Načo v období peľových atakov práve kvitnúcich briez a inej agresívnej buriny zúfalo kýchať do vreckoviek, keď jediným skutočným liekom na alergiu je hrdinský útek? Utiekol som teda do Švédska, kde o jari ešte nebolo ani chyrovať a človek alergický (homo alergicus) si teda okrem vycibreného vkusu miestnych domorodcov mohol bez zakrvavených očí a plného nosa vychutnať aj ich kuchyňu. Možno si mnohí z vás povzdychnú – veď čo už môže byť zaujímavé na zopár nakrájaných šunkách a tvrdom syre, položenom niekde v rohu na stole? Áno, švédska kuchyňa je preslávená najmä vďaka notricky známym švédskym stolom, ktoré volajú smörgåsbord. Tie sa v dvadsiatom storočí stali povinnou jazdou všetkých banketov a v dvadsiatom prvom storočí pomaly vytláčajú klasické stolovanie aj zo svadieb. A to je už čo povedať. Pričom toto zvláštne odosobnené stolovanie, keď každý spôsobne postáva v rade popri stolíkoch (vo Švédsku) alebo sa lakťami snaží pretlačiť bližšie k potrave (na Slovensku), malo svoju cestu k úspechu naozaj strastiplnú a najskôr vyvolávalo veľké rozpaky. Nikto si totiž v osemnástom a devätnástom storočí nevedel predstaviť, že by pri jedení len tak postával. Až moderná doba zahodila ostych a dala švédskym stolom zelenú.
Niektorí našinci si povedia, dobre – vymysleli švédske stoly, no a? To z nich predsa nerobí žiadnych gurmánov. Je pravda, že švédska národná kuchyňa vychádza z veľmi obmedzených surovín, keďže pestovateľská sezóna tam trvá približne štyri mesiace v roku, a tak sa väčšinou točí okolo rýb, červeného mäsa, zemiakov, múky, mlieka a kôpru. Z diaľky sa dá povedať, že v základe je pomerne podobná, ako tá naša. Lenže – chyba lávky. Na rozdiel od nás nerezignovali na kvalitu a všetky ingrediencie, ktoré do svojich pokrmov dávajú, sú vždy prvotriedne. A nezastavili sa len tam. Keďže sa bolo treba vždy v lete zásobiť pred dlhou a depresívnou zimou, Švédi nelenili a vypracovali sa na pomerne zručných a objavných konzervátorov a nakladačov všetkého, na čo im oko padlo. Dokonca aj chlieb, ktorý vedia robiť hádam najlepší a najlahodnejší na svete, dokázali už približne 500 rokov po Kristovi upraviť tak, aby im vydržal celú zimu. Skrátka sa naštvali a vymysleli nám už celkom dobre známy knäckebröd. U nás chutí ako omietka hornooravskej kúrie zo zubereckého skanzenu. Vo Švédsku chutia tieto chrumkavé chleby naozaj ako chlieb a dokonca ich majú v rôznych druhoch. Od pšeničného cez jačmenný až po ovsený. Svet švédsky knäckebröd objavil počas vojen a stal sa okamžitým hitom. Vojakom sa vďaka nemu výrazne uľavilo. Knäckebröd bol totiž omnoho ľahší ako kysnutý peceň a nezaberal v batohu toľko miesta.
Švédi dali svetu vďaka vášni nakladať ešte jeden zázrak. Volá sa surströmming a pravidelne sa umiestňuje v rebríčkoch najodpornejších jedál na svete. Ide v podstate o zhnité nakladané slede. Kúpite ich v obchode a spoznáte ich podľa toho, že ich konzervy sú trochu vyduté od toho, ako v nich tie rybky utešene hnijú. Konzervu sa odporúča otvárať len vo voľnom priestranstve alebo v dreze pod vodou. A prehltnúť jeden kúsok chce poriadne silný žalúdok. Našťastie, mnoho ostatných švédskych pochúťok je lahodných až hrôza a čo sa týka dezertov, tam sú úplní králi. Kto sa tam vyberie, neobanuje. Len si treba do peňaženky vziať tošku viac peňazí. Určite vám na zaplatenie účtu v reštauáciách nebudú stačiť tri korunky.
Urobme si gravlax/
Nezľaknite sa. Nepôjde o žiadne nahnité slede, hoci pôvodne aj tento recept vychádzal zo švédskeho zvyku nechávať veci jemne nahnívať. Pôvodne sa toto jedlo totiž volá gravad lax a znamená pochovaný losos. A veru kedysi ho naozaj nasolili, pocukrili a pochovali, aby ho neskôr exhumovali a následne konzumovali. Dnes je gravlax súčasťou skoro každého pravého švédskeho stola, aj keď sa už nepochováva, len marinuje. A ide o pochúťku, ktorej len málokto odolá. Postup je jednoduchý. Kúpime pekný filet z lososa. Zmiešame pohár cukru s pohárom soli. Pridáme trochu pomletého čierneho korenia a za hrsť jemne nasekaného kôpru. Niekde tomu všetkému ešte pridávajú pohár akvavitu alebo ginu, celozrnnú horčicu a citrónovú kôru. Ingrediencie zmiešame a nanesieme dôkladne na náš filet. Ten potom aj s marinádou dáme do misky alebo do ingelitového vrecka a necháme dvadsaťštyri hodín dobre odležať. Potom lososa z marinády omyjeme, vysušíme a ostrým nožom nakrájame na temer priesvitné plátky. Podávame s chlebom alebo knäckebrödom, na ktorý najprv natrieme poctivé maslo a na vrch uložíme nášho lososa.
Niektorí našinci si povedia, dobre – vymysleli švédske stoly, no a? To z nich predsa nerobí žiadnych gurmánov. Je pravda, že švédska národná kuchyňa vychádza z veľmi obmedzených surovín, keďže pestovateľská sezóna tam trvá približne štyri mesiace v roku, a tak sa väčšinou točí okolo rýb, červeného mäsa, zemiakov, múky, mlieka a kôpru. Z diaľky sa dá povedať, že v základe je pomerne podobná, ako tá naša. Lenže – chyba lávky. Na rozdiel od nás nerezignovali na kvalitu a všetky ingrediencie, ktoré do svojich pokrmov dávajú, sú vždy prvotriedne. A nezastavili sa len tam. Keďže sa bolo treba vždy v lete zásobiť pred dlhou a depresívnou zimou, Švédi nelenili a vypracovali sa na pomerne zručných a objavných konzervátorov a nakladačov všetkého, na čo im oko padlo. Dokonca aj chlieb, ktorý vedia robiť hádam najlepší a najlahodnejší na svete, dokázali už približne 500 rokov po Kristovi upraviť tak, aby im vydržal celú zimu. Skrátka sa naštvali a vymysleli nám už celkom dobre známy knäckebröd. U nás chutí ako omietka hornooravskej kúrie zo zubereckého skanzenu. Vo Švédsku chutia tieto chrumkavé chleby naozaj ako chlieb a dokonca ich majú v rôznych druhoch. Od pšeničného cez jačmenný až po ovsený. Svet švédsky knäckebröd objavil počas vojen a stal sa okamžitým hitom. Vojakom sa vďaka nemu výrazne uľavilo. Knäckebröd bol totiž omnoho ľahší ako kysnutý peceň a nezaberal v batohu toľko miesta.
Švédi dali svetu vďaka vášni nakladať ešte jeden zázrak. Volá sa surströmming a pravidelne sa umiestňuje v rebríčkoch najodpornejších jedál na svete. Ide v podstate o zhnité nakladané slede. Kúpite ich v obchode a spoznáte ich podľa toho, že ich konzervy sú trochu vyduté od toho, ako v nich tie rybky utešene hnijú. Konzervu sa odporúča otvárať len vo voľnom priestranstve alebo v dreze pod vodou. A prehltnúť jeden kúsok chce poriadne silný žalúdok. Našťastie, mnoho ostatných švédskych pochúťok je lahodných až hrôza a čo sa týka dezertov, tam sú úplní králi. Kto sa tam vyberie, neobanuje. Len si treba do peňaženky vziať tošku viac peňazí. Určite vám na zaplatenie účtu v reštauáciách nebudú stačiť tri korunky.
Urobme si gravlax/
Nezľaknite sa. Nepôjde o žiadne nahnité slede, hoci pôvodne aj tento recept vychádzal zo švédskeho zvyku nechávať veci jemne nahnívať. Pôvodne sa toto jedlo totiž volá gravad lax a znamená pochovaný losos. A veru kedysi ho naozaj nasolili, pocukrili a pochovali, aby ho neskôr exhumovali a následne konzumovali. Dnes je gravlax súčasťou skoro každého pravého švédskeho stola, aj keď sa už nepochováva, len marinuje. A ide o pochúťku, ktorej len málokto odolá. Postup je jednoduchý. Kúpime pekný filet z lososa. Zmiešame pohár cukru s pohárom soli. Pridáme trochu pomletého čierneho korenia a za hrsť jemne nasekaného kôpru. Niekde tomu všetkému ešte pridávajú pohár akvavitu alebo ginu, celozrnnú horčicu a citrónovú kôru. Ingrediencie zmiešame a nanesieme dôkladne na náš filet. Ten potom aj s marinádou dáme do misky alebo do ingelitového vrecka a necháme dvadsaťštyri hodín dobre odležať. Potom lososa z marinády omyjeme, vysušíme a ostrým nožom nakrájame na temer priesvitné plátky. Podávame s chlebom alebo knäckebrödom, na ktorý najprv natrieme poctivé maslo a na vrch uložíme nášho lososa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.