.keď sa Američania v roku 1942 po útoku na Pearl Harbour rozhodli zaútočiť na Tokio, mali pred sebou neľahkú úlohu. Keďže bombardér B-25 nebol schopný doletu z lietadlovej lode, museli z neho vyhodiť úplne všetko, čo nebolo nevyhnutné. Misia, ktorej málokto veril, sa vydarila. Niečo podobné sa podarilo aj gréckemu podnikateľovi Steliosovi, ktorý sa na sto hodín zavrel do svojej pracovne a vyliezol z nej s konceptom ultralacných aerolínii. Všetky náklady na letenku ohlodal až na kosť a stal sa jedným z priekopníkov nízkonákladového lietania. Koncept jednoduchého modelu služieb si v praxi vyskúšal už na mnohých biznisoch a revolučným spôsobom ním zasiahol do podnikateľského sveta.
.z lode do vzduchu
Stelios je nekomplikovaný nielen v podnikaní. Od čias internetu odmieta sekretárku a kvôli svojmu krkolomnému menu si radšej necháva hovoriť sir Stelios (Alžbeta II. mu udelila rytiersky titul). Stelios je cyperský Grék žijúci v Monaku. Jeho otec vybudoval jednu z najväčších lodiarskych spoločností na svete. Mladý Stelios nechcel zostať zámožným synáčikom, vylihujúcim na jachte, a už ako 21-ročný začal viesť otcovu firmu. V spoločnom biznise si však s otcom nesadol a po výbuchu ropného tankera pri talianskom pobreží, po ktorom mali obaja na krku trestné oznámenie, z firmy vycúval. Napokon vyviazli s pokutou 200-miliónov libier.
Stelios nechcel ďalej čeliť následkom zastaraných lodí a nechal sa z firmy vyplatiť. S jednou loďou a kapitálom od otca založil vlastnú lodiarsku spoločnosť. Hoci bol úspešný, dlho ho „prenasledoval“ sen založiť vlastné aerolínie. Súčasný majetok, ktorý časopis Forbes odhaduje na 1,3 miliardy dolárov, si vybudoval vlastným vizionárskym prístupom nezávislým od rodinných financií.
Steliosovi sa náklady za letenky v tom období zdali neprimerané. Rozhodol sa preto podrobne preštudovať a zanalyzovať všetky súvislosti a špecifiká leteckej dopravy. Stretával sa s odborníkmi a navštívil aj najväčší „low cost“ na svete Southwest Airlines v Amerike, od ktorého prevzal základný koncept svojho nízkonákladového modelu. V roku 1995 z londýnskeho letiska Luton odletelo do Edinburghu prvé lietadlo so značkou easyJet. Letenka stála 29 libier.
Šetriť na cene lietadla, údržbe či palive sa nedá, no Stelios dokázal šetriť eliminovaním „zbytočností“. Do príchodu lowcostov patril k lietaniu istý komfort, no easyJet nemal byť letkou pre „prvú triedu“. Jeho model stál na premise, že bežný človek nepotrebuje počas hodinového letu drahý luxus. V easyJete zaviedli jednosmerné letenky bez prestupov. Vyhľadávali lacnejšie letiská na okrajoch miest a svoje lietadlá „žmýkali“ na pravidelných linkách, keďže v letectve platí pravidlo, že najdrahšie lietadlo je to, ktoré stojí na zemi.
easyJet tak spolu s Ryanairom doslova prerobili základné pravidlá hry v leteckej doprave. Model, ktorý do letectva priniesli, dostal pomenovanie „no frills“, teda „bez čačiek“. Veľké letecké giganty spočiatku nereagovali a v leteckom fachu Steliosa považovali len za akéhosi módneho radikála. Čoskoro si však uvedomili, že prišiel reálny nový trend a aj tie najväčšie aerolinky museli reagovať. Po miléniu nastal najväčší prepad cien v histórii leteckej dopravy. Nástup lowcostov však vygeneroval nový dopyt podobne, ako v každom biznise, keď dosiaľ luxusná služba zľudovie. Paradoxne, nástup nízkonákladoviek umožnila až deregulácia leteckej dopravy v polovici 90. rokov.
.easyNápady a easyPotraviny
Znižovaniu nákladov pomohla aj orientácia na internet ako najlacnejší kanál pre predaj leteniek. Aj v tejto oblasti bol Stelios priekopníkom. V roku 2001 ich Financial Times na titulnej strane pochválil, že sú prvou aerolinkou, ktorá predáva cez internet viac ako 90 percent leteniek. Na internete začal Stelios pred 15-timi rokmi budovať všetky ostané nápady. Jeho spoločnosť easyGroup medzitým rozbehla viac ako tucet nových firiem pod značkou „easy“, ktoré ponúkajú služby za smiešne ceny – od internetových kaviarní, výlety loďou, až po kreditky, prenájom áut, hotelierstvo, kiná, autobusy, taxíky či predaj pizze. Zďaleka nie všetky nápady však boli úspešné.
Stelios pred tromi rokmi top manažment easyJetu opustil, keďže sa s vedením spoločnosti nezhodoval na stratégii a vízii. easyJet síce dokázal ustáť aj ťažké časy dvoch kríz (prvá v letectve nastala po 11. septembri), no Steliosovi prekážala prudká expanzia firmy v čase, keď sa podľa neho mali skôr venovať konsolidácii. Steliosovi však stále patrí 38 percent firmy a do vedenia sa môže kedykoľvek vrátiť.
Stelios patril aj medzi priekopníkov dnes už rozšírených nízkonákladových telefónnych operátorov. Myšlienka na tento biznis sa mu v hlave rozsvietila, keď v roku 2003 sedel v lietadle a listoval v časopise. Našiel v ňom článok, ktorý easyJet porovnával s dánskym diskontným operátorom Telmore. Keď si porovnanie prečítal, napadlo ho, že biznis plán dokonale zospovedá jeho princípom. Stránku si vytrhol a o dva roky na to v Anglicku založil easyMobile. Keďže neprevádzkoval sieť a nemal maloobchodné predajne, dokázal ponúkať niekoľkonásobne nižšie ceny ako konvenční operátori.
Stelios dnes plánuje svoj obchodný model skúsiť v potravinovom biznise otvorením reťazca diskontných obchodov s názvom easyFoodstore. Budú sa v nich predávať základné neznačkové potraviny či lacné konzervy. Stelios v tomto sektore vybadal príležitosť napriek existencii značiek ako Lidl, ktoré sa za nízkonákladové považovali už dnes. V každom prípade, tento majster cenových vojen už zamiešal kartami v mnohých oblastiach a dlhodobo si pestuje imidž flexibilne sa pohybujúceho Dávida bojujúceho s ťažkopádnym Goliášom.
.z lode do vzduchu
Stelios je nekomplikovaný nielen v podnikaní. Od čias internetu odmieta sekretárku a kvôli svojmu krkolomnému menu si radšej necháva hovoriť sir Stelios (Alžbeta II. mu udelila rytiersky titul). Stelios je cyperský Grék žijúci v Monaku. Jeho otec vybudoval jednu z najväčších lodiarskych spoločností na svete. Mladý Stelios nechcel zostať zámožným synáčikom, vylihujúcim na jachte, a už ako 21-ročný začal viesť otcovu firmu. V spoločnom biznise si však s otcom nesadol a po výbuchu ropného tankera pri talianskom pobreží, po ktorom mali obaja na krku trestné oznámenie, z firmy vycúval. Napokon vyviazli s pokutou 200-miliónov libier.
Stelios nechcel ďalej čeliť následkom zastaraných lodí a nechal sa z firmy vyplatiť. S jednou loďou a kapitálom od otca založil vlastnú lodiarsku spoločnosť. Hoci bol úspešný, dlho ho „prenasledoval“ sen založiť vlastné aerolínie. Súčasný majetok, ktorý časopis Forbes odhaduje na 1,3 miliardy dolárov, si vybudoval vlastným vizionárskym prístupom nezávislým od rodinných financií.
Steliosovi sa náklady za letenky v tom období zdali neprimerané. Rozhodol sa preto podrobne preštudovať a zanalyzovať všetky súvislosti a špecifiká leteckej dopravy. Stretával sa s odborníkmi a navštívil aj najväčší „low cost“ na svete Southwest Airlines v Amerike, od ktorého prevzal základný koncept svojho nízkonákladového modelu. V roku 1995 z londýnskeho letiska Luton odletelo do Edinburghu prvé lietadlo so značkou easyJet. Letenka stála 29 libier.
Šetriť na cene lietadla, údržbe či palive sa nedá, no Stelios dokázal šetriť eliminovaním „zbytočností“. Do príchodu lowcostov patril k lietaniu istý komfort, no easyJet nemal byť letkou pre „prvú triedu“. Jeho model stál na premise, že bežný človek nepotrebuje počas hodinového letu drahý luxus. V easyJete zaviedli jednosmerné letenky bez prestupov. Vyhľadávali lacnejšie letiská na okrajoch miest a svoje lietadlá „žmýkali“ na pravidelných linkách, keďže v letectve platí pravidlo, že najdrahšie lietadlo je to, ktoré stojí na zemi.
easyJet tak spolu s Ryanairom doslova prerobili základné pravidlá hry v leteckej doprave. Model, ktorý do letectva priniesli, dostal pomenovanie „no frills“, teda „bez čačiek“. Veľké letecké giganty spočiatku nereagovali a v leteckom fachu Steliosa považovali len za akéhosi módneho radikála. Čoskoro si však uvedomili, že prišiel reálny nový trend a aj tie najväčšie aerolinky museli reagovať. Po miléniu nastal najväčší prepad cien v histórii leteckej dopravy. Nástup lowcostov však vygeneroval nový dopyt podobne, ako v každom biznise, keď dosiaľ luxusná služba zľudovie. Paradoxne, nástup nízkonákladoviek umožnila až deregulácia leteckej dopravy v polovici 90. rokov.
.easyNápady a easyPotraviny
Znižovaniu nákladov pomohla aj orientácia na internet ako najlacnejší kanál pre predaj leteniek. Aj v tejto oblasti bol Stelios priekopníkom. V roku 2001 ich Financial Times na titulnej strane pochválil, že sú prvou aerolinkou, ktorá predáva cez internet viac ako 90 percent leteniek. Na internete začal Stelios pred 15-timi rokmi budovať všetky ostané nápady. Jeho spoločnosť easyGroup medzitým rozbehla viac ako tucet nových firiem pod značkou „easy“, ktoré ponúkajú služby za smiešne ceny – od internetových kaviarní, výlety loďou, až po kreditky, prenájom áut, hotelierstvo, kiná, autobusy, taxíky či predaj pizze. Zďaleka nie všetky nápady však boli úspešné.
Stelios pred tromi rokmi top manažment easyJetu opustil, keďže sa s vedením spoločnosti nezhodoval na stratégii a vízii. easyJet síce dokázal ustáť aj ťažké časy dvoch kríz (prvá v letectve nastala po 11. septembri), no Steliosovi prekážala prudká expanzia firmy v čase, keď sa podľa neho mali skôr venovať konsolidácii. Steliosovi však stále patrí 38 percent firmy a do vedenia sa môže kedykoľvek vrátiť.
Stelios patril aj medzi priekopníkov dnes už rozšírených nízkonákladových telefónnych operátorov. Myšlienka na tento biznis sa mu v hlave rozsvietila, keď v roku 2003 sedel v lietadle a listoval v časopise. Našiel v ňom článok, ktorý easyJet porovnával s dánskym diskontným operátorom Telmore. Keď si porovnanie prečítal, napadlo ho, že biznis plán dokonale zospovedá jeho princípom. Stránku si vytrhol a o dva roky na to v Anglicku založil easyMobile. Keďže neprevádzkoval sieť a nemal maloobchodné predajne, dokázal ponúkať niekoľkonásobne nižšie ceny ako konvenční operátori.
Stelios dnes plánuje svoj obchodný model skúsiť v potravinovom biznise otvorením reťazca diskontných obchodov s názvom easyFoodstore. Budú sa v nich predávať základné neznačkové potraviny či lacné konzervy. Stelios v tomto sektore vybadal príležitosť napriek existencii značiek ako Lidl, ktoré sa za nízkonákladové považovali už dnes. V každom prípade, tento majster cenových vojen už zamiešal kartami v mnohých oblastiach a dlhodobo si pestuje imidž flexibilne sa pohybujúceho Dávida bojujúceho s ťažkopádnym Goliášom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.