Ak by sme si Island predstavili ako zoologickú záhradu, tak ľudia okolo reykjavíckeho primátora Jóna Gnarra by boli pandy – krásne, priateľské, sympatické, všetkými obdivované tvory.
„V sobotu v noci, počas sčítavania hlasov, budeme vo Víkin Sjóminjasafnið, určite dôjdi,” napísal mi pár dní pred voľbami Eldar Asþórsson, kandidát Jasnej budúcnosti v severnom Reykjavíku. Tak som teda v sobotu pár minút pred desiatou večer do Víkin Sjóminjasafnið prišiel. Hneď pri vchode som sa stretol s pesničkárom Snorrim Helgasonom. „Moja sestra je predsedníčka Björt framtíð, preto som tu. Určite tu dnes večer stretneš veľa známych.” Snorri mal pravdu. Známych som stretol veľa. A s mnohými pôvodne neznámymi som sa zoznámil. Táto strana je totiž najmä o vzťahoch, priateľstvách, podobnom vkuse. Je to skôr komunita ako strana.
„Snažili sme sa o zábavnú politiku,” povedal nám v novembri minulého roku v rozhovore reykjavícky primátor Jón Gnarr. A ešte povedal, že keď mu niekto napíše, že v dôsledku nepopulárnych krokov, ktoré ako primátor robí, ho nabudúce nebude voliť, odpovedá, že „to je úplne v poriadku, lebo už pravdepodobne nebudem kandidovať. Nemusia sa ničoho obávať.”
Vo februári je všetko ináč. Bývalý poslanec za (veľkú, tradičnú a nenávidenú) Progresívnu stranu Guðmundur Steingrímsson a bývalý poslanec Sociálnej demokracie Róbert Marshall oslovili primátora Jóna a jeho politickú pravú ruku Heiðu Kristín Helgadóttir a presvedčili ich, aby vytvorili politickú stranu a kandidovali s ňou v parlamentných voľbách.
„Urobil som si len tak pre zábavu volebný kvíz na internete. Na všetky otázky som odpovedal Neviem. Výsledok bol, že moja strana je Jasná budúcnosť,” povedal mi s nekrývaným sarkazmom podporovateľ Ľavých zelených Andri Snær Magnason. „Ale je možné, že práve cez takéto nejasne profilované strany sa do politiky dostanú zaujímaví a dobrí ľudia.”
„Björt framtíð priniesli do islandskej politiky ľudskosť,” konštatujú aj vyslovení odporcovia „nepolitickej politiky”, ktorú táto strana reprezentuje.
„Najdôležitejšia je pravda a dobro,” hovorí v kúte stojaci frontman bývalých Sugarcubes a dnešných Ghostigital Einar Örn Benediktsson. „Títo ľudia nechcú byť politikmi, chcú pomôcť svojej krajine,” tvrdí mladý aktivista menom Ragnar.
Počas Kosningavaka diškurujem s kamarátmi, spolu sledujeme meniace sa priebežné výsledky volieb. Do parlamentu sa dostala Björt, ktorá už nechcela len z gauča nadávať politikom. Aj člen metalovej kapely HAM a reykjavícky mestský poslanec Ottar Propé. Chvíľu sa zdá, že sa poslankyňou stane aj Heiða Kristín. Až v nedeľu ráno prekročia päťpercentný prah Piráti a Heiða z hry vypadáva.
Kým napríklad Strana nezávislosti sľubuje zvýšenie výplat a zníženie daní, kým Progresívna strana sľubuje skresanie pôžičiek o 20 percent, Jasná budúcnosť sa hrdí tým, že do politiky prináša priateľstvo a láskavosť. Inde by to pôsobilo naivne, na malom Islande sa to ráta. Výrazne im pritom pomáha Jónova Gnarrova popularita, ako aj príslušnosť viacerých členov a podporovateľov strany k alternatívnej hudobnej scéne.„Je to strana reykjavíckej umeleckej elity,” kriticky konštatuje Halla Gunnarsdóttir.
V každom prípade je Jasná budúcnosť najpozoruhodnejšie politické zoskupenia na Islande. Dobre sa na nich pozerá, dobre sa s nimi socializuje, sú príjemní a priateľskí. Ako tie pandy. Aká je ich budúcnosť v islandskej politike, je zatiaľ nejasné.
„V sobotu v noci, počas sčítavania hlasov, budeme vo Víkin Sjóminjasafnið, určite dôjdi,” napísal mi pár dní pred voľbami Eldar Asþórsson, kandidát Jasnej budúcnosti v severnom Reykjavíku. Tak som teda v sobotu pár minút pred desiatou večer do Víkin Sjóminjasafnið prišiel. Hneď pri vchode som sa stretol s pesničkárom Snorrim Helgasonom. „Moja sestra je predsedníčka Björt framtíð, preto som tu. Určite tu dnes večer stretneš veľa známych.” Snorri mal pravdu. Známych som stretol veľa. A s mnohými pôvodne neznámymi som sa zoznámil. Táto strana je totiž najmä o vzťahoch, priateľstvách, podobnom vkuse. Je to skôr komunita ako strana.
„Snažili sme sa o zábavnú politiku,” povedal nám v novembri minulého roku v rozhovore reykjavícky primátor Jón Gnarr. A ešte povedal, že keď mu niekto napíše, že v dôsledku nepopulárnych krokov, ktoré ako primátor robí, ho nabudúce nebude voliť, odpovedá, že „to je úplne v poriadku, lebo už pravdepodobne nebudem kandidovať. Nemusia sa ničoho obávať.”
Vo februári je všetko ináč. Bývalý poslanec za (veľkú, tradičnú a nenávidenú) Progresívnu stranu Guðmundur Steingrímsson a bývalý poslanec Sociálnej demokracie Róbert Marshall oslovili primátora Jóna a jeho politickú pravú ruku Heiðu Kristín Helgadóttir a presvedčili ich, aby vytvorili politickú stranu a kandidovali s ňou v parlamentných voľbách.
„Urobil som si len tak pre zábavu volebný kvíz na internete. Na všetky otázky som odpovedal Neviem. Výsledok bol, že moja strana je Jasná budúcnosť,” povedal mi s nekrývaným sarkazmom podporovateľ Ľavých zelených Andri Snær Magnason. „Ale je možné, že práve cez takéto nejasne profilované strany sa do politiky dostanú zaujímaví a dobrí ľudia.”
„Björt framtíð priniesli do islandskej politiky ľudskosť,” konštatujú aj vyslovení odporcovia „nepolitickej politiky”, ktorú táto strana reprezentuje.
„Najdôležitejšia je pravda a dobro,” hovorí v kúte stojaci frontman bývalých Sugarcubes a dnešných Ghostigital Einar Örn Benediktsson. „Títo ľudia nechcú byť politikmi, chcú pomôcť svojej krajine,” tvrdí mladý aktivista menom Ragnar.
Počas Kosningavaka diškurujem s kamarátmi, spolu sledujeme meniace sa priebežné výsledky volieb. Do parlamentu sa dostala Björt, ktorá už nechcela len z gauča nadávať politikom. Aj člen metalovej kapely HAM a reykjavícky mestský poslanec Ottar Propé. Chvíľu sa zdá, že sa poslankyňou stane aj Heiða Kristín. Až v nedeľu ráno prekročia päťpercentný prah Piráti a Heiða z hry vypadáva.
Kým napríklad Strana nezávislosti sľubuje zvýšenie výplat a zníženie daní, kým Progresívna strana sľubuje skresanie pôžičiek o 20 percent, Jasná budúcnosť sa hrdí tým, že do politiky prináša priateľstvo a láskavosť. Inde by to pôsobilo naivne, na malom Islande sa to ráta. Výrazne im pritom pomáha Jónova Gnarrova popularita, ako aj príslušnosť viacerých členov a podporovateľov strany k alternatívnej hudobnej scéne.„Je to strana reykjavíckej umeleckej elity,” kriticky konštatuje Halla Gunnarsdóttir.
V každom prípade je Jasná budúcnosť najpozoruhodnejšie politické zoskupenia na Islande. Dobre sa na nich pozerá, dobre sa s nimi socializuje, sú príjemní a priateľskí. Ako tie pandy. Aká je ich budúcnosť v islandskej politike, je zatiaľ nejasné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.