.zvíťazil už v prvom kole, čo očakával málokto. Podľa konečných výsledkov získal Rúhání 50,68 percenta hlasov. Druhý skončil so ziskom iba necelých 17 percent starosta Teheránu Muhamad Báker Kálíbáf. Favorit zahraničných analytikov Saíd Džalílí skončil až tretí. To všetko pri volebnej účasti 72 percent z celkového počtu asi 50 miliónov voličov. Na západné pomery vysoká účasť bola tentoraz v islamskej krajine, ktorej jadrový program je nočnou morou svetového spoločenstva, aj tak nižšia ako pri predchádzajúcich voľbách v roku 2009. Vtedy volilo prezidenta 85 percent voličov.
.víťazstvo umiernenosti
64-ročný Rúhání bol v minulosti vyjednávačom v jadrových otázkach a práve on rokoval o dočasnom zastavení obohacovania uránu. Pri terajších rozhovoroch to však iránski vyjednávači trvale odmietajú. Zdrojom opatrných nádejí po ére nebezpečného Ahmadínedžáda je to, že nový prezident sám označil svoj triumf ako víťazstvo umiernenosti nad extrémizmom. Čo sa dá pod tými slovami rozumieť?
Sľubuje síce lepšie vzťahy so zahraničím a zlepšenie vnútroštátnej bezpečnosti a ekonomiky, jedným dychom však dodáva, že je proti tomu, aby jeho krajina zastavila program obohacovania uránu. Vzťahy s USA označil za poznačené hlbokými ranami. Pritom washingtonská, no aj moskovská administratíva jeho víťazstvo privítali. Jeho životný príbeh poukazuje na dlhoročnú spätosť s establišmentom štátu, kde po páde šacha Rézu Páhlavího v roku 1979 fakticky vládnu klerici z teokratických inštitúcií. Najvyššou funkciou v štáte totiž nie je prezident, ale tzv. Najvyšší vodca (ajatolláh). Ten je podľa ústavy vrchným veliteľom armády, Revolučných gárd a ostatných bezpečnostných zložiek. Patrí mu konečné slovo aj v štátnických otázkach. V zložitom iránskom systéme síce parlament navrhuje a schvaľuje zákony, no ich definitívne prijatie podmieňuje súhlas Rady strážcov. Polovicu jej členov menuje najvyšší duchovný vodca ajatolláh Chameneí priamo, druhú polovicu ustanovuje hlava justície, ktorú pritom menuje ajatolláh. Kruh moci sa tak uzatvára.
Tvrdú päsť klerikov pri minulých voľbách pocítil aj 78-ročný exprezident a proreformný kandidát opozície Akbar Hášemí Rafsandžání – z volebného zoznamu kandidátov ho Rada strážcov vyškrtla. Prečo? Podľa vplyvného denníka Kayhan údajne hrozilo, že ho využijú „nepriatelia štátu“. Skutočný dôvod je zrejme strach z nepokojov, ktoré by mohli v Iráne prepuknúť podobne ako v minulosti. Po voľbách v roku 2009 vyšli do ulíc desaťtisíce Iráncov, aby protestovali proti prehre reformného kandidáta Míra Hosejna Músávího.
.pokojnejší prezident
Nový prezident je skúsený politik. Má povesť pokojného človeka, ktorým – na rozdiel napríklad od Ahmadínedžáda – nezmietajú veľké emócie. Pochádza z mesta Semnan na severovýchode krajiny, jeho rodina bola v opozícii voči šachovmu režimu. Rúhání študoval od raného veku náboženstvo, neskôr získal bakalársky titul na právnickej fakulte Teheránskej univerzity. Ďalší titul mu udelili na univerzite v škótskom Glasgowe. Po štúdiách vystriedal množstvo funkcií v štátnej správe a 20 rokov bol poslancom. Okrem toho 16 rokov predsedal Najvyššej rade národnej bezpečnosti a pôsobil aj ako poradca bývalého prezidenta Chátamího. Čo je z medzinárodného pohľadu dôležité, v rokoch 2003 až 2005 pôsobil ako hlavný iránsky vyjednávač v oblasti jadrových programov. Bol zástancom kompromisu s EÚ a Iránci vtedy dokonca súhlasili s pozastavením aktivít, súvisiacich s obohacovaním uránu.
No Rúhání aj aktívne kritizoval prezidenta Ahmadínedžáda, ktorý má za sebou dve volebné obdobia, teda osem rokov. Ten podľa neho vládne pomocou hesiel a nedokáže pre Irán využiť priaznivú medzinárodnú situáciu. A takisto vraj ruinuje ekonomiku. Nový prezident zosobňuje silné túžby Iráncov po zmene. Mladá generácia využíva mobilnú komunikáciu a sociálne siete, chce mať kontakt s dianím vo svete a urobí všetko preto, aby už netrpela izoláciou svojej krajiny. Napriek štátnej cenzúre internetu a médií sa svojho času dostali do sveta fotografie z protestov v Teheráne, ktoré sa dajú charakterizovať ako produkt „občianskej publicistiky“; vytvorili ich demonštranti, a nie zahraniční novinári, ktorí mali aj teraz pri voľbách iba obmedzené možnosti na prácu. Úrady odmietli vydať víza väčšine zahraničných spravodajcov a zavreli redakcie nepohodlných miestnych novín.
Nerobme si ilúzie – v otázke ľudských práv a občianskych slobôd ani od nového prezidenta nemožno očakávať veľké zmeny. Ako pripomína expert na stredný východ z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov Marek Čejka, Irán získa po ôsmich rokoch novú, prívetivejšiu a dôstojnejšiu prezidentskú tvár. „To bude veľká zmena oproti až chorobne prostorekému Ahmadínedžádovi, preslávenému okrem iného aj ľudovým imidžom zodratých búnd,“ uvádza Čejka a dodáva, že práve iránske šiítske duchovenstvo, a nie „svetský“ Ahmadínedžád, je často nositeľom reformných či kritických myšlienok. Rúhaní sa poučil a zrejme nebude hovoriť o popieraní holokaustu a vymazávaní Izraela z mapy sveta. Čo si však bude myslieť, to už je iná vec. Najbližšou veľkou skúškou nového prezidenta určite bude postoj Iránu k režimu sýrskeho prezidenta Assada alebo k libanonskému hnutiu Hizballáh, ktoré vládnuci režim v Sýrii otvorene podporuje. V oboch prípadoch Irán ako regionálna mocnosť tvrdo uplatňuje svoje záujmy „exportu islamskej revolúcie“ a nemožno realisticky očakávať, že nový prezident na tom niečo zásadné zmení.
.víťazstvo umiernenosti
64-ročný Rúhání bol v minulosti vyjednávačom v jadrových otázkach a práve on rokoval o dočasnom zastavení obohacovania uránu. Pri terajších rozhovoroch to však iránski vyjednávači trvale odmietajú. Zdrojom opatrných nádejí po ére nebezpečného Ahmadínedžáda je to, že nový prezident sám označil svoj triumf ako víťazstvo umiernenosti nad extrémizmom. Čo sa dá pod tými slovami rozumieť?
Sľubuje síce lepšie vzťahy so zahraničím a zlepšenie vnútroštátnej bezpečnosti a ekonomiky, jedným dychom však dodáva, že je proti tomu, aby jeho krajina zastavila program obohacovania uránu. Vzťahy s USA označil za poznačené hlbokými ranami. Pritom washingtonská, no aj moskovská administratíva jeho víťazstvo privítali. Jeho životný príbeh poukazuje na dlhoročnú spätosť s establišmentom štátu, kde po páde šacha Rézu Páhlavího v roku 1979 fakticky vládnu klerici z teokratických inštitúcií. Najvyššou funkciou v štáte totiž nie je prezident, ale tzv. Najvyšší vodca (ajatolláh). Ten je podľa ústavy vrchným veliteľom armády, Revolučných gárd a ostatných bezpečnostných zložiek. Patrí mu konečné slovo aj v štátnických otázkach. V zložitom iránskom systéme síce parlament navrhuje a schvaľuje zákony, no ich definitívne prijatie podmieňuje súhlas Rady strážcov. Polovicu jej členov menuje najvyšší duchovný vodca ajatolláh Chameneí priamo, druhú polovicu ustanovuje hlava justície, ktorú pritom menuje ajatolláh. Kruh moci sa tak uzatvára.
Tvrdú päsť klerikov pri minulých voľbách pocítil aj 78-ročný exprezident a proreformný kandidát opozície Akbar Hášemí Rafsandžání – z volebného zoznamu kandidátov ho Rada strážcov vyškrtla. Prečo? Podľa vplyvného denníka Kayhan údajne hrozilo, že ho využijú „nepriatelia štátu“. Skutočný dôvod je zrejme strach z nepokojov, ktoré by mohli v Iráne prepuknúť podobne ako v minulosti. Po voľbách v roku 2009 vyšli do ulíc desaťtisíce Iráncov, aby protestovali proti prehre reformného kandidáta Míra Hosejna Músávího.
.pokojnejší prezident
Nový prezident je skúsený politik. Má povesť pokojného človeka, ktorým – na rozdiel napríklad od Ahmadínedžáda – nezmietajú veľké emócie. Pochádza z mesta Semnan na severovýchode krajiny, jeho rodina bola v opozícii voči šachovmu režimu. Rúhání študoval od raného veku náboženstvo, neskôr získal bakalársky titul na právnickej fakulte Teheránskej univerzity. Ďalší titul mu udelili na univerzite v škótskom Glasgowe. Po štúdiách vystriedal množstvo funkcií v štátnej správe a 20 rokov bol poslancom. Okrem toho 16 rokov predsedal Najvyššej rade národnej bezpečnosti a pôsobil aj ako poradca bývalého prezidenta Chátamího. Čo je z medzinárodného pohľadu dôležité, v rokoch 2003 až 2005 pôsobil ako hlavný iránsky vyjednávač v oblasti jadrových programov. Bol zástancom kompromisu s EÚ a Iránci vtedy dokonca súhlasili s pozastavením aktivít, súvisiacich s obohacovaním uránu.
No Rúhání aj aktívne kritizoval prezidenta Ahmadínedžáda, ktorý má za sebou dve volebné obdobia, teda osem rokov. Ten podľa neho vládne pomocou hesiel a nedokáže pre Irán využiť priaznivú medzinárodnú situáciu. A takisto vraj ruinuje ekonomiku. Nový prezident zosobňuje silné túžby Iráncov po zmene. Mladá generácia využíva mobilnú komunikáciu a sociálne siete, chce mať kontakt s dianím vo svete a urobí všetko preto, aby už netrpela izoláciou svojej krajiny. Napriek štátnej cenzúre internetu a médií sa svojho času dostali do sveta fotografie z protestov v Teheráne, ktoré sa dajú charakterizovať ako produkt „občianskej publicistiky“; vytvorili ich demonštranti, a nie zahraniční novinári, ktorí mali aj teraz pri voľbách iba obmedzené možnosti na prácu. Úrady odmietli vydať víza väčšine zahraničných spravodajcov a zavreli redakcie nepohodlných miestnych novín.
Nerobme si ilúzie – v otázke ľudských práv a občianskych slobôd ani od nového prezidenta nemožno očakávať veľké zmeny. Ako pripomína expert na stredný východ z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov Marek Čejka, Irán získa po ôsmich rokoch novú, prívetivejšiu a dôstojnejšiu prezidentskú tvár. „To bude veľká zmena oproti až chorobne prostorekému Ahmadínedžádovi, preslávenému okrem iného aj ľudovým imidžom zodratých búnd,“ uvádza Čejka a dodáva, že práve iránske šiítske duchovenstvo, a nie „svetský“ Ahmadínedžád, je často nositeľom reformných či kritických myšlienok. Rúhaní sa poučil a zrejme nebude hovoriť o popieraní holokaustu a vymazávaní Izraela z mapy sveta. Čo si však bude myslieť, to už je iná vec. Najbližšou veľkou skúškou nového prezidenta určite bude postoj Iránu k režimu sýrskeho prezidenta Assada alebo k libanonskému hnutiu Hizballáh, ktoré vládnuci režim v Sýrii otvorene podporuje. V oboch prípadoch Irán ako regionálna mocnosť tvrdo uplatňuje svoje záujmy „exportu islamskej revolúcie“ a nemožno realisticky očakávať, že nový prezident na tom niečo zásadné zmení.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.