Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecká zelená energetika, náš problém

.matúš Mišík .časopis .týždeň v ekonomike

Jadrová nehoda vo Fukušime na jar 2011 viedla vládu v Berlíne k rozhodnutiu odpojiť postupne svoje atómové elektrárne. Avšak náhradná energia z nemeckých obnoviteľných zdrojov spôsobuje problémy ostatným stredoeurópskym krajinám.

Obnoviteľné zdroje energie (ďalej OZE), ktorými chce Nemecko nahradiť svoje atómové kapacity, sú na jeho území rozmiestnené nerovnomerne. Sústreďujú sa najmä na severe, kde je preto prebytok elektriny, kým na juhu je jej nedostatok. Spolková republika má navyše obmedzenú prepravnú kapacitu vnútroštátnej distribučnej siete. A tak sa prepravuje elektrina zo severu na juh Nemecka cez okolité štáty ¬– cez Poľsko a Česko. Takéto prúdenie elektriny označujeme ako kruhové toky. Nemecko tiež vyváža prebytky v čase špičkovej produkcie (najmä keď fúka vietor vo veterných parkoch) do Rakúska a juhovýchodnej Európy. A týmito prepravnými tokmi sú postihnuté aj Slovensko a Maďarsko. Prečo je to problém? .nedomyslená „Energiewende“ Hlavným nedostatkom slnka a vetra, ako obnoviteľných zdrojov, je ich nízka stabilita. Nedá sa dopredu určiť, aká bude produkcia veternej turbíny alebo fotovoltaickej elektrárne, keďže nevieme, kedy bude fúkať vietor, a kedy svietiť slnko. Navyše, v Nemecku majú severo-južné prepojenia malú kapacitu na to, aby prepravili zvýšené množstvo elektrickej energie po odstavení jadrových zariadení na juh krajiny. Chýba tu vysokonapäťové diaľkové prepojenie.  Dôvod? Až do odstavenia atómových reaktorov nebolo treba prepravovať elektrinu zo severu na juh vo veľkých objemoch. Ďalšou príčinou bol nesúhlas obyvateľstva a zdĺhavý proces získavania povolení na výstavbu elektrických vysokonapäťových vedení. To sa nemení ani dnes. Výstavba vedení by pritom vyriešila problém, s nepredvídateľnými tokmi elektriny cez okolité štáty. Tieto krajiny majú potom preťažené národné prepravné siete. K tomuto problému dochádza od leta 2011, teda krátko od odpojenia niekoľkých jadrových reaktorov v Nemecku. V prípade Slovenska sa zvýšil tranzit elektrickej energie v roku 2011 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 79 percent. V prípade ostatných štátov V4 bola situácia podobná. Tento nárast spôsobuje výrazné zaťaženie prepravných sietí nielen štátov susediacich s Nemeckom, ale aj tých krajín, cez ktoré sa prepravuje elektrická energia ďalej na juhovýchod. Teda napríklad Slovenska a Maďarska. Slovensko má tú nevýhodu, že jeho prepravná sústava je veľmi dobre prepojená s českou, čo je pozostatok spoločnej federácie. Elektrina tak veľmi ľahko prechádza z Česka na Slovensko, ktoré ju ďalej posúva cez Maďarsko na juh. Výzvou pre nás je však nedostatočná prepájacia infraštruktúra práve s Maďarskom, a tak vznikajú úzke miesta. V nich je sieť extrémne zaťažovaná, čo ešte zhoršuje nepredvídateľnosť zvýšených tokov elektriny z OZE.   .slabá kompenzácia Národní prevádzkovatelia prenosových sústav nie sú schopní vykonávať dohodnuté medzinárodné obchody s elektrinou pre zahltenie systému. Preťažené sú najmä cezhraničné vedenia a vyššie zaťaženie sietí znamená  väčšie straty pri tranzite elektrickej energie, čo negatívne ovplyvňuje cenu elektrickej energie pre domácich zákazníkov. Tí totiž vykrývajú straty v sústave na území daného štátu. Aby sa tieto straty nahrádzali, vznikol na úrovni EÚ kompenzačný mechanizmus, no ten už je nedostatočný. Preto sa hľadajú ďalšie riešenia. Jedným je výstavba takzvaných blokačných transformátorov na hraniciach s Nemeckom, ktoré dokážu regulovať množstvo prepustenej elektriny, a tak ochrániť tranzitné siete. Poľsko sa už s Nemeckom na ich výstavbe dohodlo, Česko o tom uvažuje. No takýto prístup problém nerieši, len ho presúva na susedné štáty, ktoré blokačné transformátory nemajú. Na tieto problémy od začiatku upozorňovali národní elektrickí operátori v rámci svojho združenia ENTSO-E. Rokovania nepriniesli výsledky. Neskôr jednotlivé štáty rokovali s Nemeckom individuálne. Keďže ani to neprinieslo žiaduce výsledky, krajiny V4 sa spojili a snažili sa spoločne dosiahnuť zmenu a zatlačiť na Nemecko aj na úrovni EÚ. Podľa Nemcov je riešením ďalší rozvoj infraštruktúry, najmä takzvaný smart grid, teda elektrická sieť, ktorá je schopná viac reagovať nielen na dopyt, ale aj na ponuku energie. Kruhové toky poukazujú na problémy, ktorým v súčasnosti čelí energetika v rámci celej EÚ. Na jednej strane už existujú pravidlá, ktoré smerujú k vytváraniu vnútorného energetického trhu či k podpore obnoviteľných zdrojov, na druhej strane tento proces ešte nie je ukončený. Spolu s nedostatočnou infraštruktúrou je preto náročné pružne reagovať na objavujúce sa negatívne externality. Rovnaký podiel na probléme má aj Nemecko a jeho jednostranné kroky v oblasti jadrovej energetiky. Žiaľ, aj na úkor iných štátov EÚ.

Autor je politológ

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite