Očami Doroty Nvotovej

Ku gýču mám vzťah odmalička. Zo všetkých Barbie, čo boli v obchode, som si vybrala tú s tou najväčšou krikľavoružovou sukňou a zlatou korunkou. Sandálky mi mama každý rok musela kupovať zásadne lakové (a najlepšie červené, ako mala Dorotka z krajiny Oz). Na TLC programe teraz ide seriál o anglických Cigánoch (nie nie su to Rómovia, sú to kočovní moderní Cigáni, celkom bieli), a o ich posadnutosti v tých najgýčovejších svadobných šatách. Ľudí, ktorí žijú celý život v karavane, samozrejme, superluxusnom a totálne gýčovom, minú na svadobné šaty okolo 5-tisíc libier len pre to, aby sa v nich nevesta potom nevedela vtesnať do karavanu. Neveste nesie šaty aspoň 5 družičiek, nie z tradície, ale preto, že treba, do limuzíny ju súkajú z celej sily a keď v nej už sedí, väčšinou cez nadvihnuté šaty ani nevidí pred seba. Zvyčajne sú krikľavoružové alebo krikľavozelené, alebo oboje a nevesta ich dopĺňa vulgárnym kurvovským make-upom. Na nohách má obuté obrie podpätky, také, čo v nich tancujú tanečnice okolo tyče. Tak má v Anglicku vyzerať cigánska nevesta. Len si to zo srandy dajte do googlu – gypsy wedding dress. Dnes, ledva sa motajúc po rozpálenej betónovej Moskve, uvedomila som si, že som jediná ženská, ktorá ma na nohách žabky. Okolo mňa klopotali tie peroxidové kobylky, a tých pár percent, čo nemalo 15- a viaccentimetrový podpätok, malo nejaké štýlové poltopánky a dizajnové sandále. Nikto tu v 35-stupňovej horúčave nemá obyčajné žabky. Cítila som sa ako totálna luza. Ruská láska ku gýču nemá hraníc, a to sa tu človeku pripomína stále. Prezdobené cibuľové kostoly zo zlatými strechami, cukríkové červené námestie, obchody s ultragýčovými porcelánovými soškami a postavičkami do domácnosti, multifarebné ruské šatky, matriošky...najviac si človek na tieto čačky príde na trhovisku Izmailovo. Pod cukríkovými vežičkami sú stovky stánkov, predávajúcich podobný tovar. Popri šálkach na kávu, s obrázkom polonahého Putina v prírode, vojnových suvenírov a magnetiek s Leninom, sa tu dá napríklad kúpiť aj kokošník. To je taká tá čelenka-korunka, čo mali ženy, keď sa išli vydávať, vo všetkých ruských rozprávkach (aj Nastenka ju na konci má, keď si berie Ivana). A aj ja.