Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Do sna sa mi ráno dostal skľučujúci pocit, že je vojna. Konkrétne som počula zvuk stíhačiek, nalietavajúcich na náš byt. Otvorila som oči a za oknom som zbadala letieť osem migov v zostave, vypúšťajúcich ruskú trikolóru. Nácviky na prázdnik Pobedy – oslavu víťazstva nad fašizmom. Po Moskve už asi týždeň vídať vojenských veteránov v uniformách s medailami. Sú všade, v metre, v nákupných centrách, hrdo sa nosia a všetci na nich hrdo vzhliadajú. A bežná verejnosť má aspoň na nálepky Spasiba babuške i dedu za boľšoju pobedu! na zadných sklách svojich áut.

Úplne ako malé decko som sa tešila na samotný deň, keď sa to všetko spustí a po Tverskej ulici neďaleko nášho bytu pôjdu tanky a raketonosné transportéry, prehlušené zvukom MI-osmičiek nad nimi. Šou sa mala začať o desiatej, ale ja som sa budila už od piatej ráno. Pri najmenšom zvuku či šume som vystrela hlavu a načúvala, či už nejdú tanky. O ôsmej sme už na moje naliehanie museli opustiť byt a ísť sa pozrieť, či už náhodou nejdú, prípadne si nájsť dobrý flek na pozorovanie parády. Ľudí na ulici nebolo, len policajti, sanitky a samozrejme – čistiace autá. Desiatky, priam stovky čistiacich áut. Na prázdnik musí byť všetko čisté. Každá jedna bočná ulička bola dôkladne vyumývaná, že by sa z nej aj jesť dalo. Cez noc pribudli na niektorých trávnatých plochách v centre kvety. Cez noc. Nebo niekto natrel namodro a z jari bolo zrazu leto. Na Tverskej ulici sa pomaly zhromažďovali ľudia. Najmä rodinky s malými chlapcami – happening, ktorý je nielen pre nich, ale aj pre mňa vzrušujúcejší ako Vianoce. Chlapci vo vojenských čiapočkách s červenými hviezdami, s oranžovými vlajočkami s nápisom 9. máj v rukách nadšene čakali na prvé obrnené transportéry v dohľade. Keď prišli prvé vrtuľníky, bolo už pol hodiny po oficiálnom začiatku a znudení ľudia na uliciach ožili a začali nadšene tlieskať. Nalietavali smerom na Kremeľ, kde sa otočili a šli spať. Po nich stíhačky, bombardéry a nakoniec leteckej parády zostava oných lietadiel, tvoriacich ruskú trikolóru. Publikum sa dostalo do varu, každý nadšene plesal. Potom prišli pekne od najmenšieho vojenské džípy, obrnené transportéry, tanky, prosto všetko kaki zelené, čo prenáša bomby a vojakov so samopalmi. Tí hrdo mierili zbraňami pred seba a kývali nám, nadšeným divákom. Ani vlastne neviem, prečo som bola taká nadšená. Som celý život totálny pacifista a o zbrane som sa nikdy nezaujímala. Ale hluk stíhačiek a tankov, nadšený krik Rusov s vlajkami, to všetko v Moskve neďaleko Červeného námestia, to ma proste dostalo. Jeden z najsilnejších zážitkov. Absurdné. Ako celá oslava mieru demonštráciou sily. Deň sme zakončili plavbou na loďke po rieke Moskva. Na nábreží tancovali opití a vytešujúci sa občania. A zlaté kupoly pravoslávnych ruských chrámov sa blýskali v zapadajúcom slnku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite