A vidíme oveľa intímnejšie zábery, ako keď sa v klasickej kontajnerovej reality šou znudení účastníci vyzliekali.
Pre každého začínajúceho dokumentaristu je najjednoduchšie nakrútiť film o svojej rodine. Tú predsa dokonale pozná a svojich blízkych aj ľahšie presvedčí, aby sa na filmovanie dali. Z tohto uhlu pohľadu si Adam Oľha pre svoj film Nový život zvolil klasický začiatočnícky postup – filmovať príbeh svojej rodiny. Mal ešte jednu veľkú výhodu. Keďže matka aj jedna sestra sú herečky, otec režisér, nemali až taký ostych pred kamerou ako normálni smrteľníci. Navyše mal k dispozícii bohatý archív záberov, ktoré robil jeho otec celé roky, aby podrobne zaznamenal históriu rodiny. Rodina si tak vlastne na kameru zvykala od počiatku, otec bol čosi ako „chodiaca kamera“. No potom zrazu fotografovať aj filmovať prestal. Akoby už nebolo o čom. A žezla sa ujal syn.
S takým kvalitným a bohatým archívom a odhodlanými protagonistami vlastne Adam Oľha nemal až takú ťažkú úlohu, zdá sa. Urobiť zlý dokument akoby v tomto prípade bolo vylúčené.
Lenže všetko, čo sa zdá najprv ako výhoda, mohlo byť zároveň nevýhodou. Ako dosiahnuť, aby príbeh rodiny bol čo najcivilnejší, aby tam nikto nič nehral? Aby bol čo najautentickejší, čo najúprimnejší a zároveň aj diskrétny, nezraňujúci a mal aj dostatočný nadhľad, ktorý divák potrebuje.
Adam Oľha je syn herečky Jany Oľhovej a divadelného režiséra Matúša Oľhu. Títo dvaja umelci majú spolu šesť detí. Otec rodiny si však našiel inú partnerku, a svoju pôvodnú rodinu opustil, aby si založil novú. Otcov odchod poznamenal všetky deti – a o tom nakrútil jediný a najstarší syn Adam Oľha film. Syn chcel hľadať a nájsť odpoveď na otázku, prečo. Jeho otec je síce súčasťou príbehu, rozpráva tu všeličo, ale syn napokon nenájde odvahu opýtať sa na to, čo ho najviac zaujíma. Postupne dospieva k poznaniu, že pýtať sa priamo by nemalo zmysel. Dozvedel by sa pravdu? A tak postupne nachádza v príbehu iné, podobne silné motívy. Kameru viac zaostruje na svoje sestry a pýta sa ich, ako to majú so vzťahmi... Divák začína tušiť, že dievčatá budú mať s tým, že otec opustil ich matku, možno ešte väčší problém, ako syn.
Ani matka sa nebráni synovým otázkam, ale odpovedá pokojne, vyrovnane, bez hystérie či hnevu. Má to už viac spracované ako jej dospievajúce či dozrievajúce deti.
Oľhov dokument o rozpade rodiny, ktorú nezachránila ani obrovská láska na začiatku, ani veľa potomstva, je vzácny tým, že nič na rozpade rodiny nezľahčuje, no ani zbytočne nedramatizuje. Pokojne zaznamenáva, pýta sa, a neuhýba ani pred silnými slovami, keď sa ich deti odvážia vysloviť. Treba vyjadriť obdiv nielen k herečke Jane Oľhovej, že súhlasila s takouto anamnézou svojho vzťahu, ale aj k rektorovi banskobystrickej Akadémie umení, že svojmu synovi nebránil sfilmovať príbeh, v ktorom otec nehrá príliš pozitívnu úlohu, a jasne si to uvedomuje. Možno Adamovo filmovanie bolo pre rodinu istým druhom rodinnej terapie, a otec si to uvedomoval, preto si kameru pustil aj do novej rodiny. A je možné, že príbeh bude terapeuticky pôsobiť aj na iné rodiny, z ktorých jeden člen odišiel a zanechá pocit zrady i sklamania.
Bolo by jednoduché chápať tento film ako sfilmovanie jedného manželského zlyhania, kde jeden člen je totálny zbabelec. Ale najmä herečka Jana Oľhová, manželka, ktorej ušiel muž, nás nie celkom púšťa do takéhoto jedoduchého klišé. Nesúdi, a preto je aj nám ostatným trápne súdiť.
Adam Oľha nakrútil film, ktorým riešil svoj osobný problém, zrejme ako syn a brat potreboval nájsť odpovede na otázky, čo sa stalo a prečo. Našťastie mal dosť talentu, aby príbeh rozprával zaujímavo, farbisto, filmársky nápadito. Napriek tomu, že nakrútil naozaj dobrý dokument, mám isté obavy, ako sa bude jeho filmárska dráha ďalej vyvíjať. Či nájde dostatočne silný motív aj v témach, ktoré sa nebudú týkať priamo jeho osoby, jeho vnútorných zranení či tráum. Je šťastie, ale možno aj nešťastie, keď mladý filmár dostane hneď na začiatku do rúk takú silnú tému s takým skvelým obsadením.
Nový život, réžia: Adam Oľha, ČR/SR, 2012
Pre každého začínajúceho dokumentaristu je najjednoduchšie nakrútiť film o svojej rodine. Tú predsa dokonale pozná a svojich blízkych aj ľahšie presvedčí, aby sa na filmovanie dali. Z tohto uhlu pohľadu si Adam Oľha pre svoj film Nový život zvolil klasický začiatočnícky postup – filmovať príbeh svojej rodiny. Mal ešte jednu veľkú výhodu. Keďže matka aj jedna sestra sú herečky, otec režisér, nemali až taký ostych pred kamerou ako normálni smrteľníci. Navyše mal k dispozícii bohatý archív záberov, ktoré robil jeho otec celé roky, aby podrobne zaznamenal históriu rodiny. Rodina si tak vlastne na kameru zvykala od počiatku, otec bol čosi ako „chodiaca kamera“. No potom zrazu fotografovať aj filmovať prestal. Akoby už nebolo o čom. A žezla sa ujal syn.
S takým kvalitným a bohatým archívom a odhodlanými protagonistami vlastne Adam Oľha nemal až takú ťažkú úlohu, zdá sa. Urobiť zlý dokument akoby v tomto prípade bolo vylúčené.
Lenže všetko, čo sa zdá najprv ako výhoda, mohlo byť zároveň nevýhodou. Ako dosiahnuť, aby príbeh rodiny bol čo najcivilnejší, aby tam nikto nič nehral? Aby bol čo najautentickejší, čo najúprimnejší a zároveň aj diskrétny, nezraňujúci a mal aj dostatočný nadhľad, ktorý divák potrebuje.
Adam Oľha je syn herečky Jany Oľhovej a divadelného režiséra Matúša Oľhu. Títo dvaja umelci majú spolu šesť detí. Otec rodiny si však našiel inú partnerku, a svoju pôvodnú rodinu opustil, aby si založil novú. Otcov odchod poznamenal všetky deti – a o tom nakrútil jediný a najstarší syn Adam Oľha film. Syn chcel hľadať a nájsť odpoveď na otázku, prečo. Jeho otec je síce súčasťou príbehu, rozpráva tu všeličo, ale syn napokon nenájde odvahu opýtať sa na to, čo ho najviac zaujíma. Postupne dospieva k poznaniu, že pýtať sa priamo by nemalo zmysel. Dozvedel by sa pravdu? A tak postupne nachádza v príbehu iné, podobne silné motívy. Kameru viac zaostruje na svoje sestry a pýta sa ich, ako to majú so vzťahmi... Divák začína tušiť, že dievčatá budú mať s tým, že otec opustil ich matku, možno ešte väčší problém, ako syn.
Ani matka sa nebráni synovým otázkam, ale odpovedá pokojne, vyrovnane, bez hystérie či hnevu. Má to už viac spracované ako jej dospievajúce či dozrievajúce deti.
Oľhov dokument o rozpade rodiny, ktorú nezachránila ani obrovská láska na začiatku, ani veľa potomstva, je vzácny tým, že nič na rozpade rodiny nezľahčuje, no ani zbytočne nedramatizuje. Pokojne zaznamenáva, pýta sa, a neuhýba ani pred silnými slovami, keď sa ich deti odvážia vysloviť. Treba vyjadriť obdiv nielen k herečke Jane Oľhovej, že súhlasila s takouto anamnézou svojho vzťahu, ale aj k rektorovi banskobystrickej Akadémie umení, že svojmu synovi nebránil sfilmovať príbeh, v ktorom otec nehrá príliš pozitívnu úlohu, a jasne si to uvedomuje. Možno Adamovo filmovanie bolo pre rodinu istým druhom rodinnej terapie, a otec si to uvedomoval, preto si kameru pustil aj do novej rodiny. A je možné, že príbeh bude terapeuticky pôsobiť aj na iné rodiny, z ktorých jeden člen odišiel a zanechá pocit zrady i sklamania.
Bolo by jednoduché chápať tento film ako sfilmovanie jedného manželského zlyhania, kde jeden člen je totálny zbabelec. Ale najmä herečka Jana Oľhová, manželka, ktorej ušiel muž, nás nie celkom púšťa do takéhoto jedoduchého klišé. Nesúdi, a preto je aj nám ostatným trápne súdiť.
Adam Oľha nakrútil film, ktorým riešil svoj osobný problém, zrejme ako syn a brat potreboval nájsť odpovede na otázky, čo sa stalo a prečo. Našťastie mal dosť talentu, aby príbeh rozprával zaujímavo, farbisto, filmársky nápadito. Napriek tomu, že nakrútil naozaj dobrý dokument, mám isté obavy, ako sa bude jeho filmárska dráha ďalej vyvíjať. Či nájde dostatočne silný motív aj v témach, ktoré sa nebudú týkať priamo jeho osoby, jeho vnútorných zranení či tráum. Je šťastie, ale možno aj nešťastie, keď mladý filmár dostane hneď na začiatku do rúk takú silnú tému s takým skvelým obsadením.
Nový život, réžia: Adam Oľha, ČR/SR, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.