Ravi Shankar sa narodil ako Robindro Shaunkor Chowdhury 7. apríla 1920 v indickom svätom meste Varanasi. Jeho otec bol právnik, mama pracovala v domácnosti. Ravi bol najmladší zo siedmich detí. Keď mal desať rokov, jeho najstarší brat Udaj ho zobral so sebou do Paríža, kde sa malý Ravi stal členom bratovej tanečnej skupiny. Mladý Ind tak z tretieho sveta vhupol rovno do centra svetového kultúrneho diania, kde nasával džez, balet, operu, folk. Rôznorodé vplyvy mu otvorili ďalšie obzory, no v jeho tínedžerskej duši sa prostredníctvom tradičnej indickej hudby čoraz viac prejavovala túžba po domovine.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny sa vrátil do rodnej Indie, kde začal študovať hru na sitare u učiteľa Allauddina Khana. Štúdiá dokončil v roku 1944. Vďaka talentu a usilovnosti sa Shankar stal pomerne rýchlo uznávaným hudobníkom, ktorý skladal hudbu do baletu, filmu a rôznych divadelných predstavení. Vďaka priateľstvu so slávnym americkým huslistom Yehudi Menuhinom sa Shankarova hudba dostala do sveta. Jeho koncerty v Amerike a Európe boli aj náučnými výletmi, v rámci ktorých predstavoval západnému publiku tradičnú indickú hudbu.
.žiak George
V roku 1965 nahrával v Los Angeles, kde zhodou okolností vo vedľajšom štúdiu pracovala aj folkrocková skupina The Byrds. Jej členom sa Shankarova hudba tak zapáčila, že hypnotické prvky indickej hudby inplantovali do niektorých pesničiek. Jednou z nich bola skladba Eight Miles High, ktorá tak počarovala Georgeovi Harrisonovi z The Beatles, že po jej vypočutí utekal do obchodu s nástrojmi a kúpil si malý sitar. Ten prvýkrát použil v Lennonovej pesničke Norwegian Wood.
Harrison sa so Shankarom stretol v roku 1966 na londýnskej párty, kde boli všetci členovia The Beatles, ale George javil o indickú hudbu a náboženstvo najväčší záujem. Shankar hudbu The Beatles nepoznal, aj keď, samozrejme, o nich počul. George sa stal jeho žiakom a neskôr aj doživotným priateľom.
Vďaka záujmu The Beatles o indickú hudbu sa Shankar stal hviezdou. V roku 1967 vystúpil so skupinou na slávnom hipisáckom festivale Monterey Pop, no už vtedy mal proti rockovej hudbe svoje výhrady. Koncert Jimiho Hendrixa sa mu páčil, menej už jeho pódiové vyzývavé správanie. Keď potom uvidel, ako skupina The Who rozbíja nástroje, chcel z festivalu odísť. Organizátori ho však prehovorili a jeho koncert mal veľký úspech. O tri roky neskôr vystúpil aj na Woodstocku, no aj vtedy bol sklamaný. Napáčilo sa mu, že ľudia ležia v blate a že väčšina je zdrogovaná. Tešilo ho, že ho počúva toľko ľudí, ale nebol si istý, či ju počúvajú zo správnych dôvodov.Nepáčilo sa mu, že hipisácka kultúra mala indickú hudbu spojenú s braním drog a rôznymi náboženskými klišé, no pre samotných indických hudobníkov vrátane Shankara bol hudba posvätnou záležitosťou, ku ktorej bolo nutné pristupovať so stopercentným zanietením a najmä čistou hlavou. „Pred koncertom som sa hudobníkov pýtal, či majú čisté telo a myseľ, bez drog a alkoholu. Toho som sa celý život držal a čakal som, že publikum bude na tom rovnako ako my. Všetkých, ktorí počúvali našu hudbu pod vplyvom drog, dnes tá hudba nezaujíma,“ povedal Shankar ako 91-ročný pre Uncut.
.koncertný majster
V roku 1971 ešte pomohol Georgeovi Harrisonovi s charitatívnym koncertom pre Bangladéš. Keď indickí hudobníci prišli na pódium a naladili sa, newyorské publikum si myslelo, že práve zahrali úvodnú pieseň a zatlieskalo. Pobavený Shankar povedal: „ Keď sa vám páčilo ladenie, tak sa vám určite bude páčiť aj celý koncert.“
V sedemdesiatych rokoch sa mu konečne podarilo odstrihnúť od rockového sveta a vrátil sa do malých koncertných sál, kde ďalej šíril klasickú indickú hudbu a očarúval publikum svojou virtuozitou. V roku 1979 sa mu s newyorskou koncertnou promotérkou Sue Jones narodila nemanželská dcéra Norah Jones, z ktorej o dve desaťročia vyrástla slávna a talentovaná pesničkárka. Keďže Shankar jej matku v polovici 80. rokov opustil, dlho ho považovala len za biologického otca, až kým ho koncom minulého desaťročia nenavštívila v Indii a obaja neobnovili staré väzby.
V roku 1982 bol Shankar nominovaný na Oskara v kategórii hudba k filmu Gándhí, no cenu mu vyfúkol soundtrack k Spielbergovmu E.T. Ravi Shankar bol aktívny až do svojej smrti. V minulosti prekonal niekoľko vážnejších operácií vrátane infarktu, no ani jedna komplikácia sa vážne nepodpísala na jeho zdraví. Začiatkom novembra odohral so svojou dcérou Anoushkou svoj posledný koncert. Dňa 6. decembra 2012 ho hospitalizovali v nemocnici v americkom San Diegu pre problémy s dýchaním a o šesť dní neskôr, 12. decembra 2012, zomrel. Ravi Shankar sa dožil 92 rokov.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny sa vrátil do rodnej Indie, kde začal študovať hru na sitare u učiteľa Allauddina Khana. Štúdiá dokončil v roku 1944. Vďaka talentu a usilovnosti sa Shankar stal pomerne rýchlo uznávaným hudobníkom, ktorý skladal hudbu do baletu, filmu a rôznych divadelných predstavení. Vďaka priateľstvu so slávnym americkým huslistom Yehudi Menuhinom sa Shankarova hudba dostala do sveta. Jeho koncerty v Amerike a Európe boli aj náučnými výletmi, v rámci ktorých predstavoval západnému publiku tradičnú indickú hudbu.
.žiak George
V roku 1965 nahrával v Los Angeles, kde zhodou okolností vo vedľajšom štúdiu pracovala aj folkrocková skupina The Byrds. Jej členom sa Shankarova hudba tak zapáčila, že hypnotické prvky indickej hudby inplantovali do niektorých pesničiek. Jednou z nich bola skladba Eight Miles High, ktorá tak počarovala Georgeovi Harrisonovi z The Beatles, že po jej vypočutí utekal do obchodu s nástrojmi a kúpil si malý sitar. Ten prvýkrát použil v Lennonovej pesničke Norwegian Wood.
Harrison sa so Shankarom stretol v roku 1966 na londýnskej párty, kde boli všetci členovia The Beatles, ale George javil o indickú hudbu a náboženstvo najväčší záujem. Shankar hudbu The Beatles nepoznal, aj keď, samozrejme, o nich počul. George sa stal jeho žiakom a neskôr aj doživotným priateľom.
Vďaka záujmu The Beatles o indickú hudbu sa Shankar stal hviezdou. V roku 1967 vystúpil so skupinou na slávnom hipisáckom festivale Monterey Pop, no už vtedy mal proti rockovej hudbe svoje výhrady. Koncert Jimiho Hendrixa sa mu páčil, menej už jeho pódiové vyzývavé správanie. Keď potom uvidel, ako skupina The Who rozbíja nástroje, chcel z festivalu odísť. Organizátori ho však prehovorili a jeho koncert mal veľký úspech. O tri roky neskôr vystúpil aj na Woodstocku, no aj vtedy bol sklamaný. Napáčilo sa mu, že ľudia ležia v blate a že väčšina je zdrogovaná. Tešilo ho, že ho počúva toľko ľudí, ale nebol si istý, či ju počúvajú zo správnych dôvodov.Nepáčilo sa mu, že hipisácka kultúra mala indickú hudbu spojenú s braním drog a rôznymi náboženskými klišé, no pre samotných indických hudobníkov vrátane Shankara bol hudba posvätnou záležitosťou, ku ktorej bolo nutné pristupovať so stopercentným zanietením a najmä čistou hlavou. „Pred koncertom som sa hudobníkov pýtal, či majú čisté telo a myseľ, bez drog a alkoholu. Toho som sa celý život držal a čakal som, že publikum bude na tom rovnako ako my. Všetkých, ktorí počúvali našu hudbu pod vplyvom drog, dnes tá hudba nezaujíma,“ povedal Shankar ako 91-ročný pre Uncut.
.koncertný majster
V roku 1971 ešte pomohol Georgeovi Harrisonovi s charitatívnym koncertom pre Bangladéš. Keď indickí hudobníci prišli na pódium a naladili sa, newyorské publikum si myslelo, že práve zahrali úvodnú pieseň a zatlieskalo. Pobavený Shankar povedal: „ Keď sa vám páčilo ladenie, tak sa vám určite bude páčiť aj celý koncert.“
V sedemdesiatych rokoch sa mu konečne podarilo odstrihnúť od rockového sveta a vrátil sa do malých koncertných sál, kde ďalej šíril klasickú indickú hudbu a očarúval publikum svojou virtuozitou. V roku 1979 sa mu s newyorskou koncertnou promotérkou Sue Jones narodila nemanželská dcéra Norah Jones, z ktorej o dve desaťročia vyrástla slávna a talentovaná pesničkárka. Keďže Shankar jej matku v polovici 80. rokov opustil, dlho ho považovala len za biologického otca, až kým ho koncom minulého desaťročia nenavštívila v Indii a obaja neobnovili staré väzby.
V roku 1982 bol Shankar nominovaný na Oskara v kategórii hudba k filmu Gándhí, no cenu mu vyfúkol soundtrack k Spielbergovmu E.T. Ravi Shankar bol aktívny až do svojej smrti. V minulosti prekonal niekoľko vážnejších operácií vrátane infarktu, no ani jedna komplikácia sa vážne nepodpísala na jeho zdraví. Začiatkom novembra odohral so svojou dcérou Anoushkou svoj posledný koncert. Dňa 6. decembra 2012 ho hospitalizovali v nemocnici v americkom San Diegu pre problémy s dýchaním a o šesť dní neskôr, 12. decembra 2012, zomrel. Ravi Shankar sa dožil 92 rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.