Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec ústavnej výchovy v Česku? Budúci rok ukáže

.eliška Bártová .časopis .téma

Česko už roky hrá v počte odobratých detí celoeurópsky prím. Situácia sa nezlepšuje, naopak, počet detí odtrhnutých od rodín narastá každým rokom.Kým pred tromi rokmi žilo v ústavných zariadeniach 6 900 detí, tohto roku ich je už vyše deväťtisíc.

Česko už roky hrá v počte odobratých detí celoeurópsky prím. Situácia sa nezlepšuje, naopak, počet detí odtrhnutých od rodín narastá každým rokom.Kým pred tromi rokmi žilo v ústavných zariadeniach 6 900 detí, tohto roku ich je už vyše deväťtisíc.
Analýza, ktorú pred mesiacom zverejnilo ministerstvo vnútra, potvrdila, že české úrady odoberajú deti v drvivej väčšine prípadov z rodín v zlej sociálnej a ekonomickej situácii. „Týrané a zneužívané deti tvoria podľa našich odhadov len tri až štyri percentá odoberaných detí,“ ponúka pohľad do zákulisia štatistiky Věra Bechyňová z občianskeho združenia Střep, ktorá sa snaží pomáhať rodinám v zložitých životných situáciách. Minister práce a sociálnych vecí Petr Nečas sľubuje v budúcom roku radikálnu zmenu.

.dať vykrvácať
"Deti odoberú preventívne bez toho, aby sa im poskytla pomoc," hovorí Věra Bechyňová, ktorej združenie Střep pomáha rodinám v tiesni. „Často končia v ústavoch len vinou bytovej situácie rodiny."V Česku totiž neexistuje zákon, ako na Slovensku, ktorý by zakazoval odoberať deti pre zlú finančnú či bytovú situáciu. Podľa skúseností združenia Střep sa pritom až v 70 percentách prípadov dá odvrátiť odobratie detí. Stačilo by „len“ pracovať s rodinou a ponúknuť jej podporu.„Ľudia prídu o prácu, nemajú na nájomné, pretože radšej kúpia jedlo,“ opisuje bežnú situáciu Bechyňová. „Obce im neposkytnú žiadnu pomoc, nechajú ich vykrvácať, vyhodia ich na ulicu a deti zoberú.“

.platí štát, tak čo
Pre obce je odobratie detí celkom výhodný spôsob, ako zredukovať počet chudobných obyvateľov. Pobyt dieťaťa v ústave totiž platí štát, nie obec, ktorej úradník tam dieťa poslal. Pokiaľ by peniaze (190- až  320-tisíc korún za dieťa a mesiac), ktoré štát ročne zaplatí za odobrané deti v detských domovoch, boli poukázané rodinám na bývanie, vyšlo by to štátnu kasu lacnejšie. Rodina ostane spolu, štát nemusí platiť za stavbu detských domovov ani za následný pobyt vo väzení.Len za posledné tri roky vzniklo 47 nových detských domovov, a ďalej sa stavajú nové.

.polená pod nohy
Skúsenosť s odoberaním detí má i bývalá zástupkyňa ombudsmana Anna Šabatová, ktorá vyšetrila štyridsať takých prípadov.
„Väčšinou šlo o neprimeraný zásah do rodinného života zo strany sociálnych pracovníkov a súdov,“ hovorí Šabatová. „Takmer u všetkých rodín mohli zvoliť iný postup než odobratie detí.“

Len v troch prípadoch vraj bolo zrejmé, že by deti mali byť odobrané. „U ostatných detí však sociálni pracovníci rodinám nepomohli, niekedy sa dokonca snažili dať deti do detského domova čo najďalej od rodičov,“ dodáva Šabatová.
Na vine však podľa nej nemusí byť úmysel, ale fakt, že sociálni pracovníci nevedia s rodinami v ťaživej situácii pracovať. „Bránia sa represii, ktorá je pre nich najjednoduchšia," hovorí Šabatová.
Svoj podiel viny nesú aj sudcovia. Tí totiž v drvivej väčšine – v niektorých regiónoch až v 100 percentách, vyhovejú návrhom sociálnych pracovníkov bez toho, aby skúmali reálnu situáciu.
Vedúci katedry sociálnej práce na Filozofickej fakulte UK Oldřich Matoušek vidí problém najmä v rigidnosti úradníkov. „Robia to tak, pretože sú zvyknutí,“ hovorí. „Pritom by stačilo, aby sa naučili kvalifikovane posúdiť situáciu rodiny a dali ju do starostlivosti organizácie, ktorá to vie, a ktorá by im podávala správy.“
Podľa Matouška by v detských domovoch nemusela skončiť viac ako polovica detí. Kľúčom k zníženiu počtu odobraných detí je podľa neho väčšia podpora organizáciám, ktoré poskytujú mimoústavnú starostlivosť.
„Tých je však veľmi málo. Štát by mal vypísať riadny dotačný titul a zaistiť im peniaze nie na rok, ale na dlhší čas," hovorí Matoušek. „Detské domovy by sa mali postupne rušiť.“

.výchova pre kriminál
Vďaka analýze, ktorú minulý mesiac zverejnilo ministerstvo vnútra, dostali politici prvýkrát do rúk exaktné čísla o tom, že česká sociálna práca je neefektívna. Ukázalo sa nielen to, že sociálni pracovníci odoberajú čoraz viac detí, ale aj to, že deti trávia v detskom domove väčšinu svojho detstva. Podľa analýzy zostávajú v detských domovoch priemerne 14,5 roka (maximálny čas, ktorý môže dieťa stráviť v domove je 16 rokov). A keď ústav opustia, nevedia si rady so životom. Viac ako polovica všetkých detí, ktoré opustili ústav v rozmedzí desiatich rokov, začala páchať trestnú činnosť.

.v ústavoch len pár detí
Bizarná situácia v sociálnej starostlivosti sa dostala do popredia až vlani, keď Európsky súd pre ľudské práva vydal unikátny rozsudok v kauze Wallovci vs. Česko. Manželia, ktorým štát pred siedmimi rokmi zobral päť detí nielen preto, že mali problémy s bývaním, uspeli so svojou žalobou. Európsky súd konštatoval, že ekonomická a sociálna situácia rodiny nesmie byť dôvodom na odobratie detí. Tri deti sa vrátili z ústavu k rodičom, dve najmladšie však stále zostávajú v pestúnskej starostlivosti, kde boli umiestnené navzdory nesúhlasu rodičov.
Rozsudok však vystrašil českých politikov – uvedomili si, že väčšina roztrhnutých rodín by mohla Česko žalovať a po tomto verdikte európskeho tribunálu by uspeli.
Minister práce a sociálnych vecí Petr Nečas v tom čase priznal, že systém má nedostatky a jasne povedal, že prax odoberania detí sa musí skončiť.
„U nás príliš často platí, že sociálni pracovníci rodine v problémoch namiesto pomoci odoberú  deti,“ povedal pre Aktualne.cz minister Nečas. „Je evidentné, že pracovníci odboru sociálnoprávnej ochrany detí neriešia záťažovú situáciu rodín či dieťaťa.“
Najčastejšie v detských domovoch končia deti z rodín, ktoré majú sociálne či ekonomické problémy. „Pritom pri troške intenzívnejšej sociálnej práce by to išlo riešiť inak, než odobratím dieťaťa,“ hovorí Nečas.
Umiestnenie do detského domova by podľa predstáv ministra malo byť iba „celkom výnimočné“. Do konkrétnych čísel sa Nečas zatiaľ nechce púšťať. Počet detí v detských domovoch by mal byť podľa neho výrazne minimalizovaný.
Až budúci rok však ukáže, či Nečas dovedie svoje plány do praxe. Do konca roku má totiž predložiť vláde koncepciu, ako očakávané zmeny docieliť. Hlavným pilierom by mala byť intenzívna práca s rodinami v ťažkej situácii a vznik profesionálnych pestúnov.
„Zmeniť túto prax je však ako otáčať ťažko naložený tanker,“ hovorí Nečas, „má veľkú zotrvačnosť a bude nejaký čas trvať, než sa nám to podarí.“

Autorka je redaktorka www.aktuálne.cz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite