Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fínska inšpirácia: inklúzia v spoločnej škole

.vladimír Burjan .martin Kríž .časopis .školstvo

Inkluzívne vzdelávanie znamená dať deťom s rôznymi schopnosťami, potrebami a pôvodom šancu, aby sa učili v spoločnej triede. Pritom však rešpektuje osobnosť dieťaťa a jej vývoj. Inklúzia teda znamená, že sa učíme všetci spolu, ale každý niečo iné alebo iným spôsobom. Oxymoron?

Ešte pred voľbami 2012 zverejnil Dušan Čaplovič na svojej osobnej stránke 25-bodový program reformy slovenského školstva. Objavil sa tam aj návrh zaviesť na Slovensku jednotnú spoločnú školu (na úrovni základného vzdelávania). Minister sa netají tým, že inšpiráciou na zavedenie spoločnej školy mu je fínska základná škola, takzvaná peruskoulu. Je to škola, do ktorej povinne chodia všetky deti vo veku od 7 do 16 rokov. Podstatné je, že je to jediný typ školy v tejto vekovej skupine a navštevuje ho takmer 100 percent populácie. Dokonca aj väčšina detí s rôznymi poruchami navštevuje peruskoulu. Na rozdiel od nás teda vo Fínsku ne¬existujú k ich „základnej škole” paralelné typy škôl, akým je u nás osemročné gymnázium, športové školy či početné a rôzne zamerané špeciálne školy.

Dôvodov, ktoré vedú Fínov k takejto koncepcii základného vzdelávania, je niekoľko. Asi najdôležitejším je snaha o „homogenizáciu” spoločnosti, ktorá je pomerne silným národným či kulturálnym rysom Fínov. Rozdiely síce prirodzene vznikajú (nie všetky rodiny žijú v rovnakých podmienkach), no úlohou školy má byť čo najviac ich eliminovať. Aj preto sa Fínom zdá vhodné, aby sa všetky deti vzdelávali v jednom type školy. Nechcú, aby vznikli typy škôl, ktoré by boli pre istú skupinu obyvateľstva nedostupné. Fíni tiež veria, že udržiavanie rôznych „typov“ žiakov (nadaných akademicky, manuálne, športovo, umelecky) čo najdlhšie spolu v jednom kolektíve ich učí tolerancii voči iným ľuďom, ktorá sa uchová aj do dospelosti.

.diferenciácia je potrebná
Bolo by však hlbokým nepochopením fínskeho modelu, keby sme si mysleli, že jednotnosť v oblasti typov škôl zároveň znamená aj jednotnosť vo vzdelávaní. Dnes už nemožno pochybovať o tom, že ak má byť vzdelávanie naozaj efektívne, istá miera diferenciá¬cie je nevyhnutná. Žiaci nie sú všetci rovnakí (ani tí fínski), majú rôzne záujmy, schopnosti či rodinné zázemie, životné plány, a preto aj ich vzdelávacia cesta musí byť do istej miery kustomizovaná a personalizovaná. Ani v peruskoulu sa preto všetci žiaci neučia to isté a tým istým spôsobom, ani nepostupujú tým istým tempom. Jedným z vážnych pedagogických problémov je otázka, či má k diferenciácii vzdelávania dochádzať iba v rámci triedy (takzvaná vnútorná diferenciácia), alebo či majú byť žiaci aj fyzicky rozdelení do rôznych skupín, ktorým je poskytované čiastočne odlišné vzdelávanie.
Fínska peruskoulu v žiadnom prípade nie je popretím dôležitosti diferenciácie. Je iba odmietnutím vonkajšej diferenciácie na úrovni typov škôl. O to viac sa však v tejto škole uplatňuje diferenciácia na úrovni tried v rámci školy a tiež vnútorná diferenciácia, teda individuálny prístup k jednotlivým žiakom počas vyučovacej hodiny. Jednotlivé peruskoulu majú dostatok priestoru na to, aby sa špecializovali, profilovali, teda aby si do veľkej miery prispôsobili svoje školské vzdelávacie kurikulum. Výsledkom je, že dve fínske peruskoulu v tom istom meste sa od seba možno líšia viac ako u nás základná škola a osemročné gymnázium v tom istom meste. Trochu zjednodušene povedané: naša ZŠ a osemročné gymnázium majú pomerne dosť odlišných žiakov, ale deje sa v nich niečo dosť podobné. Dve fínske peruskoulu majú dosť podobných žiakov, ale môžu s nimi robiť dosť odlišné veci.

.zrušiť osemročné gymnáziá?
Na otázku, či je lepšia vonkajšia, alebo vnútorná diferenciácia, neexistuje jednoznačná odpoveď. Existujú školstvá jedného aj druhého typu na vzájomne porovnateľnej úrovni. Zrejmé sa zdá iba jedno: diferenciácia ako taká (na úrovni žiaka) je nevyhnutná. Ak by sme teda chceli zrušiť naše osemročné gymnáziá a znížiť počet žiakov v špeciálnych školách, bolo by to možné iba za predpokladu, že by sme súčasne podstatne zvýšili úroveň diferenciá¬cie v rámci základných škôl. Veľkou otázkou však je, či sú na to učitelia na základných školách pripravení, respektíve či na to majú vytvorené dostatočné podmienky.

.v čom sú Fíni slabí
Snaha držať pri vzdelávaní celý populačný ročník čo najdlhšie spolu, môže byť užitočná, ale aj kontraproduktívna. Ukazuje sa napríklad, že takáto koncepcia nemusí byť optimálna pre najtalentovanejších žiakov. Naznačuje to napríklad porovnanie výsledkov Fínska a Slovenska na medzinárodných matematických olympiádach. Slovenskí žiaci získali od roku 1993 už 5 zlatých, 27 strieborných a 52 bronzových medailí (a k tomu 21 čestných uznaní). Fínski žiaci naproti tomu získali od roku 1965 iba 1 zlatú, 7 strieborných a 48 bronzových medailí (plus 42 čestných uznaní). A to porovnávame slovenské výsledky za 19 rokov s fínskymi za 47 rokov!
Otázka, či sa majú všetci žiaci z populačného ročníka vzdelávať pod jednou strechou, nie je až taká podstatná. Podstatné je, aby ich vzdelávanie bolo čo najviac prispôsobené ich schopnostiam, potrebám, záujmom. To je možné dosiahnuť v rámci paralelných typov škôl (aké máme u nás), ale aj v rámci jednej spoločnej školy (akú majú vo Fínsku). Tragédiou by však bolo, keby sme zrušili náš systém vonkajšej diferenciácie a nenahradili ho dostatočne fungujúcim systémom vnútornej diferenciácie. Spoločná nesmie znamenať jednotná!

Pôvodný text bol uverejnený na www.burjanoskole.sk a v časopise Dobrá škola. Upravené, krátené.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite