Panelové sídliská majú viacero problematických vlastností. Medzi jednoznačne pozitívne však patrí vysoký podiel voľných plôch na obyvateľa. Práve voľné plochy tak aj v Petržalke predstavujú najväčší rozvojový potenciál. Voľné plochy sú tie miesta, na ktorých môže vyrásť nová formálne aj funkčne atraktívna architektúra, ktorá bude pridanou hodnotou svojmu okoliu. Voľné plochy sa však môžu premeniť aj na parky či športoviská. Práve schopnosť rozoznať miesta, ktoré sú vhodné na zastavanie a ktoré, naopak, musia ostať nezastavané, je v prostredí Petržalky najvyššou cnosťou. V prípade obytného komplexu Skybox mali mestská časť, stavebný úrad aj investor šťastnú ruku.
Štyri nápadné bytové domy, konzolovito vysunuté nad spoločným parterom, si pozornosť zaslúžia hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým je skutočnosť, že ich postavili v centre najväčšieho stredoeurópskeho sídliska tak, že neparazitujú na existujúcom okolí, ale ho svojou formou a poskytovanými službami obohacujú. Skybox vyrástol na mieste, akých je v Petržalke, ale aj v iných moderných panelových sídliskách mnoho. Sú to miesta popri cestných komunikáciách, na okraji existujúcej urbanistickej štruktúry, prázdne a v podstate nefunkčné. Mohli by sme ich nazvať zvyškovými. Ich zastavanie neuberá životný priestor aktuálnym obyvateľom, ani neznižuje jeho kvalitu, ale práve naopak, dotvára pôvodne nedefinované prostredie a dáva mu tak potrebnú rozmanitosť a morfologickú stabilitu. Štvorica domov, osadených kolmo na Pajštúnsku ulicu, tak vďaka svojmu pevnému parteru mení dovtedy neurčitý komunikačný koridor na širokú, takmer mestskú ulicu.
Ďalším dôvodom, prečo by sme si mali Skybox všimnúť, je spôsob, akým tu architekti z ateliéru cakov + partners (K. Cakov, J. Obušek, M. Monev) pracovali s parterom. Ten nie je nedobytnou pevnosťou vyvolených obyvateľov štvorice bytových domov, ale poloverejným priestorom, ktorý pozýva aj len náhodných okoloidúcich. Týmto gestom akoby Skybox rozvinul pre Petržalku charakteristický fenomén polyfunkčných terás, pričom ho povýšil na rozmanité, užívateľsky atraktívne prostredie. Architektúre obytného komplexu by sme síce mohli vyčítať módnosť, a teda určité riziko, že relatívne rýchlo formálne zastará. V skutočnosti je však expresívna figúra štvorice smelo vykonzolovaných objemov, podopretých len dvojicami subtílnych šikmých stĺpov, rozhodne legitímnejším spôsobom oživenia relatívne monotónneho prostredia sídlisk, než nápadné farebné fasády zateplených panelákov. Za zmienku určite stoja aj samotné byty v Skyboxe. Široká veľkostná škála od 50 do 150 m2, kvalitné dispozície a exteriérové plochy v každom byte dostatočne vypovedajú o ich obytných kvalitách. Ceny sú, tak ako sme si už v Bratislave zvykli, vysoké. Pár kliknutí na stránku projektu však ukáže, že väčšina z nich je už predaná. A to je ďalší dôvod, prečo venujeme tomu obytnému komplexu pozornosť. Drahé byty kupujú solventní zákazníci. Diverzifikácia bytového fondu Petržalky tak posilňuje diverzitu jej obyvateľstva a úspešne bráni tomu, aby sa z nej stal ten príslovečný „Bronx“, ako ju radi nazývali zarytí kritici hromadnej bytovej výstavby po roku 1989. Veď bývanie pre missku predsa musí byť dobrou adresou.
Autorka je teoretička a historička architektúry.
Štyri nápadné bytové domy, konzolovito vysunuté nad spoločným parterom, si pozornosť zaslúžia hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým je skutočnosť, že ich postavili v centre najväčšieho stredoeurópskeho sídliska tak, že neparazitujú na existujúcom okolí, ale ho svojou formou a poskytovanými službami obohacujú. Skybox vyrástol na mieste, akých je v Petržalke, ale aj v iných moderných panelových sídliskách mnoho. Sú to miesta popri cestných komunikáciách, na okraji existujúcej urbanistickej štruktúry, prázdne a v podstate nefunkčné. Mohli by sme ich nazvať zvyškovými. Ich zastavanie neuberá životný priestor aktuálnym obyvateľom, ani neznižuje jeho kvalitu, ale práve naopak, dotvára pôvodne nedefinované prostredie a dáva mu tak potrebnú rozmanitosť a morfologickú stabilitu. Štvorica domov, osadených kolmo na Pajštúnsku ulicu, tak vďaka svojmu pevnému parteru mení dovtedy neurčitý komunikačný koridor na širokú, takmer mestskú ulicu.
Ďalším dôvodom, prečo by sme si mali Skybox všimnúť, je spôsob, akým tu architekti z ateliéru cakov + partners (K. Cakov, J. Obušek, M. Monev) pracovali s parterom. Ten nie je nedobytnou pevnosťou vyvolených obyvateľov štvorice bytových domov, ale poloverejným priestorom, ktorý pozýva aj len náhodných okoloidúcich. Týmto gestom akoby Skybox rozvinul pre Petržalku charakteristický fenomén polyfunkčných terás, pričom ho povýšil na rozmanité, užívateľsky atraktívne prostredie. Architektúre obytného komplexu by sme síce mohli vyčítať módnosť, a teda určité riziko, že relatívne rýchlo formálne zastará. V skutočnosti je však expresívna figúra štvorice smelo vykonzolovaných objemov, podopretých len dvojicami subtílnych šikmých stĺpov, rozhodne legitímnejším spôsobom oživenia relatívne monotónneho prostredia sídlisk, než nápadné farebné fasády zateplených panelákov. Za zmienku určite stoja aj samotné byty v Skyboxe. Široká veľkostná škála od 50 do 150 m2, kvalitné dispozície a exteriérové plochy v každom byte dostatočne vypovedajú o ich obytných kvalitách. Ceny sú, tak ako sme si už v Bratislave zvykli, vysoké. Pár kliknutí na stránku projektu však ukáže, že väčšina z nich je už predaná. A to je ďalší dôvod, prečo venujeme tomu obytnému komplexu pozornosť. Drahé byty kupujú solventní zákazníci. Diverzifikácia bytového fondu Petržalky tak posilňuje diverzitu jej obyvateľstva a úspešne bráni tomu, aby sa z nej stal ten príslovečný „Bronx“, ako ju radi nazývali zarytí kritici hromadnej bytovej výstavby po roku 1989. Veď bývanie pre missku predsa musí byť dobrou adresou.
Autorka je teoretička a historička architektúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.