Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

5 recenzií

.časopis .kultúra

DIVADLO Som doma a čakám, že príde dážď (Metské divadlo Žilina)
Hoci je dramatik Jean-Luc Lagarce u nás neznámy a dožil sa len 38 rokov, v rodnom Francúzsku je po Shakespearovi a Molièrovi tretím najuvádzanejším autorom. Jeho hru Som doma a čakám, že príde dážď, uviedlo Mestské divadlo Žilina v spolupráci s LAB Bratislava ako prvé divadelné naštudovanie autora na Slovensku. V autobiografickom texte sa Lagarce vyrovnáva s neprijatím jeho homosexuality rodinou, ako aj s  AIDS. Inscenácie sa chopil mladý režisér Tomáš Procházka, ktorý jasne odčítal a prostredníctvom piatich skvelých herečiek sugestívne pretlmočil posolstvo hry, že život treba stráviť žitím, a nie čakaním. Veľmi pôsobivá bola jeho práca s priestorom, pohybom herečiek, ako aj so svetlom. V zaujímavých polohách sa predviedli predstaviteľky autorových sestier – Zuzana Konečná, Rebeka Poláková, ale najmä Erika Havasiová. Silnú metaforickú bodku predstavovali dvere ako súčasť scénografie, ktoré najprv symbolizovali čakanie na brata a neskôr sa stali poklopom na jeho hrob.
.peter Scherhaufer

KNIHA Adele Faber, Elaine Mazlish: Aby nás deti počúvali
(CPRESS, Brno 2013)
Dve populárne americké autorky nás už vo svojej prvej knihe učili Ako hovoriť, aby nás deti počúvali. A keďže mnoho rodičov presvedčili, že ich výchovné metódy majú niečo do seba, dostávali autorky rôzne výzvy, aby napísali podobnú knihu pre rodičov pubertiakov. Komunikovať s potomkami v puberte je často traumatizujúca skúsenosť. Autorky priznávajú, že váhali, či sa na to dať. Napokon knihu napísali zo skúseností, ktoré nadobudli nielen so svojimi deťmi, ale najmä zo seminára v jednej americkej škole, kde sa stretávali s rodičmi a ich deťmi a preberali úskalia puberty. Autorky v knihe ponúkli – v duchu svojej výchovnej metódy, založenej najmä na počúvaní a vciťovaní sa – jednoduché komunikačné pomôcky, znázornené na komiksových obrázkoch. Žiadna veľká veda – zopár obrázkov so zlým postupom a adekvátny počet obrázkov s vhodným postupom. A potom jednoduché zhrnutie, ktoré si možno nalepiť niekde do skrine, aby sme rýchlo vedeli nájsť riešenie, keď je v rodine opäť raz dusno. Môže to byť pre drogy, alkohol, predčasný sex alebo pre obyčajný bordel v detskej izbe. Je to čosi ako návod na zvládnutie tínedžera. Celkom vydarený.
.eč

HUDBA Mad Season: All Above
(Sony Music)
Vždy, keď počujem nejaký originálny hlas, vybaví sa mi, čo mi dávnejšie povedal J. B. Kladivo: „Ľudský hlas je najkrajší hudobný nástroj.“ Nedávno mi táto veta vyvstala, keď som sa ponoril do novej reedície albumu All Above od skupiny Mad Season. Dôvodom, prečo tento album stále púta pozornosť, je predovšetkým spevák Layne Staley z Alice In Chains, ktorý sa v roku 1994 spojil s gitaristom Mikom McCreadym (Pearl Jam) a bubeník Barrettom Martinom (Screaming Trees) do projektu Mad Season. Kedysi to bol zaujímavý bočák od spriaznených hudobníkov, dnes je aj dôležitým dokumentom talentu, ktorým sa kedysi pýšila grungeová scéna v Seattli. V podstate ide o súbor niekoľkých jamov, z ktorých nakoniec vznikli piesne na pomedzí blues, funku a hardrocku, ktorým dušu vdýchava práve Layneho naliehavý hlas. Spevák medzi nami už nie je, zabili ho tvrdé drogy, ale jeho hudba znie stále sviežo. Škoda ho, veľmi.
.peter Bálik

HUDBA Phoenix: Bankrupt!
(Atlantic)
Deväť rokov a štyri albumy boli potrebné, aby francúzsky kvartet Phoenix vyšľachtil alternatívnu verziu sympatického power popu. Zmes žartovného gitarového britpopu so sviežimi synťákmi a priehrštím chytľavých melodických motívov priviedli k vrcholu na albume Wolfgang Amadeus Phoenix. Štyri roky pracovali na jeho nasledovníkovi a výsledkom je príjemný, no ani trocha prekvapivý album Bankrupt!, na ktorom chýba mágia ich najúspešnejšej štúdiovky. Texty Thomasa Marsa reflektujú prchavosť a absurditu slávy, ktorú stavia do svetla samoty a izolovanosti od svojho okolia. Melanchóliu a lakonický nadhľad nad životom kapela zhmotňuje simplistickými gitarovými slučkami a nadľačenou elektronikou, ktoré sa miestami strácaju sa v nerozhodnosti ďalšieho smerovania. Podľa očakávaní je Bankrupt! melodicky nákazlivý a nápadmi zábavný album; po chvíli sa však všetky tie milé a vtipné momenty vytratia z pamäti.
.tomáš Slaninka

HUDBA Depedro: La Increíble Historia De Un Hombre Bueno
(Warner Music International)
Španiel Jairo Zavala, vystupujúci so svojím hudobným projektom pod menom Depedro, je talentovaný pesničkár s hlasom, ktorý sa mi rýchlo vryl do pamäti. Kedysi bol chvíľu členom významnej španielskej skupiny Amparanoia (Pohoda 2004).  On a jej speváčka Amparo Sánchez sa priatelia s americkou skupinou Calexico, ktorú pripomínajú štýlom. Tretí album Depedro – Neuveriteľný príbeh o dobrom človeku – neznie španielsky v európskom duchu, ale v americkom. Hudba Latinskej Ameriky je na ňom pomiešaná s hudbou Severnej Ameriky  (s folkom, country, štýlom skladieb špageti westernov). Množstvo spolupracovníkov vytvára globálny „dream team“ ( Calexico, Tony Allen, Nick Urata.) Možno i preto vyznieva album, nahrávaný v Tuscone, Paríži a Madride, pestro. Napríklad skladba A veces by mohla  podfarbovať aj Tarantinov film Divoký Django.
.miro Potoček

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite