Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Československí bojovníci s vírusmi

.miroslav Beblavý .časopis .týždeň v ekonomike

Úspešný príbeh antivírusovej firmy ESET je na Slovensku pomerne známy. Fajnšmekri však vedia, že firma Miroslava Trnku je len jednou z troch československých firiem, ktoré sa stali lídrami na trhu boja s počítačovými škodcami.

Ide pravdepodobne o jediné high-tech odvetvie, kde už niekoľko rokov nájdeme na vrchole toľko firiem z nášho bývalého spoločného štátu.

.na počiatku bol socializmus
V roku 1987 objavili dvaja slovenskí programátori v Bratislave jeden z prvých vírusov a vytvorili program, ktorý ho mal odhaliť. Výsledkom bol ESET. O rok neskôr založili dvaja českí výskumníci v Prahe jedinú podnikateľskú formu, dovolenú za socializmu – družstvo, aby mohli predávať program, schopný odstrániť z počítačov vírus Vienna. Podnik nazvali ALWILL (neskôr ho premenovali na AVAST). Tretí konkurent – Grisoft – vznikol v roku 1989 v Brne a dnes je známy ako AVG.
Odkedy som zistil, že tieto tri firmy spolu ovládajú 37 percent celosvetového trhu, zaujímala ma otázka, čo ich spája. V čase, keď sa na Slovensku i v Česku veľa diskutuje o vedomostnej ekonomike a ako nás dlhodobo neuživia montážne haly, je dôležité pochopiť jeden z mála úspešných sektorov, ktorý nestojí len na šťastí alebo talente jedného človeka. Nie je ani výsledkom zahraničných investícií a dovezeného know-how.
Ako sa to stalo a v čom to môže byť inšpirácia pre budúcnosť? Ako môže podobné úspechy podporiť štát? Z týchto dôvodov sme spolu s Luciou Kurekovou skúmali príbehy antivírusových firiem a hľadali vysvetlenie.

.kvalita a „chudoba“
Odborníci zdôrazňujú, že napísať antivírusový program je komplikovanejšia práca ako mnoho iných súčastí počítačového biznisu. Nevyžaduje to síce veľa ľudí, ale programátori musia mať okrem talentu a znalosti zriedkavejších počítačových jazykov aj niekoľkoročnú praktickú a veľmi špecializovanú skúsenosť.  Pre nováčikov je pomerne ťažké z nuly vytvoriť know-how, ktorým by dokázali konkurovať.
Práve na technickej kvalite bol podľa dostupných informácií založený úspech českých a slovenských firiem. Počas 90. rokov, keď sa antivírový biznis celosvetovo rozbiehal, využili postupné dobýjanie domáceho trhu na tvorbu špičkových produktov. História podnikania je však posiata príbehmi, kde niekto mal lepší výrobok, no skončil na dlažbe. Organizačné schopnosti, marketing, lobing a šťastie majú často väčší vplyv než samotná kvalita.
Českí a slovenskí bojovníci s vírusmi sa však dokázali s obmedzeniami a nevýhodami svojho „pôvodu“ vyrovnať – niekedy ich dokonca využiť.  Keďže nemali peniaze, využívali všetky možné nástroje na šírenie produktu. Licencovali ho napríklad veľkým firmám na zahraničných trhoch, ktoré mali meno a postavenie, ale nie až taký kvalitný program. Nedostatok peňazí na marketing viedol aj k osudovému rozhodnutiu AVAST-u a AVG ponúkať svoj antivírusový program zadarmo s platením len za nadstavbové prvky. Tento takzvaný „freemium“ model umožnil rozšírenie produktu, ale aj značky po celom svete zadarmo nielen pre zákazníkov, ale aj pre výrobcov. Naopak, ESET sa sústredil na platiacich firemných zákazníkov.
Rýchly celosvetový rozvoj internetu od polovice 90. rokov zásadne zmenil spôsob, akým sa predáva software. Namiesto škatúľ s disketami či CD-čkami sme si programy postupne začali sťahovať z internetu. Antivírusový software je na takéto metódy obzvlášť vhodný, pretože nové vírusy sa objavujú každý deň a  preto ho treba neustále aktualizovať. Internetové šírenie je tak nielen pohodlnejšie, ale má pre zákazníka vyššiu pridanú hodnotu.
Táto zmena AVG, AVAST-u a ESET-u zásadne pomohla v ich ceste za celosvetovým úspechom. Nezbavila ich síce napríklad nevyhnutnosti lokalizovať software do miestnych jazykov, no aj tak skokovo znížila náklady na dobýjanie nových trhov. Aj predtým už prenikali do zahraničia, no bez internetového modelu by to pre malú firmu z východnej Európy bolo oveľa pomalšie.
Potvrdzuje sa, že nedostatok a obmedzenia môžu zohrávať aj pozitívnu funkciu. Malosť českého a slovenského trhu znamenali, že sa tieto firmy museli veľmi skoro zaoberať prienikom do zahraničia. Britské, nemecké či poľské firmy mali pôvodne dosť veľký trh doma a globalizovali neskoro. Nedostatok zahraničných investícií v českom a slovenskom IT biznise v 90. rokoch znamenal možnosť rozvoja v „chránenom“ prostredí – v Maďarsku napríklad podobnú firmu rýchlo kúpili „západniari“.

.česká, slovenská alebo americká firma?
Medzinárodný a neskôr celosvetový úspešný predaj produktov, ktoré sa rozšírili na celé spektrum ochrany počítačov pred „zlými vecami“, priniesol aj zmeny v organizácii firiem.
Pionierom bolo AVG. Už pred desiatimi rokmi pôvodní zakladatelia firmu predali a jej majiteľom sa stal Benson Oak, investičná firma Gabriela Eichlera. Nový majiteľ biznis postupne „amerikanizoval“ z hľadiska manažmentu, pritiahnutia ďalších akcionárov aj uvedenia akcií na newyorskú burzu. Dnes je AVG navonok globálna firma, ktorá však stále sídli v Prahe a technologické centrum má v Brne.
AVAST sa takýmto zmenám bránil dlhšie, no počas ostatných 3-4 rokov sa vydal na podobnú cestu. Dnes je majiteľsky aj manažérsky zmesou USA a Českej republiky. Zachováva si však nielen sídlo, ale navonok aj českú identitu. Jeden z majiteľov tvrdí, že Praha je z hľadiska kvality života a príťažlivosti pre zamestnancov porovnateľná so Silicon Valley.
ESET zatiaľ chce ostať slovenský. Aj tu pôvodní majitelia ustúpili z manažérskych rolí do úzadia, no odmietli všetky ponuky na predaj priamym investorom či na burze. Hrdia sa aj tým, že nešpekulujú s daňami ani nevyťahujú peniaze cez cyperské či kajmanské matky a dcéry.
Z pohľadu ekonomiky je však dôležitejšie to, že aj keď všetky tri firmy urobili akvízicie po celom svete, prípadne si založili rôzne centrá a pobočky, kľúčové funkcie a zamestnanci sú stále na osi Bratislava – Brno – Praha. Znamená to nielen vynikajúco platené pracovné miesta, ale aj vzor a podporu pre mladých „ajťákov“ zakladajúcich ďalšie firmy. Majitelia a bývalí majitelia dnes otáčajú svoje peniaze na ďalšie investície, ale v niektorých prípadoch aj na snahu zmeniť spoločnosť k lepšiemu. Viacerí bývalí zamestnanci antivírusových firiem sú dnes kľúčovými hráčmi v iných firmách.

.ako pestovať úspech?
Čo môže urobiť štát, aby bolo ESET-ov a AVAST-ov viac? Kľúčom sú vzdelaní, tvoriví a aktívni ľudia. Čím viac ich budeme mať, tým je väčšia šanca, že založia obdobné odvetvia. Globalizácia slovenskej mládeže v ostatných dvadsiatich rokov je príležitosťou a hrozbou. Nikdy v histórii neštudovalo toľko talentovaných Slovákov na takých dobrých zahraničných školách a nestretávali sa so svetovou intelektuálnou špičkou. Obrátenou stránkou mince je však únik mozgov, ktorý dnes už ani nie je odlivom. „Stačí“ sa nevrátiť. Slovensko by zároveň malo byť otvorené talentom zvonku. Neuveriteľná komplikovanosť príchodu hŕstky ukrajinských programátorov nevedie k zvýšeniu pracovných príležitostí pre Čechov a Slovákov, ale k zakladaniu pracovísk v zahraničí.
Kvalitné školy, mestá, v ktorých sa dobre žije, rovnosť príležitostí a dôležitosť know-how namiesto know-who (koho poznáš) – to sú najlepšie príspevky k vedomostnej ekonomike. Zároveň platí, že štát by nemal rôznymi byrokratickými a právnymi komplikáciami brániť vytvoreniu prirodzeného ekosystému, v ktorom sa darí inovatívnym podnikom – kde úspešní ľudia investujú do sľubných inovátorov, kde draví a pracovití nájdu nielen peniaze, ale aj radu a priestory. Ťažko ho však môže vytvoriť. Na to je jeho ruka príliš ťažká.

Autor je ekonóm a poslanec NR SR.

Text čerpá z výskumnej práce “Do prvej ligy: konkurenčná výhoda antivírového priemyslu v Čechách a na Slovensku”, ktorú v rámci projektu NEUJOBS napísali Miroslav Beblavý a Lucia Kureková.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite