prvého klienta získali ešte v „inkubačnom“ období. Firma BioScrypt z kanadského Toronta tvorila systémy na otváranie dverí a do svojho zariadenia prikúpili aj softvér od Innovatricsu. Prvým väčším klientom firmy však bola spoločnosť z Juhoafrickej republiky, ktorá v Afrike a Ázii získavala veľké štátne zákazky s požiadavkami na biometrický softvér, no nemala vlastnú technológiu. Cez tohto partnera Innovatrics napríklad pomohol vláde v Mozambiku počas volieb, na ktorých sa voliči identifikovali odtlačkom prsta, aby nemohli odvoliť dvakrát. Počas futbalových Majstrovstiev sveta v JAR dodali softvér na identifikáciu chuligánov z „black listu“, ktorí sa na štadiónoch už v minulosti previnili. Innovatrics si na spoluprácu vybrala aj ghanská firma, ktorá má tlačiareň na výrobu pasov a identifikačných preukazov, ktoré sú chránené biometriou. Africký kontinent je, paradoxne, v biometrických inováciách snaživejší: „Snažia sa, aby ich pasy boli uznávané.“ Za podobné zákazky pre vlády Innovatrics inkasuje odmenu v hodnote stoviek tisícov až milión eur.
.pod vinohradmi
Po ukončení školy firma krátko pôsobila aj vo Francúzsku, kde mala obchodné oddelenie, pričom vývojové kapacity otvorili doma. Postupne však na Slovensko presunuli aj obchod. Po návrate domov poldruha roka pracovali v univerzitnom inkubátore Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pred tromi rokmi sa však presťahovali do starého domu v bratislavskej Rači a po rozšírení firmy kúpili a zrekonštruovali aj vedľajší dom. „Chceli sme sa vyhnúť biznis centrám a preskleným ofisom a byť v rodinnom dome s neformálnym prostredím.“ Môže globálna firma ako Innovatrics sídliť kdekoľvek na svete? „Dôležité je najmä letecké spojenie. My aj naši partneri často využívame viedenské letisko Schwechat.“
Dnes Innovatrics zamestnáva tridsať ľudí. Väčšina sídli v račianskom dome, ďalší sú vo vývojárskych pobočkách v Brne a v Prahe a niekoľko ľudí pracuje z Banskej Bystrice. Presné tržby firma nezverejňuje, no Ján Lunter, ktorý je dnes už jediným majiteľom podniku, hovorí o niekoľkých miliónoch eur ročne. Okrem štartovacieho úveru na univerzite si nikdy nevzali pôžičku a zisk vždy reinvestovali. „Nemáme žiadnych investorov a ani sa nesnažíme rast umelo urýchľovať. Od začiatku tvoríme zisk a rastieme organicky z vlastných zdrojov.“
Technológia Innovatricsu je použitelná aj na prienik do ďalších oblastí biometrie. „Vyvíjame systém na rozpoznávanie tváre,“ plánuje Ján Lunter, ktorý získal titul Podnikateľ roka 2008 v oblasti inovácii. A vízia využitia biometrie do budúcna? „Presúva sa zo štátnej sféry k súkromným firmám. Jedna veľká banka v Argentíne používa našu technológiu pri výberoch z bankomatov, kde sa namiesto pin kódu používa odtlačok prsta. Iná africká banka používa odtlačky prstov pri žiadosti o úver na overenie, či žiadateľ už nemá v banke pôžičku pod inou identitou. Na Filipínach máme partnera, ktorý odtlačok prsta používa pri prijatí doporučenej zásielky.“
Rastie tiež množstvo firiem, ktoré biometriu využívajú na otváranie dverí či evidenciu zamestnancov. V oblasti bezpečnosti sa množia projekty, ako sú prstom otvárané trezory či námornícke karty s odtlačkom prsta, aby sa na loď nedostal terorista. „Táto technológia už nie je sci-fi. Jej cena sa pohybuje v rozumných výškach, a tak získava popularitu.“ Podľa šéfa firmy sa s „orwellovskými“ námietkami o nebezpečenstve zneužitia citlivých údajov veľmi nestretávajú. „Samozrejme, k databázam treba pristupovať citlivo. Robíme civilné systémy a neviem o prípadoch zneužitia technológie.“
.francúzsky štart
Po ukončení bilingválneho francúzsko-slovenského gymnázia odišiel študovať na technickú univerzitu do Paríža, kde sa zrodil nápad, ktorý dodnes živí jeho firmu. V treťom ročníku prišiel do kontaktu s čítačkou na odtlačky prstov a v rámci školského projektu mal možnosť si technológiu odskúšať. Následne vyvinul vlastný softvér, ktorý vychytal muchy školskej čítačky a mal dobré ohlasy. „Videl som, že s mojím algoritmom by sa dalo niečo dokázať a myšlienka založiť firmu naberala na sile,“ spomína Ján Lunter, ktorého špecializácia na univerzite bola rozpoznávanie obrazu a umelá inteligencia.
Vo Francúzsku sa štúdium končí stážou študenta vo firme alebo možnosťou si v univerzitnom inkubátore založiť firmu. „Študent nemá čo stratiť. V najhoršom prípade doštuduje, keďže to potrebuje k diplomu,“ vraví Ján Lunter. „V lepšom prípade rozbehne úspešnú firmu.“ V roku 2004 spolu s kamarátom Viktorom Fischerom a ich profesorom založili v inkubátore spoločnosť Innovatrics. Začínali s vlastným kapitálom 18-tisíc eur, ktorý slúžil na rozbeh a nákup základnej techniky. Krátko na to získali bezúročnú pôžičku 30-tisíc eur od francúzskej organizácie, podporujúcej podnikanie. Najcennejším vkladom do firmy bol však práve algoritmus na identifikáciu odtlačkov prstov a základný softvér, ktorý bol na ňom vybudovaný.
Od začiatku sa rozhodli orientovať rovno na celosvetový trh. Ako sa však mladá firma dostane do jeho pozornosti? „Pôsobíme vo veľmi špecializovanej oblasti, kde existujú certifikácie a súťaže. Náš trh tak nie je o silnej značke, ale o technológii, ktorej kvalita sa dá objektívne zmerať a porovnať nezávislou inštitúciou.“
Prvého klienta získali ešte v „inkubačnom“ období. Firma BioScrypt z kanadského Toronta tvorila systémy na otváranie dverí a do svojho zariadenia prikúpili aj softvér od Innovatricsu. Prvým väčším klientom firmy však bola spoločnosť z Juhoafrickej republiky, ktorá v Afrike a Ázii získavala veľké štátne zákazky s požiadavkami na biometrický softvér, no nemala vlastnú technológiu. Cez tohto partnera Innovatrics napríklad pomohol vláde v Mozambiku počas volieb, na ktorých sa voliči identifikovali odtlačkom prsta, aby nemohli odvoliť dvakrát. Počas futbalových Majstrovstiev sveta v JAR dodali softvér na identifikáciu chuligánov z „black listu“, ktorí sa na štadiónoch už v minulosti previnili. Innovatrics si na spoluprácu vybrala aj ghanská firma, ktorá má tlačiareň na výrobu pasov a identifikačných preukazov, ktoré sú chránené biometriou. Africký kontinent je, paradoxne, v biometrických inováciách snaživejší: „Snažia sa, aby ich pasy boli uznávané.“ Za podobné zákazky pre vlády Innovatrics inkasuje odmenu v hodnote stoviek tisícov až milión eur.
.pod vinohradmi
Po ukončení školy firma krátko pôsobila aj vo Francúzsku, kde mala obchodné oddelenie, pričom vývojové kapacity otvorili doma. Postupne však na Slovensko presunuli aj obchod. Po návrate domov poldruha roka pracovali v univerzitnom inkubátore Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pred tromi rokmi sa však presťahovali do starého domu v bratislavskej Rači a po rozšírení firmy kúpili a zrekonštruovali aj vedľajší dom. „Chceli sme sa vyhnúť biznis centrám a preskleným ofisom a byť v rodinnom dome s neformálnym prostredím.“ Môže globálna firma ako Innovatrics sídliť kdekoľvek na svete? „Dôležité je najmä letecké spojenie. My aj naši partneri často využívame viedenské letisko Schwechat.“
Dnes Innovatrics zamestnáva tridsať ľudí. Väčšina sídli v račianskom dome, ďalší sú vo vývojárskych pobočkách v Brne a v Prahe a niekoľko ľudí pracuje z Banskej Bystrice. Presné tržby firma nezverejňuje, no Ján Lunter, ktorý je dnes už jediným majiteľom podniku, hovorí o niekoľkých miliónoch eur ročne. Okrem štartovacieho úveru na univerzite si nikdy nevzali pôžičku a zisk vždy reinvestovali. „Nemáme žiadnych investorov a ani sa nesnažíme rast umelo urýchľovať. Od začiatku tvoríme zisk a rastieme organicky z vlastných zdrojov.“
Technológia Innovatricsu je použitelná aj na prienik do ďalších oblastí biometrie. „Vyvíjame systém na rozpoznávanie tváre,“ plánuje Ján Lunter, ktorý získal titul Podnikateľ roka 2008 v oblasti inovácii. A vízia využitia biometrie do budúcna? „Presúva sa zo štátnej sféry k súkromným firmám. Jedna veľká banka v Argentíne používa našu technológiu pri výberoch z bankomatov, kde sa namiesto pin kódu používa odtlačok prsta. Iná africká banka používa odtlačky prstov pri žiadosti o úver na overenie, či žiadateľ už nemá v banke pôžičku pod inou identitou. Na Filipínach máme partnera, ktorý odtlačok prsta používa pri prijatí doporučenej zásielky.“
Rastie tiež množstvo firiem, ktoré biometriu využívajú na otváranie dverí či evidenciu zamestnancov. V oblasti bezpečnosti sa množia projekty, ako sú prstom otvárané trezory či námornícke karty s odtlačkom prsta, aby sa na loď nedostal terorista. „Táto technológia už nie je sci-fi. Jej cena sa pohybuje v rozumných výškach, a tak získava popularitu.“ Podľa šéfa firmy sa s „orwellovskými“ námietkami o nebezpečenstve zneužitia citlivých údajov veľmi nestretávajú. „Samozrejme, k databázam treba pristupovať citlivo. Robíme civilné systémy a neviem o prípadoch zneužitia technológie.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.