Stelesňuje prototyp podnikateľa, vychovaného na cnostiach ťažkého života roľníckeho statku. Ján Lunter podnikateľsky dokázal uspieť v troch odlišných oblastiach, v jednom prípade dokonca počas minulého režimu. Jeho životnou métou sa však stala výroba tofu, ktoré priniesol ako prvý v strednej Európe. Nemecké noviny či dokumenty televízie ZDF ho označili za muža, ktorý sójový produkt dostal do supermarketov skôr ako západná Európa.
.tri generácie
Ján Lunter vyrastal na farme svojho otca v Telgárte a práve prístup jeho predkov ho pripravil na podnikavý život. Tvrdá práca a kreativita pri obžive boli v tomto chudobnom kraji nevyhnutnosťou. Jeho starí otcovia, obaja kostolníci a tesári, sú autormi drevených stavieb pri prameni Hrona. Otec Jána Luntera si po druhej svetovej vojne vo vypálenom Telgárte zostrojil jednoduchú pílu. „Keď mu ju zoštátnili, dovolili mu na nej pracovať ako zamestnancovi,“ vraví Ján Lunter.
Vďaka tomu, že neúrodný Telgárt komunistov spočiatku nezaujímal a družstvo v ňom založili až v roku 1975, poznal ešte život roľníkov, ktorí sa musia o prežitie postarať na svojom. „Boli sme vykorenení, ale mojou výhodou z detstva bol síce tvrdý život, no v ekonomicky zdravom, inšpiratívnom sedliackom prostredí.“
Vyštudoval automatizáciu a keď 16. zjazd KSS rozhodol, že Chemosvit musí zriadiť výpočtové stredisko, dostal v ňom svoje prvé zamestnanie – no nie prácu. „Dostal som novú kanceláriu s obrazom prezidenta Husáka, ale nedostal som počítač.“ Frustrovaný odišiel do ďalšieho socialistického podniku, no zároveň si zo svadobných darov kúpil traktor a začal poskytovať služby pre družstvo. „Keďže si družstevníci nestíhali pozbierať seno a úrodu, stranícke orgány dovolili vyplácať odmeny za pozbierané seno brigádnikom.“ Ján Lunter zbadal príležitosť pre skúsenosti z otcovho dvora a za leto si dokázal zarobiť viac ako programátor za celý rok. Mohol tak kúpiť dom pre svoju veľkú rodinu.
Keď prišiel november 1989, zamestnanie mohol opustiť. „Cítil som sa vtedy ako včela, ktorá sa vyslobodí z pavúčej siete. A med sa dal zbierať na všetkých stranách.“ S kolegami založili počítačovú firmu Proces, ktorá funguje dodnes – no už bez Jána Luntera. Odvial ho z nej nový biznis plán. Vznikol nečakane a za nepríjemných okolností. Jeho mama mala ťažkú chorobu, no vďaka zmene výživy jej pomohli nad ňou zvíťaziť. V tom čase sa im doma v kuchyni podarilo vyrobiť tofu.
Prvé tofu na predaj vyrobili v jeho dome v roku 1991. „V suteréne sme začali približne na technologickej úrovni výroby našich salašov. Mlieko sme síce nedojili, ale vyháňali zo sóje s vyradeným vyvíjačom pary.“ Neskôr si prenajali opustenú dielňu a začali vyrábať vo veľkom.
Pred oficiálnym uvedením na trh bolo treba vyriešiť prozaickú záležitosť – získať povolenie na nový produkt. Hygienička Zlatica Sklenaříková (mama známej modelky), ktorá ho schválila, sa mu neskôr zdôverila s obavami, aby s „exotickou“ potravinou neotrávili ľudí. Dnes si ju váži ako priekopníčku.
.späť k rastlinným zdrojom
Lunterovcom sa časom podarilo potravinu, ktorá poskytuje kvalitné bielkoviny pre „dlhovekých“ Japoncov, presadiť na taniere Slovákov. Dnes produkujú 100 gramov na jedného obyvateľa a rodinná firma Alfa Bio zásobuje najväčšie obchodné reťazce na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Poľsku.
Keďže potravina bola pre klientov ťažko identifikovateľná, názov produktu zmenili na takmer zrkadlovú slovnú hračku „Tofu – ufo“. Lunterovci ho dnes vyrábajú v rôznych podobách – ako jaternicu, paprikovú slaninu či škvarkovú nátierku. Prvenstvo v Európe majú aj v jogurtovom sójovom mlieku.
Firma tak reaguje na moderné trendy stravovania, ktoré sa posúvajú smerom k rastlinným zdrojom a zdravšiemu stolu. Napokon, ovplyvňovanie stravovacích návykov považuje jej šéf za súčasť svojho poslania. „Uvedomil som si, že sa vzďaľujeme od stravy našich predkov, ktorí boli kvázi vegetariáni a mäso jedli len raz do týždňa. Netrpeli chorobami, ktoré nazývali „panské“ – ako bola cukrovka a cievne príhody.“
Firma sa nevyhla ani vážnym ťažkostiam. Takmer likvidačný bol pre nich zákon o DPH, ktorý rozdeľoval potraviny na základné a luxusné. Tofu prirodzene zdaňovali ako základné potraviny, no keďže byrokrati ho nemali v „zozname“, dostali mastnú pokutu a museli si vziať úver. „Vtedy sme rozmýšľali, že to zabalíme.“
O podnik sa stará veľká časť jeho osemčlennej rodiny. Najdlhšie je vo firme manželka Otka. „Raz mi povedala: Keď si robil s počítačmi, tak som ťa veľmi nevidela. Teraz ťa nevidím tiež, ale teší ma, že robíš niečo zmysluplné.“ Najstarší syn Ján sa v Bratislave venuje vlastnej firme na biometriu, no v otcovej firme zostali pracovať synovia Juraj, Jakub a Ondrej (ktorý s kamarátom založil internetové stránky Demagog.sk a Demagog.cz). Dve najmladšie dcéry Anna a Mária ešte študujú.
Alfa Bio má 80 zamestnancov. „Dôležité rozhodnutia robíme v rodinnej rade, kde má každý dospelý člen jeden hlas. Niekedy si to vyžaduje dlhšiu diskusiu, ale rozhodnutia by mali byť kvalitnejšie, ako keď som rozhodoval sám.“ Výkonným riaditeľom firmy je dnes jeho syn Juraj, ktorý má pred sebou neľahkú úlohu: „Hoci som práve dosiahol dôchodkový vek, odísť plánujem, až keď budem zavadzať,“ vraví Ján Lunter. „Ale sám to nezbadám a cudziemu neuverím.“ Vtedy sa vráti k svojmu koníčku, ktorý tiež zdedil po predkoch – ku včelám.
.tri generácie
Ján Lunter vyrastal na farme svojho otca v Telgárte a práve prístup jeho predkov ho pripravil na podnikavý život. Tvrdá práca a kreativita pri obžive boli v tomto chudobnom kraji nevyhnutnosťou. Jeho starí otcovia, obaja kostolníci a tesári, sú autormi drevených stavieb pri prameni Hrona. Otec Jána Luntera si po druhej svetovej vojne vo vypálenom Telgárte zostrojil jednoduchú pílu. „Keď mu ju zoštátnili, dovolili mu na nej pracovať ako zamestnancovi,“ vraví Ján Lunter.
Vďaka tomu, že neúrodný Telgárt komunistov spočiatku nezaujímal a družstvo v ňom založili až v roku 1975, poznal ešte život roľníkov, ktorí sa musia o prežitie postarať na svojom. „Boli sme vykorenení, ale mojou výhodou z detstva bol síce tvrdý život, no v ekonomicky zdravom, inšpiratívnom sedliackom prostredí.“
Vyštudoval automatizáciu a keď 16. zjazd KSS rozhodol, že Chemosvit musí zriadiť výpočtové stredisko, dostal v ňom svoje prvé zamestnanie – no nie prácu. „Dostal som novú kanceláriu s obrazom prezidenta Husáka, ale nedostal som počítač.“ Frustrovaný odišiel do ďalšieho socialistického podniku, no zároveň si zo svadobných darov kúpil traktor a začal poskytovať služby pre družstvo. „Keďže si družstevníci nestíhali pozbierať seno a úrodu, stranícke orgány dovolili vyplácať odmeny za pozbierané seno brigádnikom.“ Ján Lunter zbadal príležitosť pre skúsenosti z otcovho dvora a za leto si dokázal zarobiť viac ako programátor za celý rok. Mohol tak kúpiť dom pre svoju veľkú rodinu.
Keď prišiel november 1989, zamestnanie mohol opustiť. „Cítil som sa vtedy ako včela, ktorá sa vyslobodí z pavúčej siete. A med sa dal zbierať na všetkých stranách.“ S kolegami založili počítačovú firmu Proces, ktorá funguje dodnes – no už bez Jána Luntera. Odvial ho z nej nový biznis plán. Vznikol nečakane a za nepríjemných okolností. Jeho mama mala ťažkú chorobu, no vďaka zmene výživy jej pomohli nad ňou zvíťaziť. V tom čase sa im doma v kuchyni podarilo vyrobiť tofu.
Prvé tofu na predaj vyrobili v jeho dome v roku 1991. „V suteréne sme začali približne na technologickej úrovni výroby našich salašov. Mlieko sme síce nedojili, ale vyháňali zo sóje s vyradeným vyvíjačom pary.“ Neskôr si prenajali opustenú dielňu a začali vyrábať vo veľkom.
Pred oficiálnym uvedením na trh bolo treba vyriešiť prozaickú záležitosť – získať povolenie na nový produkt. Hygienička Zlatica Sklenaříková (mama známej modelky), ktorá ho schválila, sa mu neskôr zdôverila s obavami, aby s „exotickou“ potravinou neotrávili ľudí. Dnes si ju váži ako priekopníčku.
.späť k rastlinným zdrojom
Lunterovcom sa časom podarilo potravinu, ktorá poskytuje kvalitné bielkoviny pre „dlhovekých“ Japoncov, presadiť na taniere Slovákov. Dnes produkujú 100 gramov na jedného obyvateľa a rodinná firma Alfa Bio zásobuje najväčšie obchodné reťazce na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Poľsku.
Keďže potravina bola pre klientov ťažko identifikovateľná, názov produktu zmenili na takmer zrkadlovú slovnú hračku „Tofu – ufo“. Lunterovci ho dnes vyrábajú v rôznych podobách – ako jaternicu, paprikovú slaninu či škvarkovú nátierku. Prvenstvo v Európe majú aj v jogurtovom sójovom mlieku.
Firma tak reaguje na moderné trendy stravovania, ktoré sa posúvajú smerom k rastlinným zdrojom a zdravšiemu stolu. Napokon, ovplyvňovanie stravovacích návykov považuje jej šéf za súčasť svojho poslania. „Uvedomil som si, že sa vzďaľujeme od stravy našich predkov, ktorí boli kvázi vegetariáni a mäso jedli len raz do týždňa. Netrpeli chorobami, ktoré nazývali „panské“ – ako bola cukrovka a cievne príhody.“
Firma sa nevyhla ani vážnym ťažkostiam. Takmer likvidačný bol pre nich zákon o DPH, ktorý rozdeľoval potraviny na základné a luxusné. Tofu prirodzene zdaňovali ako základné potraviny, no keďže byrokrati ho nemali v „zozname“, dostali mastnú pokutu a museli si vziať úver. „Vtedy sme rozmýšľali, že to zabalíme.“
O podnik sa stará veľká časť jeho osemčlennej rodiny. Najdlhšie je vo firme manželka Otka. „Raz mi povedala: Keď si robil s počítačmi, tak som ťa veľmi nevidela. Teraz ťa nevidím tiež, ale teší ma, že robíš niečo zmysluplné.“ Najstarší syn Ján sa v Bratislave venuje vlastnej firme na biometriu, no v otcovej firme zostali pracovať synovia Juraj, Jakub a Ondrej (ktorý s kamarátom založil internetové stránky Demagog.sk a Demagog.cz). Dve najmladšie dcéry Anna a Mária ešte študujú.
Alfa Bio má 80 zamestnancov. „Dôležité rozhodnutia robíme v rodinnej rade, kde má každý dospelý člen jeden hlas. Niekedy si to vyžaduje dlhšiu diskusiu, ale rozhodnutia by mali byť kvalitnejšie, ako keď som rozhodoval sám.“ Výkonným riaditeľom firmy je dnes jeho syn Juraj, ktorý má pred sebou neľahkú úlohu: „Hoci som práve dosiahol dôchodkový vek, odísť plánujem, až keď budem zavadzať,“ vraví Ján Lunter. „Ale sám to nezbadám a cudziemu neuverím.“ Vtedy sa vráti k svojmu koníčku, ktorý tiež zdedil po predkoch – ku včelám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.