Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Monopol moci

.peter Schutz .časopis

Rozhodnutie prezidenta, nevymenovať Jozefa Čentéša, je míľovým krokom na ceste Smeru k úplnému ovládnutiu štátu. Ak nerátame Janu Dubovcovú na pozícii s mušou mocenskou váhou, tak Smer už buď „osobne“ kontroluje, alebo má pod vplyvom všetky kľúčové inštitúcie, cez ktoré sa distribuujú peniaze a moc v republike.

Odstránením Čentéša dobyl premiér kótu, ktorá mu najviac rušila spánok. Skôr či neskôr zvolený nominant „osemdesiattrojky“ totiž zaručí pocit bezpečia pri kauzách vlastných ľudí, v čom nadviaže na Trnku a Tichého. Zároveň zvýši vydieračský potenciál k opozícii, keďže tá už nemusí byť podchytená „paktom o neútočení“, ktorý tu fungoval za Dzurindu i za prvej vlády Fica. Brutalita zápasu o prokuratúru je výrečným svedectvom o ohromnej cene, akú má v očiach politikov táto inštitúcia.
Čistky v štátnej správe, FNM, podnikoch s účasťou štátu, zdravotníctve či Sociálnej poisťovni sú míľniky, ktoré lemujú druhý príchod Smeru k moci. Ako dosvedčila práve prokurátorská kauza, vládna strana nastúpila do prostredia, v ktorom pod jej určujúcim vplyvom pôsobí tak Ústavný súd, ako aj – pochopiteľne – náš „prezident hlavy štátu“. A keďže Fico sa nezastavil ani pred čistkou v Súdnej rade, Smer si upevnil moc i vo všeobecnom súdnictve, kde sa – ako starí priatelia – len trochu naťahujú s Harabinom.
Ficovej strane takto zostáva na dobytie de facto už len ten kontrolný úrad, ktorého šéf už rok presluhuje. Cieľom hry mačky s myšou (ktorou sa tu Fico zabáva s opozíciou presne tak, ako predtým pri voľbe predsedu ÚVO), pri ktorej bol dvakrát nezvolený Krnáč a raz Klimeš, je prekrytie zámeru nepustiť opozícii zhola nič. Je neuveriteľné, že takzvaná pravica, špeciálne SaS so svojimi novými nomináciami, sa spoluzúčastňuje na tomto absurdnom divadle. A absurdné je ešte slabé slovo, keďže Ficov argument, že „opozícia musí jednotne hlasovať za kandidáta“, je nehoráznosť, akú by si normálny politik nemohol beztrestne dovoliť v žiadnej normálnej krajine.
S NKÚ sa pritom Fico nemusí ponáhľať, pretože ničnerobenie terajšieho vedenia mu vyhovuje. A keď tam posadí vlastného človeka, žiadny rozdiel to už nebude. Podobne ako na bezpečnostnom úrade, kde na miesto protizákonne presadeného Mečiarovho nominanta Blanárika (v ÚPN vedený ako agent), ktorý neuveriteľne „prežil“ Radičovej vládu, dosadil Jozefa Magalu (ex SIS, kde zadupal Gorilu).
A to ešte k milej predstave, že bezpečnostné previerky udeľuje a podpisuje človek, ktorý tají svoj životopis pred rokom 1989, sa patrí priradiť aj nového riaditeľa SIS. Kvalifikácia Jána Valka na Ficovu dôveru je rovnako záhadná ako u Magalu. Príznakom nekompetencie či priamo rozkladu SIS je prípad US Steel, o ktorého úmysle odísť z Košíc sa premiér dozvedel z novín. To je niečo absolútne neuveriteľné.
Zlúčením dvoch vojenských spravodajských služieb, ktoré sa pripravuje, sa monopolizácia moci v rukách jednej strany uzavrie. A nalomiť monopol môžu najbližšie až krajské a potom prezidentské voľby. Ale aká je to šanca?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite