Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dobré správy z východu

.jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Zo správ celoštátnych médií sa zdá, že podpisy v týchto dňoch zbierajú najmä prezidentskí kandidáti a zakladatelia nových strán. Na východe sa však zaktivizovali občania viacerých miest. Nie kvôli politike, ale proti hazardu.

.prečo zrazu takáto aktivita? Predchádzajúca Radičovej vláda prijala zákon, ktorý obciam a mestám umožňoval zakázať na svojom území hracie automaty. Viaceré mestá s početnou rómskou komunitou, v ktorých hazard ešte znásoboval už aj tak veľké sociálne problémy, to aj urobili. Na konci minulého roku prijal parlament vládnu novelu zákona, ktorá samosprávam boj proti hracím automatom sťažila. Zákazy podľa starého zákona zostali v platnosti len do konca júna tohto roku a po novom môžu zastupiteľstvá o konci hazardu rozhodnúť len vtedy, ak ich o to petíciou požiada najmenej tridsať percent dospelých obyvateľov obce či mesta.

.v Podolínci opäť stop
Jedným z miest, ktoré v roku 2011 hracie automaty zrušili, bol aj Podolínec na Spiši. V mestečku s vyše tritisích obyvateľmi ich predtým fungovalo šesťdesiat. Majitelia herní žili najmä z početnej rómskej komunity. Stálymi zákazníkmi boli obyvatelia z dnes už čisto rómskej obce Lomnička, ktorá má takmer toľko obyvateľov ako samotný Podolínec. Kto sa v tomto mestečku niekedy zastavil v čase vyplácania sociálnych dávok, videl len preplnené herne, v ktorých často aj malé deti sledovali, ako ich otcovia, živitelia rodín, prehrávajú sociálne dávky. „Bývam na námestí a každý deň som mohla sledovať, čo sa tam dialo, keď herne boli ešte funkčné. Prichádzalo čoraz viac Rómov z okolitých obcí, rušili nočný pokoj,  pribúdali drobné krádeže,“ opisuje situáciu spred niekoľkých rokov Kristína Duračinská. Práve pre obavu, že by sa automaty mohli v lete do mesta vrátiť, sa táto mladá dvadsaťsedemročná aktivistka dala dokopy s niekoľkými priateľmi a spustili petíciu za zákaz. Podpisy začali zbierať v januári a za dva mesiace ich vyzbierali okolo deväťsto. „Chodili sme od dverí k dverám a za prvé tri dni sme vyzbierali tristo podpisov. Viacerí obyvatelia už čakali pri dverách, že kedy prídeme,“ hovorí Duračinská. V apríli tak už mohli na mestský úrad odovzdať petičné hárky s potrebným počtom podpisov. Posledný májový deň sa petíciou zaoberalo zastupiteľsvo a rozhodlo o opätovnom zákaze hracích automatov v meste. Z desiatich poslancov bol proti iba jeden.
Zákazom hazardu pritom Podolínec prichádza približne o 50-tisíc eur ročne. Prednosta mestského úradu Michal Marhefka pripúšťa, že ide o zaujímavé peniaze, ale hneď dodáva, že mesto bez výherných automatov fungovalo rok a prežilo. „Je to o inom. Všetci, čo pracujú, odvádzajú sumu, z ktorej sa vyplácajú sociálne dávky. Keď v priamom prenose vidíte, ako všetky končia v hracích automatoch a popritom sledujete deti, ktoré len so suchým rožkom behajú po námestí, tak zapochybujete, či toto tu skutočne potrebujeme,“ hovorí Marhefka.

.pridá sa aj Sabinov?
Pod petíciu proti hazardu sa mohli podpísať aj obyvatelia neďalekej Starej Ľubovne. Zber podpisov tu vo februári rozbehla iniciatíva Zelená pre mesto. Aktivisti tu, podobne ako v Podolínci, reagovali na zmenu zákona a hrozbu, že automaty sa do mesta vrátia. „Tých herní tu predtým bolo veľa, len na námestí fungovali štyri,“ hovorí Jana Smerková, ktorá petíciu v Starej Ľubovni organizovala. Smreková je vyštudovaná ekologička, ktorá pracovala v TANAP-e  a dnes pôsobí v školstve.  Venuje sa aj práci s rómskymi deťmi. Výherné automaty podľa nej zlú situáciu tejto komunity ešte viac prehlbujú. „Pracujem s týmito deťmi a vidím, že im prehraté peniaze chýbajú. Nepodľahli tomu však iba Rómovia. Počas zbierania podpisov som si vypočula viacero príbehov o chlapoch, ktorí sa vrátili z robôt zo zahraničia a doma potom prepadli hráčskej vášni,“ hovorí Smreková. Ľubovnianskí aktivisti zbierali podpisy na námestí, v kostole a na podporu petície organizovali aj happeningy. Svoj podpis na petičný hárok  mohli ľudia pridať aj vo viacerých miestnych obchodoch a v ambulanciách niekoľkých lekárov. „Moja skúsenosť je taká, že podpísalo 95 percent z ľudí, ktorých sme oslovili,“ hovorí Smerová. Koncom mája mali ogranizátori pokope takmer 5-tisíc podpisov ( potrebných bolo 3 380) a mohli petíciu odovzdať mestu. Zastupiteľstvo by sa ňou mohlo zaoberať už koncom tohto mesiaca.
Prvým mestom na Slovensku, ktoré zakázalo na svojom území hracie automaty, bol v roku 2011 Sabinov. Miestni zastupitelia to v tom čase zdôvodňovali aj tým, že v meste na rozdiel od Las Vegas či Monaka nehrali boháči, ale tí najchudobnejší. Podľa monitoringu mestskej polície tvorili viac ako 90 percent zákazníkov herní Rómovia, ktorí poberali sociálne dávky. Väčšina z nich nebola obyvateľmi Sabinova, ale neďalekých Jarovníc. Aj v Sabinove v týchto dňoch odovzdali petíciu za zákaz hazardu s viac ako troma tisíckami podpisov. Zastupiteľstvo by sa ňou malo zaoberať na mimoriadnom zasadnutí tento týždeň. „Verím, že zákaz v zastupiteľstve prejde, aj keď na to treba hlasy dvoch tretín poslancov a máme aj poslancov, ktorí s tým nesúhlasia,“ povedal .týždňu mestský poslanec za KDH Ján Fekiač, ktorý petíciu v Sabinove organizoval.
Takže dobrá správa znie: obyvatelia niektorých miest považujú herne vo svojich uliciach za taký veľký sociálny problém, že v odhodlaní skoncovať s nimi ich nezastaví ani lákadlo zaujímavých príjmov v mestskej pokladnici. A ani všetky komplikácie, ktoré pred nich postavil „smerácky“ zákon.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite