Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mesto hriechu

.lukáš Zorád .časopis .týždeň vo svete

Je štvrtý marec, vyše 35 °C a každý chládok je spása pred páliacim slnkom. Celá Keňa žije prezidentskými voľbami, a tak aj ja ostávam doma. V slovenských médiách a na sociálnych sieťach čítam sťažnosti na deravé cesty, a hoci nechcem zľahčovať, smejem sa. Každý, kto bol v rozvojovej krajine, vie, že môže byť aj horšie.

Kenským prímorským mestečkom Mtwapa, kde bývam, prechádza iba jedna asi dvojkilometrová asfaltka. Jedným smerom pokračuje do prístavného mesta Mombasa, druhým do ostatných prímorských destinácií. Na tranzitnej ceste je stále dopravná zápcha. Lemuje ju množstvo malých obchodov, reštaurácií a nočných barov. Cez deň je mestečko ospalé. Rovníkové slnko, pobrežným vánkom zvírený prach a zápach odpadkov zmiešaný s benzínovými výparmi, nelákajú do ulíc. Mtwapa sa prebúdza v noci. Miestni pozerajú v baroch anglický futbal, turisti tancujú v striptízových kluboch rôznych cenových kategórií. Mesto hriechu, alebo aj Sodoma-Gomora je známe medzi majiteľmi dopravných spoločností, pretože ich šoféri často hlásia z Mtwapy technickú poruchu, aby sa tu mohli na jednu noc zastaviť. Keď sa okolo piatej ráno utíšia bary a kluby, do mikrofónu začne zvolávať veriacich beduín z blízkej mešity. Len čo zmĺkne mešita, do reproduktorov zahučí gospel z kostolov. Idem do práce. Každý deň prechádzam sedem kilometrov po prašnej ceste. Po ľavej strane sú rezidencie bohatých Európanov a Keňanov s vysokými plotmi a ochrankami. Okupujú celý pás dotýkajúci sa morského zálivu. Jediný verejný prístup k vode majú miestni ľudia za bránou môjho prenajatého domu. Od malých detí až po dospelých sa sem chodia hrávať, plávať, cvičiť i loviť ryby. Vpravo je dedina. Hlinené domy so slamenými strechami, kokosové a mangové stromy, kde-tu koza či sliepka. Ľudia varia na troch kameňoch a ako palivo používajú drevo z mangrovníkových lesov, ktoré tvoria západnú hranicu mesta. Práve tu budeme čoskoro distribuovať piecky šetriace energiu, ktoré znížia spotrebu dreva v domácnostiach o dve tretiny. Uchová sa tak viac mangrovníkov, ktoré chránia more pred znečistením z brehov a umožňujú ľuďom lov krabov, rybolov či včelárstvo. Život v mestečku, kde každého belocha vnímajú ako potenciálneho sexturistu a zdroj peňazí, nie je jednoduchý, ale človek si zvykne na všeličo. Aj na tie deravé cesty.

Lukáš Zorád/
Vedúci misie organizácie Človek v ohrození pre východnú Afriku, žije v kenskom meste Mtwapa. Vyštudoval učiteľstvo, odbor geografie a ekológie. Od januára 2011 pôsobí ako terénny pracovník ČvO v Keni a na rozvojových projektoch v Južnom Sudáne a Tanzánii.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite