Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z Paríža s láskou

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Kam sa pozrieme, všade sa o nich zhusta píše, bloguje, tisícky zúfalcov sa pokúšajú nájsť ten naozaj pravý recept, ktorý vždy nabetón vyjde. Odkiaľ sa však zobralo toto parížske pusinkové šialenstvo?

Je pravda, že keď ochutnáte francúzske mandľové pusinky, ktoré celý svet pozná pod názvom macarons a my ich na Slovensku opatrne začíname volať makrónk, už vás nič nezachráni pred tým, aby ste im úplne neprepadli. Malé, pestré a lesklé, pre nás možno na prvý pohľad poddimenzované laskonky, vám totiž na jazyku spustia taký kolotoč, že sa budete musieť niečoho pridržať. Podlomia sa vám kolená. Lesklý povrch najskôr jemne v ústach pukne, a potom sa vám na jazyk vyleje maslový krém, ktorý delikátne doplní šťavnaté mandľové pusinkové vnútro. To všetko sa zmieša, začne sa všelijako dopĺňať alebo, naopak, kontrastovať a vybuchne v ústach do prekvapivých vnemov. Samozrejme, musíte ochutnať makrónku pravú a perfektne pripravenú. A to je väčšinou problém. Plnka nesmie byť totiž mazľavá ani hrudkovitá. Pusinka má byť zas na povrchu lesklá a nepopukaná, no vnútri vláčna. Navyše by mala stáť na takzvanej nožičke – čiže naspodku a po bokoch má byť jemne zvrásnená. Takáto dokonalosť sa však len veľmi ťažko dosahuje. Vedeli by vám o tom rozprávať hodiny a hodiny milióny zúfalých foodblogerov či účastníkov kuchárskych televíznych súťaží. Na nete existujú nepreberné množstvá polemík o tom, koľko treba použiť na výrobu týchto pusiniek bielkov a koľko dní ich nechať odstáť v chladničke, aby boli dokonale tekuté a pripravené na šľahanie. A to je tiež tak trochu opradené záhadou a provokuje ďalšie a ďalšie plamenné polemiky. Ak sa chcete pustiť do výroby makróniek, vedzte, že musíte mať naozaj silné nervy a nikoho blízkeho vo svojom okolí. Môže totiž od frustrácie lietať kuchársky riad. Dnes už s pobavením spomíname na historku našej rodinnej kamarátky, famóznej cukrárky, ktorá počas precízneho váženia tri dni krvopotne rozpúšťaných bielkov sa len trochu zamyslela a... hop. Mohla na makrónky rovno zabudnúť. Neposedné bielky si to z váhy totiž svojvoľne zamierili priamo do výlevky a naša milá Karin mohla začať odznova – teda rozpúšťať bielka ďalšie tri dni. Dnes sa na tom smejeme, pred rokom to však taká zábava nebola.
Odkiaľ sa vzala táto móda? Francúzi prisahajú, že recept na mandľové pusinky je bezpečne ich, no Taliani sa pri tom usmievajú popod fúz, pretože dobre vedia, že ich do Francúzska so sebou a svojimi vychýrenými kuchármi priviedla v roku 1533 Katarína Medičejská. Francúzi, ako napokon všetci, čo sa k makrónkam čo len priblížia, im totálne prepadli. A začali ich vyrábať vo veľkom. Ich tradíciu do dvadsiateho storočia držali cukrári zo známeho cukrárskeho domu Laudurée. Ich sláva pomaly upadala, keby sa jeden z talentovaných cukrárov práve z Laudurée neosamostatnil a nezaložil si vlastnú sieť, ktorá sa špecalizovala výhradne na makrónky. Volá sa Pierre Hermé a práve on môže za toto šialenstvo, ktoré okolo makrónov zažívame vlastne už od prelomu tisícročia. Keďže mu zmluva s Laudurée nedovoľovala otvoriť si svoju cukráreň v Paríži, Pierre sa rozhodol, že si ju v roku 2000 otvorí v Tokiu. A Japonci sa chytili. Po dvoch rokoch otvára svoju slávnu cukráreň na rue Bonaparte priamo v Paríži a je to taký hit, že dodnes sa tam na makrónky stojí v dlhočiznom rade. Pierre Hermé bol odvtedy vyhlásený za najlepšieho cukrára sveta a dostáva prívlastky ako Picasso cukrárov. Každú sezónu vymýšľa svojim makrónkam nové príchute a fazónky, akoby bol nejaký módny návrhár. Keď budete v Paríži, stavte sa tam. Najnovšia kolekcia sa volá Japonská záhrada a čerpá vraj z vône japonskej sakury.

Spravme si makrónky/
Tento recept nech skúšajú len naozaj tvrdé nátury a len na vlastné nebezpečie. Pokaziť sa môže naozaj všetko. Ale ak inak nedáte, tu je veľmi stručný recept: 125 gramov práškového cukru a 125 gramove mandľovejrh múky zmiešame so 40 gramami vaječných, tri dni v chladničke rozpustených bielkov. Vyšľaháme na pastu. 50 gramov rovnako rozpustených bielkov vyšľaháme do polotuha a potom do nich postupne prilievame sirup, ktorý sme si zvarili zo 150 gramov kryštálového cukru a dvoch lyžíc vody. Tu je aj miesto, keď pusinky môžeme zafarbiť potravinárskou farbou. Šľaháme ďalej, kým sa nám nerobia kopčeky. Potom tento sladký sneh jemne vmiešame do mandľovej pasty. Cesto dáme do cukrárenského vrecka a na papierom vystlaný plech vytláčame 4-centimetrové kolieska. Po vytlačení plechom zopárkrát tresneme o stôl, aby sa makrónky usadili. Necháme ich zatuhnúť pol hodinu, nech chytia lesklý povrch, a potom ich pečieme 12 až 15 minút na 170 stupňoch pri pootvorenej rúre. Keď vychladnú, plníme ich maslovým krémom s príchuťou, aká sa nám páči. Odporúčam slaný karamel.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite