Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vitamín K

.časopis .veda

Vitamíny delíme na šesť základných typov. Volajú sa A, B, C, D, E a K. O tých prvých piatich sme písali v predchádzajúcich piatich číslach .týždňa, o tom šiestom zatiaľ nebola reč. Takže, čo je to za vitamín a prečo sa nevolá F? Prečo odrazu ten skok v abecede?

S Danielou Ostatníkovou o krvi a kostiach
Načo vlastne potrebujeme vitamín K, odkiaľ ho získavame, kedy a ako sme ho objavili a prečo sa volá tak, ako sa volá? Spýtali sme sa fyziologičky Daniely Ostatníkovej.
.prečo sa vitamín K volá K?
To K je od slova koagulácia, čo znamená zrážanlivosť. Skutočnosť, že zrážanlivosť krvi súvisí s nejakým vitamínom, bola objavená – tak ako veľa vecí – náhodou. Niekedy okolo roku 1929 skúmal dánsky fyziológ Henrik Dam, akú úlohu hrá vo výžive cholesterol. Dával kurčatám bezcholesterolovú diétu a bol zvedavý, čo to s nimi urobí. Po niekoľkých týždňoch začali kurence krvácať. Tak im teda pridal do stravy čistý cholesterol a očakával, že krvácanie prestane, ale neprestalo. Týmto spôsobom zistil, že odstránením cholesterolu odobral z diéty nielen samotný cholesterol, ale aj nejaký iný faktor, ktorý je dôležitý z hľadiska krvácania. A nazval ho K-faktor.

.ako ovplyvňuje tento faktor zrážanlivosť krvi?
Ovplyvňuje ju ako kofaktor, pričom tá predpona ko- nemá nič spoločné s tým, že to súvisí s koaguláciou. Kofaktor je nejaký faktor, ktorý sa nezúčastňuje na zrážaní krvi priamo, ale je potrebný na to, aby sa v krvi vytvorili určité proteíny, ktoré sú schopné viazať vápnik, a tie sa už na zrážaní krvi zúčastňujú. Koagulačných proteínov je trinásť, z toho štyri sú závislé od vitamínu K. Tie pro­teíny sú v krvi stále prítomné, lenže musia tam byť v nejakej neaktívnej forme, inak by sa nám totiž krv zrážala aj vtedy, keď to nechceme. K zrážaniu krvi má dochádzať len v špecifických situáciách, napríklad pri poškodení cievy. A keď dôjde k poraneniu, tak potrebujeme tie proteíny veľmi rýchlo aktivovať. Vtedy je neskoro začať ich syntetizovať v bunkách na základe príslušnej sekvencie v DNA. Preto je to zariadené tak, že tie proteíny sa nasyntetizujú v predstihu a prúdia v krvi, ale nie sú aktívne a až pri poranení cievy sa naviazaním vápnika na bielkovinové časti rýchlou chemickou reakciou premenia na aktívnu formu. Celé je to pomerne zložité, ide tam o takú kaskádu reakcií, kde jeden faktor aktivizuje druhý a ten potom tretí, a tak ďalej. Z hľadiska vitamínu K je pre nás dôležité to, že v uvedenej kaskáde hrá tento vitamín veľmi dôležitú úlohu. Bez neho nemôžu vzniknúť proteíny s väzbovými miestami pre vápnik, ktorý aktivuje kaskádu plazmatických faktorov zrážania.

.vitamíny sú látky, ktoré si naše telo nevie samo vyrobiť a musíme ich preto získavať z vonkajších zdrojov. Čo sú zdroje vitamínu K?
Sú dva základné typy vitamínu K, ktoré sa označujú K1 a K2. Vitamín, o ktorom sme hovorili doteraz, je K1 a jeho zdrojom je naprí­klad petržlenová vňať, kel, kapusta a vlastne každá listová zelenina.

.načo je rastlinám látka dôležitá v procese zrážania krvi? Veď predsa rastliny krv nemajú.
Tam má tá látka úplne inú funkciu. Vitamín K1 hrá významnú úlohu pri fotosyntéze a práve preto sa ho vyskytuje najviac v zelených častiach rastlín. Mimochodom, ak tieto zelené časti uvaríme, tak sa obsah vitamínu K1 zníži, ale zas tomu môžeme pomôcť tým, že tam pridáme nejaké tuky. Vitamín K je totiž rozpustný v tukoch a keď je v nich rozpustený, ľahšie sa potom v čreve vstrebáva.

.a ten druhý vitamín K, ten máme odkiaľ?
Primárnym zdrojom vitamínu K2 sú črevné baktérie, ktoré žijú s nami v symbióze. Tento vitamín vzniká priamo v našom tele, ale môžeme ho dostať aj v potrave, naprí­klad v mäse, vajciach, pečeni. Zistilo sa, že táto forma vitamínu K je veľmi dôležitá v kostnom metabolizme. Zúčastňuje sa na zabudúvaní vápnika do kostí a jeho nedostatok súvisí s rednutím kostí a zvýšenou náchylnosťou na zlomeniny.

.prečo sa tie vitamíny K1 a K2 volajú takmer rovnako, keď majú také odlišné zdroje a zároveň aj výrazne iné fyziologické funkcie?
Pretože majú veľmi podobnú chemickú štruktúru. Mimochodom, na tú funkciu K2 pri tvorbe kostí sa prišlo tak, že pacienti, u ktorých sa liekmi znižovala zrážanlivosť krvi, začali vykazovať zvýšenú náchylnosť na zlomeniny. Zrážanlivosť potrebujeme niekedy redukovať, aby sme znížili riziko infarktu alebo mozgovej príhody. Väčšina antikoagulačných liekov funguje tak, že blokujú K1 vitamín a tým zasiahnu celú tú kaskádu zrážania krvi, o ktorej sme už hovorili. A prečo sa to prejaví aj na zvýšenej lámavosti kostí? Pretože tieto lieky vyradia aj K2 vitamín – práve pre veľmi podobnú chemickú štruktúru.

.ako je to s nedostatkom vitamínu K? Trpíme tým často?
Nie. Keď sa normálne stravujeme,  je deficiencia K vitamínu veľmi zriedkavá. A ak k niečomu takému dôjde, skoro vždy to súvisí s poruchami nejakých našich orgánov. Napríklad s poruchami funkcie pečene, kde sa tento vitamín skladuje. Alebo s poruchami čreva či žlčníka, pretože žlč je potrebná na absorbovanie tukov a v nich rozpustených látok. Ale u zdravého človeka, ktorý prijíma vyváženú stravu, nedostatok vitamínu K nehrozí, takže aj na tomto vitamíne sa dá výborne ilustrovať to, akým hriechom je branie veľkých množstiev všelijakých umelých vitamínových suplementov u zdravých ľudí. Spolu s vitamínmi sa totiž dostáva v prípravkoch do tela veľa iných chemických látok, ktoré už vonkoncom nepotrebujeme a v skutočnosti sú škodlivé. Telo je navyše schopné udržiavať si zásoby K vitamínu, takže ho máme prakticky vždy k dispozícii v dostatočnom množstve. Jedine novorodenci ho nemusia mať vždy dosť, pretože tí si tie zásoby nemali kedy vytvoriť.

S Petrom Švecom o krvi a deťoch
Prečo sa nedostatok vitamínu K prejavuje najmä u detí v najútlejšom veku, ako sa prejavuje a čo môžeme proti týmto prejavom robiť? Spýtali sme sa lekára Petra Šveca.

.ako sa prejavuje nedostatok vitamínu K u novorodencov?
Choroba, ktorú spôsobuje u detí nedostatok vitamínu K, sa nazývala krvácavá choroba novorodencov, dnes ju voláme krvácavá choroba deficiencie vitamínu K. Prvý raz bola opísaná koncom 19. storočia, asi tridsať rokov pred objavom samotného vitamínu. Čiže ani v minulosti to nebola nejaká častá a vážna choroba – to by sa o nej vedelo oveľa skôr. Dnes sa prejavuje len u malého počtu detí a vyskytuje sa v troch formách. Jednak ako veľmi včasná forma, ktorá sa prejavuje počas prvého dňa po narodení, jednak klasická forma, ktorá vzniká niekedy od druhého dňa až zhruba do týždňa, a potom je ešte oneskorená forma, ktorá sa vyskytuje od druhého týždňa približne do tretieho mesiaca, veľmi ojedinele až do šiesteho mesiaca.

.v čom sa líšia tie jednotlivé formy?
Veľmi včasná forma sa vyskytuje takmer výlučne u detí, ktorých mamy užívali nejaké lieky znižujúce hladinu vitamínu K. Takéto vedľajšie účinky majú napríklad niektoré formy liekov na epilepsiu. Veľmi včasná forma sa našťastie vyskytuje naozaj len zriedkavo. Našťastie preto, lebo je to vážna choroba. Môže spôsobiť zakrvácanie do hlavičky alebo do vnútorných orgánov, a to je nebezpečné. Klasická forma, ktorá sa prejaví v priebehu prvého týždňa, ale nie v priebehu prvých 24 hodín, tá nie je taká nebezpečná. Prejavuje sa krvácaním zo slizníc – okolo pupočníka, z pusinky alebo z nošteka, nejaká krv môže byť aj v stolici. Ale nie sú to dramatické, život ohrozujúce krvácania. A navyše tomu vieme veľmi úspešne predchádzať tak, že podávame profylaktický vitamín K. Každý novorodenec dostane po narodení do svalu injekciu, obsahujúcu dávku vitamínu K mnohonásobne presahujúcu dennú potrebu.

.prečo prichádzajú deti na svet s takou malou zásobou tohto vitamínu?
Problém je v tom, že vitamín K zle prechádza cez placentárnu membránu, takže dieťa si v matkinom tele nevytvorí zásobu. A zo začiatku ho nedostáva dosť ani v potrave, pretože materské mlieko nie je extra bohaté na tento vitamín. Denná potreba dieťatka sa nachádza asi v jednom litri materského mlieka, čo novorodenec nevypije. Nuž a okrem toho sa deti rodia so sterilným črevom, ktoré nie je osídlené baktériami. Baktérie, a to aj tie, ktoré vyrábajú vitamín K, sa tam dostávajú až neskôr. Preto sa deťom okrem tej prvej dávky, ktorú dostanú hneď v prvý deň, odporúča podávať vitamín K v kvapkách spolu s vitamínom D. Dáva sa to každý týždeň počas prvého mesiaca a potom každý mesiac približne až do pol roka.

.to zrejme ako prevencia proti tej tretej forme.
Áno, táto forma sa vyskytuje u detí, ktoré nedostali profylaktický vitamín K v dostatočnom množstve a ktoré majú často aj nejakú inú komplikáciu. Napríklad deti, ktoré boli liečené antibiotikami, ktorých vinou sa nevyvinula správna črevná flóra. Táto forma je opäť veľmi zriedkavá, postihne asi jedno dieťatko zo stotisíc. Nebezpečné je, že táto forma je opäť ťažšia a znova to môže byť sprevádzaná napríklad krvácaním do hlavy.

.čiže tie ťažšie formy sú zriedkavé a tá častejšia forma nebýva nebezpečná...
Áno. Vcelku rozprávame o ochorení, ktoré dnes na Slovensku nepredstavuje problém. Tá klasická forma sa vyskytuje vlastne len u detí, ktoré nedostávajú profylaktické dávky, a aj tam to postihne asi len jedno dieťaťa zo sto a navyše to nebýva vážne ochorenie. Ale to hovoríme len o jednej funkcii vitamínu K – o jeho vplyve na zrážanlivosť krvi. Tento vitamín má však aj iné funkcie. Pomerne nedávno sa zistilo, že hrá dôležitú úlohu aj pri tvorbe kostí. Tam sa ale jeho prípadný nedostatok neprejavuje tak výrazne ako pri zrážanlivosti krvi, takže môžeme mať nezanedbateľné množstvo detí, ktoré majú nedostatok vitamínu K, len sa to neprejaví hneď. Až neskôr sa ukáže, že majú redšie kosti.

.podáva sa vitamín K aj dospelým?
U zdravého, normálne sa stravujúceho človeka to prakticky nikdy nie je potrebné. Ale používame ho u pacientov, ktorí berú tab­letky na znižovanie zrážanlivosti krvi a zrazu potrebujú vytrhnúť zub alebo operovať slepé črevo. Keď to vieme pár dní dopredu, tak im to dáme perorálne, čiže zjesť. Keď je to náhla situácia a musí ísť na operačnú sálu za pár hodín, tak to podáme muskulárne, čiže injekciou. A keď ide o úplne urgentnú situáciu, tak priamo dodáme do krvi zrážanlivé faktory. Okrem toho musíme dodávať K vitamín dospelým pacientom, ktorí majú choré črevo a nedokážu tento vitamín dostatočne vstrebať. Alebo pacientom na infúziách, čiže na vnútrožilovej, mimočrevnej výžive. Takže vitamín K má v medicíne svoje využitie aj mimo toho novorodeneckého veku, ale s jeho deficitom vo forme krvácavej choroby sa u zdravých ľudí prakticky nestretávame.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite