KNIHA Jurij Andruchovyč: Moskoviáda (Kalligram, 2013)
„Niekedy sa nám sníva Európa. (...) Ale netrvá to dlho.” Moskoviáda prominentného a vynikajúceho ukrajinského spisovateľa Jurija Andruchovyča v niečom pripomína kongeniálnu novelu Moskva – Petušky Venedikta Jerofejeva. Len je ešte o niečo bizarnejšia, bláznivejšia. A odohráva sa niekedy začiatkom 90. rokov. Hrdinom je ukrajinský básnik, sám seba označujúci aristokraticky ako Otto von F., ktorého alkoholická, surreálna cesta sa začína na rozpadajúcom sa internáte, ktorého obyvatelia tvoria reprezentatívnu vzorku rozpadajúceho sa Sojúzu, pokračuje moskovskými ulicami (so zastávkami u Hali, ktorá chová hadov a v Detskom dome, kde majú len papierové holubice) až do hrozivého podzemia. Otto pije (jeho telo dokáže spracovať 7 rôznych „vrstiev” alkoholu), blúdi, rieši ťaživé otázky ukrajinskej svojbytnosti aj slovanskej vzájomnosti. Slová sa sypú ako štrk z vyklápačky, čítanie je adrenalínovým športom. Výborný preklad Valerija Kupku.
DIVADLO Zachráň si svojho afričana LAB VŠMU
Divadlo LAB študentov a študentiek bratislavskej VŠMU je osobitým umeleckým priestorom. Inscenácie, ktoré tu vznikajú, sú svieže, hravé, odvážne, ale profesionálne. Nepodkladajú sa divákom a navyše aj experimentujú. I preto prinášajú témy, po ktorých by kamenné divadlá asi nesiahli. Takou je aj inscenácia Zachráň si svojho Afričana podľa hry nemeckej autorky Ingrid Lausund, ktorá v nej kladie otázku, či rôznymi zbierkami skutočne pomáhame chudobným, alebo len uľavujeme nášmu svedomiu. Hra je koncipovaná ako „šou na divadle“, v ktorej sledujeme piatich „hašterivých“ priateľov, ako pripravujú benefičný koncert pre Afriku. Režisér Roman Maroš precízne budoval atmosféru inscenácie a ustál aj krehký balans medzi iróniou textu a jeho morálnym apelom. Pomohli mu pri tom výborní herci a herečky: Šimon Ferstl, Jana Kovalčiková, Jaroslav Kyseľ, Tomáš Turek a Dominika Zeleníková. Súčasťou projektu je i verejná zbierka na podporu remeselného vzdelávania v Keni.
.peter Scherhaufer
HUDBA Bad Karma Boy: Bad Karma Boy (Slnko Records)
Koncentrácia talentu v skupine Para je mimoriadna: od architektov cez filmárov až po špičkových hráčov petangu. Alebo taký Juraj Marikovič, alias Medveď: v Pare hrá nenápadne na gitare, jeho vysoké, čisté vokály do značnej miery definujú zvukový svet tejto kapely. Medveď však už od stredoškolských rokov skladá aj vlastné pesničky, niektoré z nich tvorili repertoár jeho kapely Sako. Teraz prichádza s vlastným triom Bad Karma Boy, v ktorom hrá okrem neho Adela Tihláriková a Peter Hrabě. Debutový album tvorí desať ľahučko plynúcich, príjemne znejúcich pesničiek. Je to inteligentný, zaujímavý pop, ktorý nie je gýčový ani lepkavý. Ničím sa nevnucuje a zrejme práve preto ho chceme znovu a znovu počúvať. Zo dve pesničky (Zima, Vlci) trošku pripomínajú Paru, viaceré (Hra, Zaspievaj dievča, Na ceste) dokazujú, že Medveď je mimoriadne šikovný hitmaker. Bad Karma Boy budú otvárať viacero koncertov Pary na jej aktuálnom turné. Príďte načas. Neoľutujete.
.jk
HUDBA Suede: Bloodsports (Ingrooves)
V prvej polovici 90. rokov sa na britskej scéne objavila skupina, ktorú kritici označili za nástupcov legendárnych The Smiths. Suede mali všetko – skvelú autorskú dvojicu, horúci gitarový zvuk a výborné chytľavé melódie. Lenže, ako to u britských skupín býva, keď sa dotknú hviezd, rozpadnú sa. Pôvodná zostava Suede tak nevydržala ani dva prvé albumy. Vyzeralo to, že je s nimi koniec, ale kapele sa podarilo vrátiť ľahkým Coming Up (1996), ale bohužiaľ s nasledujúcimi dvoma nahrávkami padli do priemeru a znechutení vlastnou prehrou sa definitívne rozpadli. Po jedenástich rokoch sa Suede vracajú s novým album Bloodsports a aj keby táto pätica aj po treťom návrate zhorela, vedzme, že sa jej opäť podarilo nahrať veľmi dobrý album, ktorý má v sebe odovzdanú dramatickosť Morrisseyho skombinovanú s ranným glamrockovým obdobím Davida Bowieho, čo je poloha, ktorá spevákovi Brettovi Andersonovi a jeho partii sedí ako uliata.
.pb
HUDBA Dawn McCarthy and Bonnie „Prince“ Billy: What The Brothers Sang (Domino/Wegart)
Duo Everly Brothers je dnes na zaslúženom dôchodku, ale ich pesničky akosi odmietajú zostarnúť. Folková speváčka Dawn McCarthy sa rozhodla, že spraví poctu tejto dvojici bratov, pretože zistila, že Everly Brothers sú najobľúbenejšou skupinou jej detí. Piesne bratov sú postavené na dvoch krásne preplietajúcich sa vokáloch, a tak Dawn oslovila alternatívneho pesničkára Bonnie Prince Billyho, s ktorým nahrala v minulosti zopár vydarených duetov. Bonnie a Dawn spravili dobre, že na kompiláciu nezaradili ich najväčšie hity (Bye Bye Love, All I Have To Is Dream), ale poobzerali sa po menej známych kúskoch a vytvorili ucelený album s príjemnou rodinnou atmosférou, ktorý je viac než poctou tejto bratskej dvojici. Album What The Brothers Sang hovorí o tom, že Everly Brothers nemajú len zopár známych popevkov, ale vytvorili veľmi bohatý spevník, z ktorého sa dá nekonečne čerpať rovnako, ako napríklad z džezového Great American Songbook.
.pb
„Niekedy sa nám sníva Európa. (...) Ale netrvá to dlho.” Moskoviáda prominentného a vynikajúceho ukrajinského spisovateľa Jurija Andruchovyča v niečom pripomína kongeniálnu novelu Moskva – Petušky Venedikta Jerofejeva. Len je ešte o niečo bizarnejšia, bláznivejšia. A odohráva sa niekedy začiatkom 90. rokov. Hrdinom je ukrajinský básnik, sám seba označujúci aristokraticky ako Otto von F., ktorého alkoholická, surreálna cesta sa začína na rozpadajúcom sa internáte, ktorého obyvatelia tvoria reprezentatívnu vzorku rozpadajúceho sa Sojúzu, pokračuje moskovskými ulicami (so zastávkami u Hali, ktorá chová hadov a v Detskom dome, kde majú len papierové holubice) až do hrozivého podzemia. Otto pije (jeho telo dokáže spracovať 7 rôznych „vrstiev” alkoholu), blúdi, rieši ťaživé otázky ukrajinskej svojbytnosti aj slovanskej vzájomnosti. Slová sa sypú ako štrk z vyklápačky, čítanie je adrenalínovým športom. Výborný preklad Valerija Kupku.
DIVADLO Zachráň si svojho afričana LAB VŠMU
Divadlo LAB študentov a študentiek bratislavskej VŠMU je osobitým umeleckým priestorom. Inscenácie, ktoré tu vznikajú, sú svieže, hravé, odvážne, ale profesionálne. Nepodkladajú sa divákom a navyše aj experimentujú. I preto prinášajú témy, po ktorých by kamenné divadlá asi nesiahli. Takou je aj inscenácia Zachráň si svojho Afričana podľa hry nemeckej autorky Ingrid Lausund, ktorá v nej kladie otázku, či rôznymi zbierkami skutočne pomáhame chudobným, alebo len uľavujeme nášmu svedomiu. Hra je koncipovaná ako „šou na divadle“, v ktorej sledujeme piatich „hašterivých“ priateľov, ako pripravujú benefičný koncert pre Afriku. Režisér Roman Maroš precízne budoval atmosféru inscenácie a ustál aj krehký balans medzi iróniou textu a jeho morálnym apelom. Pomohli mu pri tom výborní herci a herečky: Šimon Ferstl, Jana Kovalčiková, Jaroslav Kyseľ, Tomáš Turek a Dominika Zeleníková. Súčasťou projektu je i verejná zbierka na podporu remeselného vzdelávania v Keni.
.peter Scherhaufer
HUDBA Bad Karma Boy: Bad Karma Boy (Slnko Records)
Koncentrácia talentu v skupine Para je mimoriadna: od architektov cez filmárov až po špičkových hráčov petangu. Alebo taký Juraj Marikovič, alias Medveď: v Pare hrá nenápadne na gitare, jeho vysoké, čisté vokály do značnej miery definujú zvukový svet tejto kapely. Medveď však už od stredoškolských rokov skladá aj vlastné pesničky, niektoré z nich tvorili repertoár jeho kapely Sako. Teraz prichádza s vlastným triom Bad Karma Boy, v ktorom hrá okrem neho Adela Tihláriková a Peter Hrabě. Debutový album tvorí desať ľahučko plynúcich, príjemne znejúcich pesničiek. Je to inteligentný, zaujímavý pop, ktorý nie je gýčový ani lepkavý. Ničím sa nevnucuje a zrejme práve preto ho chceme znovu a znovu počúvať. Zo dve pesničky (Zima, Vlci) trošku pripomínajú Paru, viaceré (Hra, Zaspievaj dievča, Na ceste) dokazujú, že Medveď je mimoriadne šikovný hitmaker. Bad Karma Boy budú otvárať viacero koncertov Pary na jej aktuálnom turné. Príďte načas. Neoľutujete.
.jk
HUDBA Suede: Bloodsports (Ingrooves)
V prvej polovici 90. rokov sa na britskej scéne objavila skupina, ktorú kritici označili za nástupcov legendárnych The Smiths. Suede mali všetko – skvelú autorskú dvojicu, horúci gitarový zvuk a výborné chytľavé melódie. Lenže, ako to u britských skupín býva, keď sa dotknú hviezd, rozpadnú sa. Pôvodná zostava Suede tak nevydržala ani dva prvé albumy. Vyzeralo to, že je s nimi koniec, ale kapele sa podarilo vrátiť ľahkým Coming Up (1996), ale bohužiaľ s nasledujúcimi dvoma nahrávkami padli do priemeru a znechutení vlastnou prehrou sa definitívne rozpadli. Po jedenástich rokoch sa Suede vracajú s novým album Bloodsports a aj keby táto pätica aj po treťom návrate zhorela, vedzme, že sa jej opäť podarilo nahrať veľmi dobrý album, ktorý má v sebe odovzdanú dramatickosť Morrisseyho skombinovanú s ranným glamrockovým obdobím Davida Bowieho, čo je poloha, ktorá spevákovi Brettovi Andersonovi a jeho partii sedí ako uliata.
.pb
HUDBA Dawn McCarthy and Bonnie „Prince“ Billy: What The Brothers Sang (Domino/Wegart)
Duo Everly Brothers je dnes na zaslúženom dôchodku, ale ich pesničky akosi odmietajú zostarnúť. Folková speváčka Dawn McCarthy sa rozhodla, že spraví poctu tejto dvojici bratov, pretože zistila, že Everly Brothers sú najobľúbenejšou skupinou jej detí. Piesne bratov sú postavené na dvoch krásne preplietajúcich sa vokáloch, a tak Dawn oslovila alternatívneho pesničkára Bonnie Prince Billyho, s ktorým nahrala v minulosti zopár vydarených duetov. Bonnie a Dawn spravili dobre, že na kompiláciu nezaradili ich najväčšie hity (Bye Bye Love, All I Have To Is Dream), ale poobzerali sa po menej známych kúskoch a vytvorili ucelený album s príjemnou rodinnou atmosférou, ktorý je viac než poctou tejto bratskej dvojici. Album What The Brothers Sang hovorí o tom, že Everly Brothers nemajú len zopár známych popevkov, ale vytvorili veľmi bohatý spevník, z ktorého sa dá nekonečne čerpať rovnako, ako napríklad z džezového Great American Songbook.
.pb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.