Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bojisko na Bospore

.alica Vidličková .christian Johannes Henrich .časopis .týždeň vo svete

Istanbul, krásne mesto na Bospore, sa už dvadsať dní podobá na bojisko – barikády, rozryté cesty, rozbité výklady, zhorené autá a zničené bankomaty. Dňa 31. mája sme sa zobudili na zvuk, ktorý nás teraz sprevádza každý večer o deviatej. Ľudia vychádzajú do ulíc alebo sa vyklonia z okien a búchajú na hrnce. Čo sa stalo?

V pondelok v noci 27. mája jedna stavebná firma odstránila z Gezi Parku v centre Istanbulu päť stromov a jeden múr. Vláda rozhodla, že na mieste, kde je park, bude nákupné centrum s múzeom v podobe starých osmanských kasární, ktoré na tom mieste stáli skôr, než tam bol park. To rozhnevalo niekoľkých ochrancov životného prostredia. Postavili sa pred stavebné stroje, aby zastavili práce. Neskôr prišli ďalší aktivisti, rozložili si stany, a tak sa snažili zabrániť zničeniu parku. Ďalšie ráno prišli stroje opäť, tentoraz však so sprievodom polície, aby mohli robotníci pokračovať. Hoci demonštranti boli pokojní, polícia proti nim použila slzotvorný plyn, aby park vyprázdnila.

.prečo strieľajú do ľudí?
Keď ľudia v meste počuli o sile, s akou polícia pokojných protestujúcich vytlačila z parku, prišli na ďalší deň stanovať viacerí ľudia. Pridali sa aj mnohí politici, herci a hudobníci. V noci na 30. mája o piatej ráno zasiahla polícia opäť proti pokojným demonštrantom so slzotvorným plynom. Sociálno-demokratická opozičná strana CHP a kurdská opozičná strana BDP tieto zásahy ostro kritizovali. Násilie proti niekoľkým stovkám aktivistov vyvolalo obrovskú vlnu nevôle. Tak vyšli do ulíc desiatky tisícov ľudí, ktorí nesúhlasili s konaním polície.
V piatok 31. mája sa niekoľkotisíc ľudí zhromaždilo v parku a pokojne protestovali proti jeho vyrúbaniu a neprimeranému zásahu. Polícia uzavrela park a vyrazila proti demonštrantom so slzotvorným plynom, pálivými sprejmi a vodnými delami. Medzi protestujúcimi bol člen parlamentu Sirri Sureyya Onder z BDP a odborár a spisovateľ Ahmet Sik. Obaja boli počas zásahu zranení patrónami zo slzotvorného plynu a museli byť prevezení do nemocnice. Takto bolo zranených veľa ľudí – polícia strieľa patróny priamo do ľudí, nie do vzduchu. Keď sa tieto informácie rozšírili, opäť do ulíc vyrazili desiatky tisícov ľudí. Aj z ázijskej časti Istanbulu kráčali po moste k Taksimu. Počas tejto noci polícia znovu zasiahla s ťažko predstaviteľnou brutalitou. Bolo zranených viac ako 1 000 ľudí, šiesti z nich prišli o oko, niekoľko stoviek bolo zatknutých a dvaja ľudia v dôsledku zásahu polície zomreli.

.v znamení tučniaka
Hoci sú to najväčšie protesty, aké Erdogan počas svojho vládnutia zažil, štátne aj súkromné televízie vysielali podľa programu a neinformovali o tom, čo sa deje v uliciach Istanbulu. Aj to je odraz toho, že sloboda tlače sa v Turecku od roku 2008 veľmi zhoršila. Reportéri bez hraníc minulý rok potvrdili, že v Turecku bolo zatknutých najviac žurnalistov od čias vojenskej vlády začiatkom osemdesiatych rokov. OECD poukazuje na to, že v Turecku je zatknutých okolo 100 žurnalistov – viac ako v Číne a Iráne! V máji tohto roku bol jeden vládou často kritizovaný mediálny koncern (noviny Aksam a televízny kanál ShowTV) z dôvodu daňových dlžôb zoštátnený.
Stav médií vidieť na príklade CNN. Kým CNN International okamžite informovala o udalostiach v Istanbule, CNN Turk vysielala 2. júna dokument o tučniakoch, vďaka čomu sa nič netušiaci tučniak stal symbolom neslobody médií. Podobne turecký kanál NTV pustil štandardný program, kým jeho anglický partner BBC vysielal naživo z Istanbulu. Internetoví aktivisti iniciovali petíciu na zrušenie spolupráce CNN International a BBC s ich tureckými partnermi. BBC napokon zrušila spoluprácu s NTV. CNN International napriek stovkám tisícov podpisov do dnešného dňa na výzvu nezareagovala. Turecké kanály Halk TV a Ulusal Kanal, ktoré kritizujú vládu a 24 hodín naživo vysielajú udalosti z tureckých miest, v posledných dňoch Rozhlasová rada potrestala pokutou – vraj ohrozujú mládež neprestajným zobrazovaním brutality.
Vláda začína vytvárať tlak aj na sociálne siete. Prvýkrát boli ešte začiatkom júna v Izmire zatknutí štrnásti ľudia, ktorí zdieľali na Twitteri informácie týkajúce sa kritiky vlády. Odvtedy bolo z rovnakého dôvodu zatknutých okolo 150 užívateľov Facebooku a Twitteru z Ankary, Istanbulu, Adany a iných miest. Zatýkanie má pokračovať, lebo špeciálna divízia ministerstva spravodlivosti začala kontrolovať päť miliónov statusov a komentárov na oboch sociálnych sieťach. Vláda zároveň spracúva zákon, ktorý jej umožní jednoduchšie kontrolovanie sociálnych sietí.
„Týmto návrhom zákona sa Turecko vzďaľuje od Európy a začína sa podobať Iránu, Číne a Severnej Kórei,“ hovoria mladí manželia z Istanbulu, Erkut a Begüm S., ktorí sa od začiatku zúčastňujú na protivládnych demonštráciách. A takýto názor počuť v uliciach častejšie.

.most s menom hrozného sultána
Turecko a Turci sa zmenili. Už to nie je tá istá krajina a ten istý ľud ako pred dvadsiatimi dňami. Ľudia rôznych profesií, vierovyznaní, politickej orientácie, pohlavia, veku a etnického príslušenstva sa v Istanbule spojili, aby posilnili demokraciu. Protesty sa dávno netýkajú stromu a parku, ale vyjadrujú celkovú nespokojnosť časti ľudí s vládou Recepa Tayyipa Erdogan. Ekonomika rastie, klesá nezamestnanosť a posilňuje sa mena, no zároveň sú okliešťované práva ľudí.
Demonštranti sa boja o sekularizmus tureckého štátu a tvrdia, že jeho znaky vláda postupne odstraňuje. Prvá dáma aj premiérova manželka na oficiálnych vystúpeniach nosia šatku, pre čo protestovali v roku 2007 v uliciach milióny ľudí. V roku 2008 bolo povolené ženám nosiť šatku aj na univerzitách. V rovnakom roku bolo zatknutých množstvo dôstojníkov, generálov, žurnalistov a politikov pre údajný komplot proti vláde (kauza sa nazýva Ergenekon). Armáda, ktorá bola od založenia Tureckej republiky Mustafom Kemalom Atatürkom považovaná za strážkyňu sekularizmu, bola oslabená a postupne transformovaná.
Atatürkovo kultúrne centrum je pre nestabilitu budovy odsúdené na zbúranie. Erdogan začal stavať tretí most cez Bospor, ktorý bude niesť meno Yavuz Sultan Selim po sultánovi, ktorý dobyl Mekku a Medinu, ale tiež prenasledoval a vyvražďoval Alevitov,  preto ho v Európe nazývame Selim Hrozný.

.vandali či bojovníci za slobodu?
Názory v Istanbule však nie sú jednotné. Po sobotňajších násilnostiach komentoval jeden taxikár udalosti takto: „Odkedy vládne Erdogan, oveľa viac ľudí pracuje a vždy máme čo jesť. Prečo títo ľudia proti nemu protestujú?“
Eyüp A., vysokoškolsky vzdelaný úradník a volič vládnucej strany AKP nám povedal: „Tým, že Erdogan umožnil ženám na univerzitách nosiť moslimskú šatku, plní Turecko záväzky Európskej únie, ktoré súvisia s náboženskou slobodou. A zákaz predaja alkoholu v určitom čase nie je novinkou ani v štátoch Európskej únie.“
Časť Turecka však ďalej „čapuluje“. Slovo „çapulcu“ znamená rebel alebo vandal a momentálne v Turecku symbolizuje boj za slobodu a demokraciu. Premiér Erdogan týmto výrazom označil a zdiskreditoval pokojných demonštrantov už na začiatku udalostí. Ako reakcia na toto pomenovanie zapojili protestujúci svoju kreativitu. V parku vznikla knižnica, do ktorej ľudia nosili svoje knihy, aby si ich iní mohli brať zadarmo, každý deň vystupovali umelci. Ľudia organizovali rôzne aktivity, spolu športovali, každé ráno upratovali okolie a vysádzali zničené kvety.
Premiér hovorí, že stratil trpezlivosť. Kritiku zo strany Európy považuje za prehnanú a vyhlásil, že Európsky parlament neuznáva. V polovici júna sa stretol v Istanbule so svojimi prívržencami a okolo 300-tisíc účastníkov ho utvrdilo v tom, že má stále pevné politické základy.
Erdogan sa necíti vinný. Vie, že na svojej strane má väčšinu v Turecku, a preto sa odvažuje provokovať. Hoci sa za neprimeraný zásah polície ospravedlnil, hneď nato použila polícia oveľa väčšiu silu. Po stretnutí s predstaviteľmi protestov prisľúbil, že dá obyvateľom Istanbulu možnosť vyjadriť sa v referende o osude Gezi Parku. Dodal, že počká na výrok súdu o legálnosti vyrúbania parku. Na oplátku si vyžiadal stiahnutie demonštrantov. Tí však odmietli a oznámili, že kompromis pre nich nie je riešením. Chcú, aby Erdogan úplne zanechal plán vyrúbať park. Zároveň požadujú vyšetrenie situácie a odsúdenie tých, ktorí sú zodpovední za neprimeraný zásah.

.policajti, ktorí sú proti Erdoganovi
V sobotu večer 15. júna dal Erdogan demonštrantom ultimátum vysťahovať sa do nedele večera z parku. Dve hodiny po tomto vyhlásení polícia do parku hodila slzotvorný plyn a zaútočila. Keďže premiér ohlásil vstup polície do parku až na nedeľu večer, bola v tomto čase v parku veselica a bol plný ľudí. Nachádzali sa tam aj starí ľudia, ktorí nevládali utekať, deti, ktoré sa vzápätí v zmätku stratili svojim rodičom, a chorí, pre ktorých je slzotvorný plyn životu nebezpečný.
Gezi Park bol neočakávaným a brutálnym zásahom veľmi rýchlo vyprázdnený, a potom zaútočila polícia vodnými delami a slzotvorným plynom na nemeckú nemocnicu a Hotel Diva a Ramada, ktoré slúžili ako lazaret. Dokonca zatkli lekárov, ktorí v nemocniciach dobrovoľne poskytovali prvú pomoc. Rozhorčenie vyhnalo do ulíc ľudí zo všetkých kútov Istanbulu a až do rána boli v uliciach boje medzi políciou a demonštrantmi.
Ľudia sa hnevajú na políciu. Ani policajti však nestoja jednotne za Erdoganom. Rozprávali sme sa s nimi a jeden nám povedal: „Ja sám som proti Erdoganovi, ako aj niektorí z mojich kolegov, ale naše povolanie nás núti plniť všetky rozkazy. Preto sme my policajti nešťastní a smutní, že sme obetným baránkami.“
Za posledných dvadsať dní bolo v trinástich tureckých mestách 7 800 ľudí zranených, päť mŕtvych, 58 ťažko zranených, 91 má otras mozgu, 4 ľudia sú v ohrození života, 10 ľudí prišlo o oči a zatknutých bolo niekoľkotisíc ľudí, medzi nimi aj 50 právnikov.
Premiér hovorí, že je koniec. Demonštranti však hovoria o začiatku a ďalej búchajú na hrnce.

Alica Vidličková je doktorandka politológie, v Istanbule robí výskum.
Christian Johannes Henrich študuje na Istanbulskej univerzite turecký politický systém.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite