Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Recenzie

.časopis .kultúra

Časopis
Revue svetovej literatúry 1/2013

Aktuálne číslo je venované Gruzínsku, krajine, v ktorej žijú ľudia s krásnymi menami, krajine starobylej a drsnej, exotickej a dlho aj sovietskej. Už z úvodu Valerija Kupku, ktorý výber zostavil, je jasné, že gruzínski spisovatelia necítia animozitu voči Rusku. Diela mnohých sú do ruštiny prekladané (niekedy aj samotnými autormi) a v Rusku sú oceňované. Nakoniec, aj v slovenčine ich čítame len vďaka ruským prekladom. Ak sú texty v gruzínskej RSL reprezentatívne, tak môžeme konštatovať, že Gruzínci rozprávajú príbehy radi a šikovne, neplytvajúc pri tom slovami. Vynikajúci je výber z poézie, pozoruhodný je úryvok z románu Davida Turašviliho Džínsová generácia, opisujúci skutočný príbeh skupiny mladých ľudí, ktorí sa začiatkom 80. rokov pokúsili do Turecka uniesť gruzínske lietadlo a utiecť tak z krajiny, kde „nedokázali ušiť džínsy”. Vynikajúce prvé číslo 49. ročníka mimoriadne cennej Revue.
.jk


KNIHA
SLOVENSKÉ  ROZPRÁVKY
Editorka Jana PÁCALOVÁ
Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV


Ján Francisci už v roku 1845 vydal prvú zbierku rozprávok. Škultéty s Dobšinským ešte pripravili na vydanie zbierku v roku 1858, a potom v rokoch 1880 až 1883 vydal sám Dobšinský osemzväzkové Prostonárodné slovenské povesti. Jana Pácalová predstavuje nielen výber kvalitných rozprávok, ale aj teóriu o nich – dobovú i svoju. Rozprávky z 19. storočia sú totiž dôležitou súčasťou romantickej literatúry, „textami úzko napojenými na dobové estetické a filozofické koncepty“. Jana Pácalová načrtla vývin a poetiku slovenskej rozprávky v 19. storočí a osobnosti, ktoré ju vytvorili a rôznymi spôsobmi ovplyvnili, a tak sa rozprávka stala akoby ústrednou postavou tohto ďalšieho zväzku edície Knižnica slovenskej literatúry. Jeho polovicu však tvoria príbehy, v ktorých nájdeme Popolvára i Zlatovlásku, Laktibradu i dvanásť mesiačikov, Valibuka i Černokňažníka a množstvo ďalších hrdinov, na ktorých sme už možno zabudli. Azda by bolo dobré sa s nimi opäť stretnúť.
Gabriela Rakúsová

Hudba
Jaromír Nohavica
Tenkrát

EMI
Slezský bard tento rok oslavuje 60. narodeniny, ktoré sa jeho bývalé vydavateľstvo rozhodlo podporiť 19-pesničkovou výberovkou z jeho najslávnejších albumov z 80. a 90. rokov. Nie je to kompletná výberovka, album Tenkrát neobsahuje nič z Nohavicových posledných platní, ktoré si dnes pesničkár vydáva vlastným nákladom. Možno to je aj dôvod, prečo sa k tomuto albumu nehlási na svojich plodných internetových stránkach.  A čo hovoria jeho staré pesničky z nesmrteľného Darmoděja, Mikimauzolea alebo Divného století?  Na konci dňa, keď utíchnu všetky debaty o tom, prečo Jarek Nohavica podpísal spoluprácu s ŠtB, či bol obeťou, alebo udavačom a či sa mu podarí vylízať zo šrámov minulosti, nakoniec zostanú iba Nohavicove piesne. Môžeme sa baviť o jeho vine či nevine alebo o tom, kto by sa ako zachoval na jeho mieste, ale krása pesničiek ako Divoké koně, Darmoděj, Těšínská alebo Bláznivá Markéta zostáva čistá a priezračná ako praveká rastlina, zaliata do jantáru.
Peter Bálik

Belle Mare
The Boat of the Fragile Mind
Belle Mare

Nedokonalosť nemusí byť vždy negatívna. Duo Belle Mare z Brooklynu  (speváčka Amélia Bushell a Thomas Servidone)  hrá alternatívny dream pop, ktorý by vyznávač dokonalého „mainstreamového“ zvuku označil za amatérsky. (Diletantský?). Bolo by ho možné prirovnať k dielam insitných maliarov a tí chápu krásu inak, v rámci svojich predstáv neškolených umelcov. Spev Amélie však neznie naivne a takisto ani štýl Belle Mare, balansujúci medzi minimalistickým folkom a gotickým rockom (bez bubnov). Rozporuplné?  Áno, preto dráždivé. Melodicky krásne. To robí z tohto debutu vo formáte EP s ôsmimi skladbami artefakt, zaujímavý aj pre hudobných labužníkov. Nevyznieva iba americky, ale aj londýnsky, ako jeho údajná typická hmla. Amélia totiž pochádza z Londýna. Hudba má asi naozaj nekonečné možnosti variovania. Interesantné.
Miro Potoček

Nikolaj Nikitin
New Winter Stories
Real Music House

Slovenský saxofonista Nikolaj Nikitin má za sebou mimoriadne úspešný rok: zostavil pozoruhodnú viacgeneračnú kapelu, vydal dva výborné albumy a absolvoval turné s čiernym americkým trubkárom Michaelom „Patches“ Stewartom (áno, to je ten frajer od Marcusa Millera). Obe nahrávky majú svoju osobitosť. Personal Suite je nadupaný akustický mainstream, evokujúci 60. roky s výraznými témami, zarezávajúcimi sa pod kožu. Nikolaj svojej hudbe s jemným nádychom patiny verí a prenáša ju do súčasnosti. New Winter Stories sú ďalším levelom: mantricky dôrazný Gabo Jonáš zamenil klavír za Fender Rhodes a Hammond B3 a bezstarostne pulzujúci tanečný pohyb rytmiky (Juraj Griglák a Jozef Döme) približuje kapelu k souljazzu. Vynikajúcim nápadom je alternatívna verzia December Step, ktorá vďaka zmenenej pozícii nástrojov v zvukovej panoráme ponúka nový zážitok. Neworleanský hosť sa nederie príliš do popredia, ale keď človek zavrie oči, ocitá sa vďaka jeho fantastickej trúbke so zastretým „dusítkom” takmer v džezovom nebi vedľa Milesa Davisa.    
Peter Motyčka


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite