Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nápaditosť z tretieho sveta

.martin Vlachynský .časopis .týždeň v ekonomike

Spotrebiteľ z rozvojových krajín sa už nespolieha na veci, ktoré biely muž zahodil. V efektívnosti a inovatívnosti by nám podnikatelia zo štátov tretieho sveta vedeli dať nejednu lekciu.

Bypass koronárnej artérie je v našej infarktovej dobe pomerné častá operácia, zachraňujúca životy. Napriek dekádam skúseností a zlepšovaniu techniky stále patrí k luxusnejším položkám chirurgického menu. V USA za ňu kliniky pýtajú niekoľko desiatok tisícov dolárov, pri zložitejších zákrokoch sa cena prehupne aj cez sto tisíc.
Čo by ste povedali na to, keby vám ju niekto spravil za 1 800 dolárov? Alebo dokonca za 800? Nie, toto nie je zájazdový predaj titánových hrncov, ale realita indických kliník Narayana Hrudayalaya, alebo po našom Chrám srdca. Priemerná cena bypassu je tam 1 800 dolárov, pričom iné indické kliniky pýtajú okolo 5 000. Narayana Hrudayalaya pritom funguje na komerčnej báze a prosperuje. Nezameriava sa však na zahraničnú klientelu, hľadajúcu lacnú náhradu západných kliník, ale najmä na domáce obyvateľstvo. Dokonca ponúka zľavy (niekedy priamo operácie zadarmo) a superlacné poistné programy pre tých najmenej majetných Indov. Cieľom je stlačiť cenu zákroku až na priemer 800 dolárov.
Založil ich kardiochirurg Devi Shetty, ktorý sám má za sebou 15 000 vykonaných operácií srdca. Až neuveriteľné zníženie ceny dosiahol extrémnym zefektívnením produkcie. Kliniky sú prefabrikované, jednoposchodové, s minimom luxusu. Príbuzní sú inštruovaní, ako pomôcť s ošetrovaním vrátane preväzovania. Najpodstatnejšie zlepšenie však nájdeme na sálach. Tím 40 chirurgov robí takmer 100 operácií denne, čo je niekoľkonásobne vyššie tempo ako v porovnateľne veľkých klinikách na západe. Úroveň prežitia pacientov nezaostáva za bežnými západnými nemocnicami. Doktor Shetty už rozbieha onkológie, oftalmológie, či traumacentrá, založené na podobných nízkonákladových princípoch.

.tretí svet na prvom mieste
Aktuálna ekonomická kríza okrem iného priniesla jeden symbolický zlom. Medzinárodný menový fond väčšinu svojej existencie sprostredkovával pôžičky od rozvinutých štátov pre rozvojové krajiny. S masívnym úverovaním Grécka a ďalších členov EÚ sa situácia zmenila. Najviac pomoci dostávajú krajiny prvého sveta.
Kým u nás bojujeme s krízou, v treťom svete sa dejú obrovské zmeny. Len medzi rokmi 2005 – 2010 zo skupiny žijúcej pod absolútnou hranicou chudoby ubudlo pol miliardy ľudí, väčšina v Číne a Indii. Ciele OSN v boji proti chudobe sa splnili za polovičný čas oproti predpokladu a do roku 2015 má túto najnižšiu príjmovú skupinu opustiť ďalších 300 miliónov obyvateľov planéty.
Z roka na rok pribúdajú stovky miliónov spotrebiteľov, ktorí majú zdroje na viac ako len hrsť ryže a fľašu špinavej vody denne. Chcú sa pohybovať motorizovane, komunikovať mobilnými sieťami a internetom, dostávať zdravotnú starostlivosť, no napriek zlepšeniu svojej ekonomickej situácie majú k západnému spotrebiteľovi ešte ďaleko. Potrebujú extrémne lacné a efektívne riešenia.
Niektoré tradičné západné firmy sa chopili príležitosti. Napríklad Nokia si lieči rany, ktoré utrpela nezvládnutím nástupu veku smatfónov, práve orientáciou na rozvojový svet a superlacné telefóny. Niektoré spoločnosti využili špecifické problémy tretieho sveta ako inšpiráciu pre celú firmu. Francúzsky výrobca jogurtov Danone pre nedostatočnú infraštruktúru chladiacich zariadení spustil v niekoľkých rozvojových krajinách minilinky so stotinovou produkciou jogurtov oproti bežnej továrni. Dosiahli až nečakaný úspech a poznatky z nich potom Danone uplatnil aj pri nízkonákladovej  produkcii jogurtov vo Francúzsku.

.hniezdo inovácii
V krajinách tretieho sveta je na trhu viac dier ako v obrane jamajskej hokejovej reprezentácie. Ich zaplnenie si vyžaduje zapojenie jedinečných inovácií. Napríklad krátkozrakosť či ďalekozrakosť trápia rozvojový svet rovnako ako nás. Okuliare? Tie si vyžadujú vyškoleného človeka, ktorý zmeria zrak a ešte vyškolenejšieho človeka, ktorý na drahých prístrojoch zhotoví šošovky. V podmienkach subsaharskej Afriky dosť problém. Inovatívnym riešením sú „eyejusters“ - okuliare, ktoré namiesto sklených šošoviek používajú duté plastové. Do nich si človek jednoduchým spôsobom vstrekne silikónový olej, ktorým reguluje ich zakrivenie, a teda aj potrebnú korekciu. Jednoduché riešenie doslova za pár centov. Podobným príkladom je aj LifeStraw. Je to akási slamka, alebo skôr plastová rúrka, ktorá vďaka zabudovaným filtrom umožňuje piť vodu prakticky priamo z kaluže.
Podobných zlepšovákov nájdeme veľa a mnohé z nich pochádzajú zo Západu. No spomínané diery na trhu si vyžadujú nielen inovatívny výrobok, ale aj inovatívne postupy v produkcii a v prístupe k zákazníkom. Tak ako japonské metódy Just in time či filozofia Kaizen postupne prevalcovali americký taylorizmus a fordizmus, mnohé firmy z tretích krajín aspoň na domácej pôde porážajú pobočky tých západných. Úplne iná infraštruktúra, či už cestná, alebo elektronická, núti firmy k novému prístupu v budovaní a spravovaní dodávateľskej, produkčnej aj zákazníckej siete.
Princípom je masovosť a osekanie nákladov až na kosť. Zákazníkovi dodávajú len tú najzákladnejšiu službu či produkt, ktorý žiada. Okrem kliník doktora Shettyho je pekným príkladom napríklad bankovníctvo. Západné banky nedokázali rentabilne uchopiť stámilióny ľudí s príjmom pár dolárov mesačne. Potom prišla bangladéšska Grameen Bank či indická ICICI, ktoré dostali aj tých najchudobnejších na finančný trh.
Pre mnohých to bude paradox, ale jednou z výhod tretieho sveta je slabučká ochrana  duševného vlastníctva. Kým západné firmy okolo seba budujú zákopy z patentov a snažia sa jedna druhú v nekonečných právnych bitkách navzájom zablokovať registrovaním čoraz väčších nezmyslov, firmy v rozvojových krajinách nemajú na výber. Ak sa chcú udržať na čele, musia ustavične prichádzať s niečím novým, pretože to, čo vymysleli dnes, budú mať zajtra už všetci konkurenti. No aj tu sa situácia pomaly mení. Čínsky Huawei je v oblasti registrovania patentov štvrtou najaktívnejšou firmou na svete. Nemusí to trvať dlho a východní konkurenti na západné firmy začnú útočiť práve na tej pôde, ktorú si rozvinuté firmy sami vybudovali na svoju ochranu pred konkurenciou. – Teda patentovými spormi.
Kto nevládze inovovať, musí zefektívňovať. Čínsky portál Alibaba je obdobou Amazonu. No nezameriava sa na retail, ale na biznis zákazníkov. Chcete naftový generátor? Nájdete ich tam niekoľko desiatok tisícov druhov. Auto na solárny pohon, lis papiera, unimobunky, konské sedlá, mrazené čučoriedky? Stačí pár klikov a máte to na ceste. Za pár hodín si môžete vyskladať celú fabriku, od oceľovej konštrukcie až po záchody pre zamestnancov. V roku 2012 sa cez Alibaba a jeho retail dvojičku Taobao predal tovar za 170 miliárd dolárov, čo je viac ako má Amazon a eBay dokopy.  
Firmy s indickými, čínskymi alebo brazílskymi koreňmi sa derú vpred aj v globálnom meradle. V rebríčku najväčších korporácii Global 500 by ste v roku 2005 našli len 16 čínskych firiem, v roku 2011 ich tam bolo už 61. Značky ako indické oceliarne ArcelorMittal alebo mexické cementárne Cemex sú pojmom aj na západných trhoch. Ani nevýrobný sektor nie je čisto euroamerickou doménou, príkladom môže byť indický Infosys, ponúkajúci IT služby a consulting.

.čo by bolo, keby
Rozvojové krajiny akoby mali výhodu, že sa môžu učiť z našich chýb. To je však pravda len „odtiaľ – potiaľ“. Firmy v Indii či Bangladéši čelia veciam, s ktorými sme v Európe a USA nie vždy mali tú česť. Tu sa skáče z doby železnej priamo do náručia Internetu a mobilných telefónov.
Ponúka sa zaujímavejšie zamyslenie: Čo by bolo, keby sme dokázali skombinovať západné technológie a infraštruktúru (či už fyzickú, alebo vzdelanostnú) s východným inovatívnym prístupom a efektívnosťou? Ak indická nemocnica dokáže produkovať operácie dvadsať- až tridsaťkrát lacnejšie, ale pritom rovnako kvalitne ako americké kliniky, podobný prístup aplikovaný na Západe by dokázal to, o čo sa zúfalo snažia existujúce programy verejného zdravotníctva. Teda ponúknuť vynikajúce zdravotné služby čo najširšej vrstve obyvateľov.
To je však utópia. Tým najprostejším dôvodom, prečo to celkom dobre nejde, je rozdielnosť kultúr. Napríklad systém mikropôžičiek Grameen banky je vo veľkej miere postavený na tlaku komunity. Dlžníci majú svojich ručiteľov, tí však väčšinou neručia ničím hmotným, len svojou cťou. Komunita na čele s ručiteľmi sa stará, aby pôžičku dostali zodpovední ľudia a aby s ňou následne aj zodpovedne nakladali. Funguje to v bangladéšskych osadách, na slovenskom sídlisku je to sotva predstaviteľné.
Ešte väčší problém predstavuje stanovenie limitov minimálnej kvality. Mnohé sú neformálne. Spomeňme si, aké rozhorčenie spôsobilo oficiálne zavedenie platieb za stravu v našich nemocniciach. Ako by sme asi znášali myšlienku, že sa máme podieľať na preväzovaní alebo kŕmení našich hospitalizovaných príbuzných? Ešte väčšou prekážkou sú formálne limity, teda rôzne regulácie. Vďaka neustále stúpajúcim emisným nárokom, alebo nárokom na povinné vybavenie auta ako je ESP či automatická kontrola tlaku v pneumatikách u nás nemôže vzniknúť firma ako Tata, predávajúca autíčka za 2 000 eur. Tata síce predáva autá aj na európskom trhu, ale tie sú upravované. Podobne plejáda zdravotníckych, hygienických, profesijných, stavebných, bezpečnostných a iných predpisov stanovuje spodnú latku príliš vysoko.
Na to niekto môže namietnuť, že radšej nemajme nič, než by to malo byť menej kvalitné. Bohužiaľ, tieto rozhodnutia robia ľudia, ktorí nie sú odkázaní vyberať si medzi „nič“ a „nízka kvalita“ a na názor chudobných sa málokedy pýtajú. Ešte horšie je, že veľké množstvo regulácii predpisujúcich kvalitu toho alebo onoho je úplne zbytočných a reálnu kvalitu nijako neovplyvňujú, dokonca ani v takých citlivých sektoroch, ako je zdravotníctvo. Výsledky Narayana Hrudayalaya hovoria za seba.
Samozrejme, existuje aj druhá strana mince. Veľké problémy tretieho sveta naďalej existujú, a to vrátane podnikateľského prostredia: nestabilita, slabá vymožiteľnosť akýchkoľvek práv, korupcia, blázniví diktátori...
Napriek tomu by sme sa mali pozerať vpred s optimizmom. Tretí svet zlepší úroveň blahobytu nielen sebe, ale aj nám. Každý rok pribudnú milióny bystrých hláv, ktoré už nemusia tráviť celý deň zaopatrovaním toho najnutnejšieho, ale môžu sa venovať štúdiu, vynachádzaniu nových vecí a podnikaniu. Zaujímavý môže byť dopad nového fenoménu  3D tlačiarní a pridružených technológií. Stačí sa pozrieť, ako rýchlo viac-menej anonymný dav ľudí vyvinul a ustavične zlepšuje návrhy rôznych produktov, ktoré sa následne zdarma šíria p2p sieťami. Pozornosť médií si, prirodzene, získali najmä zbrane. No je len otázka času, keď sa začnú v indických či afrických dedinách vymýšľať okuliare, vodovodné potrubia alebo zubné protézy.

Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite