.na trénerskú lavičku Slovana si naskočil do rozbehnutej sezóny, keď mužstvo opustil hlavný tréner Vladimír Weiss. Ako si spomínaš na tieto udalosti?
Bolo to rýchle. Vlado odišiel tri dni pred zápasom v Trnave. Veci nabrali rýchly spád, nebolo času na rozmýšľanie. Cestoval som s mužstvom do Trnavy s tým, že budem koučovať len tento zápas, ale na druhý deň sa objavili indície, že to bude na dlhšie. Na jeseň sa mi podarilo naplno chytiť šancu, pretože sme mali dobré výsledky a zostal som trénerom.
.v Trnave ste nakoniec vyhrali 1:0. Bol to pre teba kľúčový zápas?
Paradoxne, zápas v Trnave bol pre mňa najľahší, pretože som iba zaskakoval a v prípade neúspechu by na mňa nepadla zodpovednsť. Neskoršie zápasy boli ťažšie, pretože som už bojoval o svoju budúcnosť. Ale zápas v Trnave som si užil. V Trnave som hrával rád aj ako hráč.
.bol si aktívnym hráčom, teraz si trénerom. Zvykol si si na to, že už nemôžeš aktívne zasiahnuť do hry?
Zvykol. Než som sa stal trénerom Slovana, mal som ročnú trénerskú skúsenosť s B-tímom. Keď som končil ako starší hráč, snažil som sa do zápasu vstupovať ako kapitán mužstva. Vedel som svojich spoluhráčov povzbudiť alebo usmerniť, no teraz je to iné. Tréner má obmedzené možnosti, ale „koučingom" sa dá ovplyvniť veľa vecí. Dá sa mužstvu pomôcť, ale aj uškodiť. Závisí to od správneho rozhodnutia, buď preskupením hráčov, striedaním, alebo vydaním istých pokynov, ktoré môžu dopomôcť k lepšiemu výsledku.
.nemal si niekedy chuť skočiť rovno do zápasu ako hráč?
Iba keď išla okolo mňa lopta (smiech).
.máš za sebou prvú sezónu a hneď si vyhral double čiže pohár aj ligu. Lepší začiatok si asi ani nemohol mať, nie?
Je to veľký úspech. Ako hráč Slovana si veľmi cením titul zo sezóny 2008/09, ale vtedy sa nám nepodarilo vyhrať aj pohár. Získať obe trofeje nie je nikdy jednoduché. V lige sme končili prví, urobili sme najviac bodov, ale viem, že sa musíme stále zlepšovať a odstraňovať chyby.
.koniec sezóny mal Slovan kŕčovitý, zaznamenali ste remízy alebo prehry. Nezbierali ste body a prepadli ste aj so slabšími súpermi. Čo bolo dôvodom poklesu formy?
Treba brať do úvahy viac faktorov. Na jeseň sa mužstvá oťukávajú, ale na jar už tímy pristupujú k lige inak. Hrá sa o život. Naši hráči rýchlo pochopili, že na jeseň treba nazbierať čo najviac bodov, keď tímy zo stredu tabuľky hrajú bez jasného cieľa, no na jar už hrajú v lige o udržanie. Napríklad Myjava začala zbierať body nielen s nami, ale aj s našimi konkurentmi, Senicou alebo Trenčínom. Súťaž sa vyrovnala a zápasy boli pre nás ťažšie. Tri kolá pred koncom bolo do vypadnutia namočených až päť tímov. Keď ide o život, neexistuje ľahký protivník. Druhá vec bola, že sme mali náskok, ktorý nepochybne ovplyvnil aj našu psychiku. Mohli sme si dovoliť zakopnúť a neboli sme ohrození, čo sa prejavilo na výsledkoch, kde sme nešli až nadoraz. Musíme sa naučiť zvládať aj takéto zápasy. Keď máme náskok, netreba poľaviť, ale ešte zvýšiť otáčky, čo je veľmi ťažké, no dá sa to naučiť. Veľké tímy to vedia.
.slovenská futbalová liga je veľmi kritizovaná. Do veľkej miery je to pravda, do istej miery môže za to aj samotné balenie, pretože prvoligový futbal sa hrá vo veľmi nelákavých podmienkach. Aký máš pocit z našej ligy?
Obal je veľmi dôležitý, ten nemáme ani štadiónový, ani mediálny, ale nerozumiem celkom dobre tej skepse. Slovensko má päť miliónov obyvateľov, no máme reprezentáciu, ktorá na to, že sme trpaslík, nie je zlá, skôr naopak. V európskych ligách nám behá zopár zaujímavých hráčov, čo svedčí o tom, že vieme hráčov vyvážať von.
.ale liga je slabá.
Áno, je to slabá liga, ale je naša. Zavrime slovenskú hokejovú ligu, pretože tam nie je Slovan alebo zrušme futbalovú ligu a buďme všetci fanúšikmi Manchesteru United, Barcelony alebo Realu Madrid. Mali by sme si našu ligu začať vážiť. Určite je lepšie sa ísť pozrieť vo vlastnom meste na svoje mužstvo bez ohľadu na to, že naše štadióny sú katastrofálne. Len nechápem ten apriórne negatívny postoj, takto by sme sa mohli pozrieť aj inam, napríklad na stav našich nemocníc. Varíme z toho, čo máme. Raz za tri roky sa nejakému slovenskému mužstvu podarí preraziť von, napríklad minulý rok hral Slovan Európsku ligu, kde neurobil žiadnu hanbu, aj keď sme na súperov úplne nestačili. Páči sa mi Myjava, kde spravili útulný štadión s umelým osvetlením a pekným návštevami, čo svedčí o tom, že treba ísť do toho v menšom, ale kvalitnejšom balení. Treba brať do úvahy, že ľudia podliehajú nálade na našich štadiónoch. Keď je na štadióne s kapacitou 12-tisíc miest len 1 500 ľudí, tak ten zápas aj tak vyzerá.
.potom asi hráčovi odchádza motivácia, nie?
Tlak na hráča je menší. Pamätám si zápasy, keď sme hrali na sto percent, pretože nás tlačilo 15-tisíc ľudí, nedalo sa poľaviť. Keď tam nie je nik, motivácia hráča klesá. Preto som nerád hrával na Pasienkoch, radšej som hral vonku, kde nám síce nadávali, ale prišlo tam viac ľudí.
.hovorí sa o obnovení Československej futbalovej ligy. Myslíš, že je to reálne?
Záleží od Čechov, pretože sú väčší a v mnohých veciach aj lepší. Napriek tomu si myslím, že aj pre nich by to bolo zaujímavé. Zväčší sa trh. Ale netreba mať veľké oči, Slovensko má dnes štyri mužstvá, ktoré môže reálne ponúknuť.
.hrával si španielsku, nemeckú a českú ligu. Využil si niečo zo svojich skúseností aj na tréningoch so Slovanom?
V Španielsku dbali veľký dôraz na detail aj pri banálnych veciach, no najdôležitejšie je, aby hráči mali chuť stále sa zlepšovať, aby sa neuspokojili s tým, čo majú. Mali by byť hladní po úspechu, aby každú sobotu našli v sebe motiváciou hrať naplno. Keď to môžu robiť takí hráčí ako Ribéry alebo Robben, mali by sme aj my. Kedysi boli hviezdy a nosiči vody, dnes musia pre mužstvo pracovať všetci. Dnes sú nosiči vody všetci, len jedni sú lepší ako druhí. Moderný futbal je o enormnom fyzickom nasadení. To delenie, že toto sú robotníci a toto kvalitní hráči, už neplatí.
Samuel Slovák (nar. 1975)/
Je bývalý slovenský futbalový reprezentant, ktorý je v súčasnosti trénerom Slovanu Bratislava. Ako hráč vyrastal v Nitre, neskôr prestúpil do Slovana Bratislava. V rokoch 1997 až 2002 hral za španielske CD Tenerife, neskôr pôsobil v Slovane Liberec a 1. FC Norimbergu, odkiaľ sa vrátil domov, do Slovana. Futbalovú kariéru ukončil na jeseň roku 2010 a dal sa na trénerstvo. Najprv viedol futbalovú juniorku Slovana. Po tom, čo Vladimír Weiss na začiatku sezóny 2012/13 odstúpil z pozície trénera A-mužstva, voľba padla na Samuela Slováka, ktorý s mužstvom nakoniec vyhral double, slovenskú ligu aj pohár.
Bolo to rýchle. Vlado odišiel tri dni pred zápasom v Trnave. Veci nabrali rýchly spád, nebolo času na rozmýšľanie. Cestoval som s mužstvom do Trnavy s tým, že budem koučovať len tento zápas, ale na druhý deň sa objavili indície, že to bude na dlhšie. Na jeseň sa mi podarilo naplno chytiť šancu, pretože sme mali dobré výsledky a zostal som trénerom.
.v Trnave ste nakoniec vyhrali 1:0. Bol to pre teba kľúčový zápas?
Paradoxne, zápas v Trnave bol pre mňa najľahší, pretože som iba zaskakoval a v prípade neúspechu by na mňa nepadla zodpovednsť. Neskoršie zápasy boli ťažšie, pretože som už bojoval o svoju budúcnosť. Ale zápas v Trnave som si užil. V Trnave som hrával rád aj ako hráč.
.bol si aktívnym hráčom, teraz si trénerom. Zvykol si si na to, že už nemôžeš aktívne zasiahnuť do hry?
Zvykol. Než som sa stal trénerom Slovana, mal som ročnú trénerskú skúsenosť s B-tímom. Keď som končil ako starší hráč, snažil som sa do zápasu vstupovať ako kapitán mužstva. Vedel som svojich spoluhráčov povzbudiť alebo usmerniť, no teraz je to iné. Tréner má obmedzené možnosti, ale „koučingom" sa dá ovplyvniť veľa vecí. Dá sa mužstvu pomôcť, ale aj uškodiť. Závisí to od správneho rozhodnutia, buď preskupením hráčov, striedaním, alebo vydaním istých pokynov, ktoré môžu dopomôcť k lepšiemu výsledku.
.nemal si niekedy chuť skočiť rovno do zápasu ako hráč?
Iba keď išla okolo mňa lopta (smiech).
.máš za sebou prvú sezónu a hneď si vyhral double čiže pohár aj ligu. Lepší začiatok si asi ani nemohol mať, nie?
Je to veľký úspech. Ako hráč Slovana si veľmi cením titul zo sezóny 2008/09, ale vtedy sa nám nepodarilo vyhrať aj pohár. Získať obe trofeje nie je nikdy jednoduché. V lige sme končili prví, urobili sme najviac bodov, ale viem, že sa musíme stále zlepšovať a odstraňovať chyby.
.koniec sezóny mal Slovan kŕčovitý, zaznamenali ste remízy alebo prehry. Nezbierali ste body a prepadli ste aj so slabšími súpermi. Čo bolo dôvodom poklesu formy?
Treba brať do úvahy viac faktorov. Na jeseň sa mužstvá oťukávajú, ale na jar už tímy pristupujú k lige inak. Hrá sa o život. Naši hráči rýchlo pochopili, že na jeseň treba nazbierať čo najviac bodov, keď tímy zo stredu tabuľky hrajú bez jasného cieľa, no na jar už hrajú v lige o udržanie. Napríklad Myjava začala zbierať body nielen s nami, ale aj s našimi konkurentmi, Senicou alebo Trenčínom. Súťaž sa vyrovnala a zápasy boli pre nás ťažšie. Tri kolá pred koncom bolo do vypadnutia namočených až päť tímov. Keď ide o život, neexistuje ľahký protivník. Druhá vec bola, že sme mali náskok, ktorý nepochybne ovplyvnil aj našu psychiku. Mohli sme si dovoliť zakopnúť a neboli sme ohrození, čo sa prejavilo na výsledkoch, kde sme nešli až nadoraz. Musíme sa naučiť zvládať aj takéto zápasy. Keď máme náskok, netreba poľaviť, ale ešte zvýšiť otáčky, čo je veľmi ťažké, no dá sa to naučiť. Veľké tímy to vedia.
.slovenská futbalová liga je veľmi kritizovaná. Do veľkej miery je to pravda, do istej miery môže za to aj samotné balenie, pretože prvoligový futbal sa hrá vo veľmi nelákavých podmienkach. Aký máš pocit z našej ligy?
Obal je veľmi dôležitý, ten nemáme ani štadiónový, ani mediálny, ale nerozumiem celkom dobre tej skepse. Slovensko má päť miliónov obyvateľov, no máme reprezentáciu, ktorá na to, že sme trpaslík, nie je zlá, skôr naopak. V európskych ligách nám behá zopár zaujímavých hráčov, čo svedčí o tom, že vieme hráčov vyvážať von.
.ale liga je slabá.
Áno, je to slabá liga, ale je naša. Zavrime slovenskú hokejovú ligu, pretože tam nie je Slovan alebo zrušme futbalovú ligu a buďme všetci fanúšikmi Manchesteru United, Barcelony alebo Realu Madrid. Mali by sme si našu ligu začať vážiť. Určite je lepšie sa ísť pozrieť vo vlastnom meste na svoje mužstvo bez ohľadu na to, že naše štadióny sú katastrofálne. Len nechápem ten apriórne negatívny postoj, takto by sme sa mohli pozrieť aj inam, napríklad na stav našich nemocníc. Varíme z toho, čo máme. Raz za tri roky sa nejakému slovenskému mužstvu podarí preraziť von, napríklad minulý rok hral Slovan Európsku ligu, kde neurobil žiadnu hanbu, aj keď sme na súperov úplne nestačili. Páči sa mi Myjava, kde spravili útulný štadión s umelým osvetlením a pekným návštevami, čo svedčí o tom, že treba ísť do toho v menšom, ale kvalitnejšom balení. Treba brať do úvahy, že ľudia podliehajú nálade na našich štadiónoch. Keď je na štadióne s kapacitou 12-tisíc miest len 1 500 ľudí, tak ten zápas aj tak vyzerá.
.potom asi hráčovi odchádza motivácia, nie?
Tlak na hráča je menší. Pamätám si zápasy, keď sme hrali na sto percent, pretože nás tlačilo 15-tisíc ľudí, nedalo sa poľaviť. Keď tam nie je nik, motivácia hráča klesá. Preto som nerád hrával na Pasienkoch, radšej som hral vonku, kde nám síce nadávali, ale prišlo tam viac ľudí.
.hovorí sa o obnovení Československej futbalovej ligy. Myslíš, že je to reálne?
Záleží od Čechov, pretože sú väčší a v mnohých veciach aj lepší. Napriek tomu si myslím, že aj pre nich by to bolo zaujímavé. Zväčší sa trh. Ale netreba mať veľké oči, Slovensko má dnes štyri mužstvá, ktoré môže reálne ponúknuť.
.hrával si španielsku, nemeckú a českú ligu. Využil si niečo zo svojich skúseností aj na tréningoch so Slovanom?
V Španielsku dbali veľký dôraz na detail aj pri banálnych veciach, no najdôležitejšie je, aby hráči mali chuť stále sa zlepšovať, aby sa neuspokojili s tým, čo majú. Mali by byť hladní po úspechu, aby každú sobotu našli v sebe motiváciou hrať naplno. Keď to môžu robiť takí hráčí ako Ribéry alebo Robben, mali by sme aj my. Kedysi boli hviezdy a nosiči vody, dnes musia pre mužstvo pracovať všetci. Dnes sú nosiči vody všetci, len jedni sú lepší ako druhí. Moderný futbal je o enormnom fyzickom nasadení. To delenie, že toto sú robotníci a toto kvalitní hráči, už neplatí.
Samuel Slovák (nar. 1975)/
Je bývalý slovenský futbalový reprezentant, ktorý je v súčasnosti trénerom Slovanu Bratislava. Ako hráč vyrastal v Nitre, neskôr prestúpil do Slovana Bratislava. V rokoch 1997 až 2002 hral za španielske CD Tenerife, neskôr pôsobil v Slovane Liberec a 1. FC Norimbergu, odkiaľ sa vrátil domov, do Slovana. Futbalovú kariéru ukončil na jeseň roku 2010 a dal sa na trénerstvo. Najprv viedol futbalovú juniorku Slovana. Po tom, čo Vladimír Weiss na začiatku sezóny 2012/13 odstúpil z pozície trénera A-mužstva, voľba padla na Samuela Slováka, ktorý s mužstvom nakoniec vyhral double, slovenskú ligu aj pohár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.