Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prekročili sme isté hranice

.časopis .téma

Jeho reláciu Modré z neba sleduje každú stredu večer takmer milión divákov. Keď bol nedávno jeho hosťom premiér Fico, ktorý pomohol onkologickej pacientke a jej dvom synom, vzbudilo to vlnu emotívnych reakcií rôzneho typu. Moderátor Vilo Rozboril.

.čo je podľa vás Modré z neba? Charita alebo zábavná relácia?
Zábavnou reláciou to nikdy nebolo. Myslím si, že Modré z neba je láskavá, pohladzujúca, pozitívna reality šou, dokonca možno najautentickejšia zo všetkých. Pretože v ostatných prídu ľudia na casting, prihlásia sa, podpíšu vopred zmluvy, že súhlasia so všetkým, čo sa nakrúti a s tým vedomím začnú plniť úlohy dramaturgie. My pracujeme inak. Keď ideme za ľuďmi, je to pre nich moment prekvapenia. Program si dotvárame vzájomne, podpis od ľudí, že súhlasia s odvysielaním svojho príbehu a toho, čo sme s nimi zažili, získavame až na konci. Pri výraze reality šou sme zvyknutí skôr na vulgárnosti alebo na vytváranie negatívnych napätí a ak humor, tak ironický až cynický. Toto je iný prípad, my sa ľuďom nevysmievame.

.teda reality šou, ktorá je vlastne charitou?
Ja sa slova charitatívny trochu bojím, pretože hovoriť o charite na pôde komerčnej televízie a v rámci relácie, počas ktorej idú tri reklamné brejky, to asi nejde.

.no príbeh onkologickej pacientky Jany s dvoma synmi, ktorej pomohol premiér, verejnosť vnímala ako charitu politika, alebo nie?
Nie som nijako nadšený z toho výstupu, ale na druhej strane nechcem byť ani ortodoxný odmietač z vyššieho princípu. Fico nebol prvý politik, ktorý sa v našej relácii objavil. A úprimne, nevzniklo to ani preto, že by nám zavolali z Úradu vlády, že by potrebovali urobiť reklamu premiérovi.

.a ako to teda vzniklo?
Myslím si, že Fico by do relácie nijakým spôsobom dobrovoľne nešiel. Cítil sa v istom zmysle právom dotknutý tým, že sa vysielali upútavky, kde sa spomínalo jeho meno a nemal možnosť reakcie. O tri dni prišla z Úradu vlády odpoveď, že by sa radi s pani Janou stretli. Od momentu stretnutia sme si ako tím tvorcov jasne povedali, že je to opäť reality šou. Nezasahujeme do toho, ako má pani Janka zareagovať, či mu má vynadať, alebo sa má otočiť na opätkoch, alebo či má prijať jeho pomoc. A či premiér má byť láskavý, vyčítavý alebo vulgárny. Asi vám je jasné, že by si to ani nenechal diktovať. A nedala by si diktovať ani ona. My sme zaznamenali autentické situácie. A do akej miery to diváci vnímajú ako jeho marketing a do akej ako jeho úprimnú snahu pomôcť, to už nechám na nich.

.aké reakcie ste zaznamenali?
Vypočul som si názory, že možno to bolo príliš harmonické, že možno sa tam mali voči Ficovi objaviť kontroverznejšie veci, že sa predsa nemôže vyviňovať za stav, ktorý tu je. Je to pravda. Ibaže toto bol príbeh o pani Jane. Ja som nijakým spôsobom necítil potrebu robiť z toho politickú reláciu tak, aby som mu kládol otázky, ktoré mu nekládla pani Jana. A to z toho dôvodu, že ma jeho odpovede nezaujímajú.

.bol tam však jeden moment, keď ste sa pýtali pani Jany, čo jej dal premiér v zákulisí.
Áno.

.pôsobilo to, akoby ste chceli získať jej odpoveď, koľko dostala eur. Aj to bolo autentické alebo vopred dohodnuté a zahraté?
Zahraté z čej strany? Lebo ja tú sumu, ktorú jej Fico dal, naozaj neviem.

.nejde o sumu. Sú dary, ktoré nepotrebujú nijakú publicitu, a práve o to sú cennejšie. Nemuseli ste sa na to pýtať.
Dobre, ale ak predtým premiér pred kamerou na Úrade vlády povedal, že v štúdiu niečo vymyslí a nejakým spôsobom sa to dorieši aj individuálne vo vzťahu k pani Jane a jej dvom synom, tak som sa k tomu vrátil. Keďže ten prísľub odznel pred divákmi, tak som to z nej tak trochu „ťahal“, aby sa dozvedeli, ako to dopadlo.

.nemyslíte si, že tento diel Modrého z neba prekročil isté hranice a išlo už o politický marketing?
Viem, kam mierite. Ale naša spoločnosť je natoľko polarizovaná, že keď sa v relácii predtým objavil minister Galko, tak sa ozývali smeráci a ficovci, že sa mu robí reklama. Keď tam bol Kaliňák, z toho istého ma obviňovali voliči pravice.

.a čo ten politický marketing?
Keď sa na to pýtate, poviem áno. Myslím si, že to isté hranice prekročilo. Tí, čo Fica môžu, s tým problém nemali, a tí, čo ho nemusia, s tým problém mali. To by sa stalo, nech by relácia prebehla akýmkoľvek spôsobom. Chápem, že po Jankiných rečiach, ktoré mala pár týždňov predtým, asi diváci čakali „mäso“. No toho sa nedočkali. Je možno hlúpe, čo teraz poviem, ale ozaj si myslím, že u veľkého percenta ľudí to bola skôr taká jemná neukojenosť z toho, že očakávali, že mu teraz pani Jana naloží. To sa objavilo aj na facebooku, že prečo zmäkla, že asi preto, lebo dostala od neho peniaze. Chceli z Janky urobiť Johanku z Arku, ktorá to teraz Ficovi natrie. No neudialo sa to. Ona prijala ponuku a pravdepodobne jej tých pár tisíc eur zasanuje rok, možno dva roky menej problémového života. Ale máte pravdu. Uvedomil som si, že výzvy smerom k politikom nie je dobré robiť v relácii nášho typu.

.takže už nebudete pozývať politikov?
Pravdepodobne nie. Ale to, že tá relácia v sebe politikum má, pretože často poukazuje na systémové nedostatky v spoločnosti, v poistnom systéme, v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, keď sa ľudia nevedia domôcť práv, to je fakt. Ak sa mi nabudúce ozve minister práce a sociálnych vecí, tak pravdepodobne... počkajte, uvažujem teraz. Nie, tomu by som asi priestor nedal. Mojím cieľom nie je ľudí iritovať. V tomto zmysle tam asi politici nepatria. Ale nemôžem to vylúčiť.

.treba uznať, že Fico vystúpenie v Modrom z neba zvládol s prehľadom...
Vyhodnocoval som si to podobne. Nemal prečo stratiť tých, čo sú na jeho strane. Asi ma ľudia nebudú mať radi, ale ja si ani nemyslím, že to bol od neho politický marketing.

.a čo teda?
Dožadoval sa reakcie, lebo bol v upútavkách menovite spomenutý. A to sme mu umožnili. Samozrejme, s pani Jankou neviedol koalično-opozičnú polemiku.

.ale pozval ju so synmi k sebe na Úrad vlády, kde im všetko ukázal, dal im večeru, jeho šofér ich potom zaviezol na prehliadku Hradu. Nebolo to už zbytočné? Nestačilo ho zavolať do štúdia?
(Ticho.) Neviem, v čom by to bolo iné.

.asi v tom, že tu išlo o civilné predstavenie dobrotivého politika, rozdávajúceho dary v relácii komerčnej televízie pre milión divákov.
Opakujem, od momentu stretnutia Janky s premiérom sme to nijakým spôsobom nerežírovali, ani sme tomu nevytvárali nijaký scenár. Priznávam, nechal som sa trochu chytiť do pasce, že som mu vytvoril taký priestor. Ale na druhej strane, ja som od neho celkom „kúpil“ jednu vec, aj som mu to potom v zákulisí povedal.

.čo to bolo?
Ocenil som istú jeho striedmosť, racionálnosť. Nezdal sa mi byť servilný. Viem si predstaviť istý typ politika, ktorý by si povedal, že teraz, keď sa stretávam s niekým z ľudu pred kamerou, tak budem žoviálny. Fico sa mi taký nezdal, pre mňa to nebolo nič hrané, ani si dokonca nemyslím, že by mu bola príjemná kamera Modrého z neba. Celé to bolo skôr o tom, že keď nezareaguje na tie upútavky, bude za vola. Tak zareagoval.

.ľutujete niečo z tohto programu?
Vyčítam si vetu, ktorá v zostrihu nemala odznieť. Povedal ju jeden zo synov pani Janky, ktorý veľmi spontánne zareagoval, že premiér je iný, ako ho opisujú v novinách. Tohto sme sa už možno mali vyvarovať a nedať to tam. Z jedného dôvodu: chlapec v tomto veku po pár hodinách strávených s premiérom môže naozaj ostať očarený z takých jemne povrchných vecí.

.nedávno mimovládka PDCS zorganizovala seminár, kde sa hodnotilo iné Modré z neba, ktoré ste natočili o projektoch Vysokej školy sv. Alžbety v Afrike. Vedeli ste o ňom?
Nie. Som veľmi sklamaný z toho, že nás ako tvorcov relácie organizátori tejto akcie nepozvali.

.keby vás pozvali, prišli by ste?
Samozrejme. Priznám sa, že ma prekvapilo, ako sa do toho humanitárne mimovládky „obuli“. Pretože z prostredia misií som dostal veľmi pozitívne odozvy, že sme dosiahli takpovediac masový zásah. To mi nikto nevezme. Takmer milión divákov možno vďaka jazyku relácie začalo problémy rozvojového sveta vnímať tak, že sa týkajú aj nás. A to je najdôležitejšie.

.čo bolo vaším hlavným cieľom, predstaviť prácu slovenských zdravotníkov na misiách alebo problémy Afriky?
Boli sme tam iba šesť dní, takže asi by som bol naivný, keby som chcel za taký krátky čas urobiť dokument o Afrike. Točili sme najmä o Slovákoch a Čechoch, ktorí tam pracujú. Chceli sme aj poukázať na to, že sme akosi zašití tu v strednej Európe. Týkajú sa nás okolité štáty, možno Rusko, ale všetko ostatné už akoby bolo na inej planéte. Celkom oprávnene nadávame na náš sociálny a zdravotný systém, ale musíme si uvedomiť, že sú krajiny, kde zlyháva úplne alebo neexistuje vôbec. A naši ľudia ho tam budujú, za či si zaslúžia uznanie.
Náš program nebol náhodne vybratý, námety nám dal profesor Vladimír Krčméry, boli to ich nemocnice, polikliniky, sirotince.

.na seminári zaznelo uznanie, no aj to, že ste posilnili stereotypy nazerania na problémy Afriky. Príde dobrotivý biely muž, rozdáva chudobným a chorým sirotám cukríky, vezme ich na safari a podobne.
To vážne? Je tu stereotyp, ale iný. Čo my máme nejakým „negrom“ pomáhať, veď naše problémy sú niekde úplne inde – s tým sa u nás stretávame často. Áno, v Afrike ľudia naťahujú ruky a biely je pre nich chodiaci dolár. Tých misií som nepochodil veľa, toto nebolo o nazeraní na problémy Afriky, o tom viem ozaj málo. Boli sme v jednej nemocnici v Tanzánii, najbližšia iná je vzdialená 80 kilometrov, kde sme sa rozprávali aj mimo kamery a mladá doktorka nám vravela, že miestni ich tam vyhľadávajú s hocičím – pýtajú si deky, nožíky na krájanie, dáždniky, pršiplášte. Nemocnice „bielych“ im tam slúžia aj ako sociálne záchytné strediská. V Nairobi sme si sadli na hodinu k človeku, ktorý miestnym vysvetľuje základné hygienické návyky. Som zvyknutý na jednu vec. Sme relácia mainstreamového typu, ktorá zámerne rozpráva jazykom, aby tomu rozumelo čo najviac ľudí. Často sa nám stáva, že keď narazíme na ľudí z fachu, tak nám povedia, že sme sa dopustili chýb, nepresností či stereotypov. Nám pritom išlo o autentické zachytenie života jednej polikliniky, dvoch sirotincov a dvoch nemocníc, kde pracujú Slováci a Česi. To je všetko. Pred pár dňami som komunikoval s našimi zdravotníkmi v Nairobi a vraveli mi, že dodnes ľudia aj vďaka tejto relácii posielajú dary, príspevky, už sa vyzbierali peniaze na studňu v nemocnici, ktorú otvárali. Záujem o adopcie detí na diaľku narástol niekoľkonásobne.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite