Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev sa na Slovensku dočkal vrelého prijatia z najvyšších štátnych miest. Opozičná kazašská novinárka zase naopak šokujúceho zásahu slovenskej polície. Kto je vlastne tento politik, ktorý v Kazachstane neobmedzene vládne už od roku 1991?
Svoju politickú kariéru začal Nazarbajev v tričku Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a vyšvihol sa vysoko. V čase Gorbačovovej perestrojky bol už kazašským premiérom, prvým tajomníkom strany v Kazachstane a v roku 1989 to dotiahol dokonca na člena politbyra UV KSSZ. Mieril ešte vyššie, ale jeho ambíciu stať sa celosovietskym premiérom mu už Gorbačov zatrhol. Zatiaľ čo otca sovietskej perestrojky ďalší vývoj odsunul na vedľajšiu koľaj, Nazarbajevovi sa v jeho rodnom a už nezávislom Kazachstane darilo aj naďalej.
Stal sa prezidentom a pre svoju krajinu vytýčil v 90. rokoch ambiciózny program. Do roku 2030 sa mal Kazachstan podľa jeho slov stať „snežným leopardom“, čiže niečím na spôsob ázijských ekonomických tigrov. „Nič nie je tak vzdialené ako včerajší deň a také blízke ako deň zajtrajší,“ hlásal bilbordový slogan, ktorým Nazarbajev prezentoval svoj projekt.
Snežný leopard či „demokracia ázijského typu“, ako svoju vládu Nazarbajev tiež často nazýva, je v skutočnosti autoritársky režim, v ktorom je všetka moc koncentrovaná do rúk prezidenta a jeho príbuzných. Dnešný Kazachstan neprofituje z otvorenosti ekonomiky či z investícií do technológií, ale najmä z veľkého nerastného bohatstva. Zisky z tohto biznisu však nevedú k znižovaniu obrovských sociálnych rozdielov, ale slúžia najmä na realizáciu prezidentových megalomanských projektov. Jedným z nich bola napríklad výstavba nového hlavného mesta Astana. Vo svoj prospech Nazarbajev obratne využíva aj presvedčenie Západu a najmä USA, že on jediný dokáže byť hrádzou proti hrozbe islamistov v regióne, a tiež záujem západných firiem investovať do ropného priemyslu.
Hoci kazašský režim nie je taký brutálny ako Karimovov režim v Uzbekistane či diktatúra zosnulého Turkmenbašiho v Turkmenistane, ani Nazarbajev v sebe nezaprie črty ázijského despotu. Účelovým zvýšením hranice pre vstup do parlamentu, zastrašovaním opozície a volebnými manipuláciami sa mu podarilo dosiahnuť, že všetky kresla v kazašskom parlamente obsadili členovia jeho strany. Parlament mu tiež tento rok stopercentnou väčšinou odklepol zákon, podľa ktorého bude môcť zostať vo funkcii doživotne. Počas kampane pred poslednými prezidentskými voľbami bol na jeho protikandidáta Akežana Kaželdina spáchaný atentát a členovia jeho volebného tímu boli viac krát fyzicky napadnutý. Niektorí predstavitelia opozície tvrdia, že prezidentova tajná služba stojí aj za vraždou opozičného politika Altynbeka Sarsenbajeva. Dnes sa už považuje za viac-menej isté, že svojho nástupcu si Nazarbajev vyberie spomedzi členov rodiny. Ako korunná princezná sa najčastejšie spomína jeho dcéra Dariga, ktorá dnes ovláda najväčšiu televíziu Chabar.
K cnostiam kazašského prezidenta tiež určite nepatrí skromnosť. Nedávno napríklad Zhromaždeniu národov Kazachstanu odporúčal, aby ho navrhlo na Nobelovu cenu mieru.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pravidelne hodnotí voľby v Kazachstane ako nedemokratické. Je preto trochu komické, ak sa dnes prezident Nazarbajev snaží pre svoju krajinu získať predsednícke miesto práve v tejto inštitúcii. To, že ho Slovensko v tomto snažení podporuje, je už skôr tragické.
Svoju politickú kariéru začal Nazarbajev v tričku Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a vyšvihol sa vysoko. V čase Gorbačovovej perestrojky bol už kazašským premiérom, prvým tajomníkom strany v Kazachstane a v roku 1989 to dotiahol dokonca na člena politbyra UV KSSZ. Mieril ešte vyššie, ale jeho ambíciu stať sa celosovietskym premiérom mu už Gorbačov zatrhol. Zatiaľ čo otca sovietskej perestrojky ďalší vývoj odsunul na vedľajšiu koľaj, Nazarbajevovi sa v jeho rodnom a už nezávislom Kazachstane darilo aj naďalej.
Stal sa prezidentom a pre svoju krajinu vytýčil v 90. rokoch ambiciózny program. Do roku 2030 sa mal Kazachstan podľa jeho slov stať „snežným leopardom“, čiže niečím na spôsob ázijských ekonomických tigrov. „Nič nie je tak vzdialené ako včerajší deň a také blízke ako deň zajtrajší,“ hlásal bilbordový slogan, ktorým Nazarbajev prezentoval svoj projekt.
Snežný leopard či „demokracia ázijského typu“, ako svoju vládu Nazarbajev tiež často nazýva, je v skutočnosti autoritársky režim, v ktorom je všetka moc koncentrovaná do rúk prezidenta a jeho príbuzných. Dnešný Kazachstan neprofituje z otvorenosti ekonomiky či z investícií do technológií, ale najmä z veľkého nerastného bohatstva. Zisky z tohto biznisu však nevedú k znižovaniu obrovských sociálnych rozdielov, ale slúžia najmä na realizáciu prezidentových megalomanských projektov. Jedným z nich bola napríklad výstavba nového hlavného mesta Astana. Vo svoj prospech Nazarbajev obratne využíva aj presvedčenie Západu a najmä USA, že on jediný dokáže byť hrádzou proti hrozbe islamistov v regióne, a tiež záujem západných firiem investovať do ropného priemyslu.
Hoci kazašský režim nie je taký brutálny ako Karimovov režim v Uzbekistane či diktatúra zosnulého Turkmenbašiho v Turkmenistane, ani Nazarbajev v sebe nezaprie črty ázijského despotu. Účelovým zvýšením hranice pre vstup do parlamentu, zastrašovaním opozície a volebnými manipuláciami sa mu podarilo dosiahnuť, že všetky kresla v kazašskom parlamente obsadili členovia jeho strany. Parlament mu tiež tento rok stopercentnou väčšinou odklepol zákon, podľa ktorého bude môcť zostať vo funkcii doživotne. Počas kampane pred poslednými prezidentskými voľbami bol na jeho protikandidáta Akežana Kaželdina spáchaný atentát a členovia jeho volebného tímu boli viac krát fyzicky napadnutý. Niektorí predstavitelia opozície tvrdia, že prezidentova tajná služba stojí aj za vraždou opozičného politika Altynbeka Sarsenbajeva. Dnes sa už považuje za viac-menej isté, že svojho nástupcu si Nazarbajev vyberie spomedzi členov rodiny. Ako korunná princezná sa najčastejšie spomína jeho dcéra Dariga, ktorá dnes ovláda najväčšiu televíziu Chabar.
K cnostiam kazašského prezidenta tiež určite nepatrí skromnosť. Nedávno napríklad Zhromaždeniu národov Kazachstanu odporúčal, aby ho navrhlo na Nobelovu cenu mieru.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pravidelne hodnotí voľby v Kazachstane ako nedemokratické. Je preto trochu komické, ak sa dnes prezident Nazarbajev snaží pre svoju krajinu získať predsednícke miesto práve v tejto inštitúcii. To, že ho Slovensko v tomto snažení podporuje, je už skôr tragické.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.