Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie som tu na to, aby som robil cenzúru

.marek Vagovič .časopis .téma

Hovorí, že knihy o slovenskom štáte, ktoré napísali historici ÚPN, sú objektívne. Nechápe, prečo mu vyčítajú, že zamestnal Jána Bobáka. „Ján Langoš predsa zakladal tento ústav s bývalými komunistami,” tvrdí predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.

.po šiestich rokoch končíte vo funkcii šéfa ÚPN. Spokojný?
Za Jána Langoša sa ústav sústredil predovšetkým na prepisovanie registračných protokolov a sprístupňovanie archívnych dokumentov ŠtB. Po mojom nástupe do funkcie sme sa posunuli ďalej: vytvorili sme základňu pre vedecký výskum, akú majú aj podobné inštitúcie v zahraničí. ÚPN sa stal nezávislou a akceptovanou inštitúciou – napriek hlasom o jeho možnom zrušení preukázal, že si dokáže zachovať odstup aj od politikov. Neobjavili sa ani žiadne podozrenia z manipulácie s dokumentmi ŠtB, ako to bolo v minulosti. Žiaľ, dodnes nemáme vlastnú budovu, v porovnaní so zahraničnými ústavmi máme aj pomerne nízky rozpočet – 1,5 milióna eur ročne. Česi majú šesť, Poliaci až 50 miliónov eur.

.úPN vydáva oveľa viac publikácií ako v minulosti. Najmä tie o slovenskom štáte sú však často kritizované. Je v poriadku, že v komentári k Sidorovým denníkom chýba zmienka o jeho antisemitizme?
Je to významný dokument, takže považujem za veľmi dobré, že bol publikovaný. Každý editor pristupuje k práci inak – my sme rešpektovali, že Sidorova rodina si vybrala ako editora docenta Vnuka. Napriek tomu si myslím, že jeho úvod k denníkom je kritický. Publikácia prešla štandardnou oponentúrou renomovaných odborníkov. Vo vedeckých časopisoch som nezaznamenal žiadnu kritickú reakciu.

.vydali ste aj zborník o kňazovi a ľudáckom politikovi Jánovi Ferjenčíkovi, kde zase chýba zmienka o tom, že hlasoval aj za časť protižidovskej legislatívy. Bolo to korektné?
Táto publikácia je zborníkom z vedeckého seminára, na ktorý sme pozývali široké spektrum odborníkov – vrátane Ivana Kamenca z Historického ústavu SAV, ktorý sa však ospravedlnil, že nie je kompetentný vyjadrovať sa k Ferjenčíkovi v takomto rozsahu. Napokon tam vystúpili hlavne ľudia, ktorí sú schopní povedať k tejto téme aj niečo nové. Napriek tomu sa zborník nevyhýba ani citlivým veciam – vrátane Ferjenčíkovej publicistickej činnosti, ktorá bola naozaj kontroverzná.

.jeden z autorov – Anton Hruboň – však bagatelizuje Ferjenčíkov oslavný článok o Hitlerovi slovami: „O čom inom mal vlastne hovoriť na oslavách Hitlerových narodenín? O peknom počasí? To sotva…” Takisto chýba informácia, že Vatikán ho za tieto vyjadrenia vyškrtol zo zoznamu Domácich prelátov.  
Keďže ide o zborník, je logické, že neodpovedá komplexne na všetky otázky – sú tam len veci, ktoré odzneli na spomínanej konferencii. No pokiaľ viem, ani na toto som nečítal žiadnu kritickú reakciu vo vedeckých časopisoch. Ak sa cítia ľudia, ktorí vám to povedali, odborníkmi na túto problematiku, mohli to prísť povedať osobne. Keby to urobili, bolo by to aj v zborníku.

.pokúšali ste sa osloviť aj niekoho iného ako Kamenca? To znamená historika, ktorý má na danú tému kritický názor?
Pokúšali sme sa osloviť každého, kto sa zaoberá Ferjenčíkom. Žiaľ, nie sú tu desiatky ľudí, ktorí by boli schopní napísať o ňom štúdiu a vystúpiť na seminári. Poslali sme však pozvánky na všetky možné inštitúcie, nerobili sme žiadnu selekciu. Vystúpil každý, kto prejavil záujem.

.minulý rok v lete vás ostro kritizoval aj Mirek Vodrážka – pracovník Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe. Okrem iného vám vyčítal aj zhovievavý prístup k ľudáckemu politikovi Ferdinandovi Ďurčanskému, ktorému chceli odhaliť tabuľu v Rajci.
Áno, o tom liste viem, nebol jediný. Až tak podrobne som ho však neštudoval – pán Vodrážka nie je historik, takže nechcem dávať jeho vystúpeniam väčšiu váhu, než si zaslúžia.

.máte pocit, že text, ktorý napísal v tejto súvislosti o Ďurčanskom historik ÚPN Martin Lacko, bol v poriadku?
ÚPN nevydal žiadne stanovisko k odhaleniu busty Ďurčanskému. Ani sme to nijako neschvaľovali…

…ani ste voči tomu neprotestovali.
Neprotestovali. Nie sme žiadna komisia na posudzovanie oprávnenosti odhaľovania nejakých sôch.

.ak však s niečím nesúhlasíte, môžete sa voči tomu ohradiť.
Samozrejme. Boli sme oslovení mestom Rajec, aby sme napísali stanovisko k pôsobeniu Ďurčanského. Ústav poveril Martina Lacka, ktorý to napísal komplexne – myslím, že sa nevyhýbal ani negatívnym stránkam jeho politickej činnosti.  

.v posledných dvoch číslach časopisu Pamäť národa sú dva rozhovory s historikmi – s Ivanom Mrvom a Františkom Vnukom. Podľa vás boli spracované objektívne?
Cieľom tých rozhovorov bolo predstaviť tieto osobnosti a ich názory. Túto úlohu splnili – je vecou tých, ktorí ich vedú, ako to robia, aké otázky kladú a podobne. Napokon, sám najlepšie viete, že viete položiť otázku priateľskejšie aj konfrontačne.

.v tých rozhovoroch však nebol ani náznak polemiky.
To nemajú byť rozhovory s politikmi, ktorých chcete chytiť na nejakej kauze.

.to je v poriadku. V tých rozhovoroch je však viacero momentov, kde Mrva aj Vnuk otvorene propagujú slovenský štát. Úlohou historika je pritom analyzovať a pochybovať, respektíve kriticky pristupovať k dejinným udalostiam. Naozaj máte pocit, že vaši historici – Peter Sokolovič a Martin Lacko – tie rozhovory zvládli?
Opakujem: vždy je to na ľuďoch, ktorí sa pýtajú. Ja v tom však nevidím problém – zrejme nepovažovali za potrebné viesť o tom polemiku. Okrem toho, nie som tu na to, aby som kontroloval všetky otázky či nebodaj robil cenzúru. Rešpektujem individuálny prístup a názory mojich kolegov, na pracovisko vedeckého výskumu nepatrí žiadna ideológia.

.tieto rozhovory ste však zrejme pred ich uverejnením videli.
Áno, videl. Jednotlivé texty však posudzuje aj redakčná rada časopisu, v ktorej sú historici. A ja mám v nej len jeden hlas ako všetci ostatní.

.mal niekto výhrady k spomínaným rozhovorom?
Samozrejme. Nejaké výhrady sú prakticky ku každému článku, ktorý má vyjsť. Prejdú len texty, ktoré odsúhlasí redakčná rada. Chceli sme urobiť rozhovory aj s inými historikmi, ktorí majú iné názory, pričom sú ochotní hovoriť aj o svojej minulosti.

.koho napríklad?    
Valeriána Bystrického a Ivana Kamenca z Historického ústavu SAV. Obaja však odmietli, dôvody nepoznám. Ale v prvom minuloročnom čísle Pamäti národa máme rozhovor s pánom profesorom Fremalom, ktorý hovorí o svojej minulosti otvorene.

.v časopise sú aj články, ktoré manipulujú s verejnom mienkou. Pokým partizáni sú vykreslení ako zločinci, akcie POHG sú bagatelizované ako činy jednotlivcov. Je takýto prístup v poriadku?
Partizánsky spôsob boja bol veľmi sporný…

…podľa vás sa väčšina partizánov podieľala na zločinoch?
V tom článku sa opisujú len konkrétne zločiny. Pravdepodobne tam nie je informácia, že by to robila väčšina.

.v tomto zmysle tam nie je nič – žiadny kontext ani čísla, ktoré by veci uviedli na správnu mieru. Historik Mrva, naopak, v rozpore s realitou tvrdí, že záťahy POHG proti Židom boli ojedinelé. A autor rozhovoru Sokolovič, ktorý dokonca napísal knihu o Hlinkovej garde, to nijako nespochybňuje.
Vybrali ste dva články z jedného čísla, na základe ktorých sa ťažko robí komplexný obraz. Navyše ide o štúdie na úzko vymedzené témy, kde nie je priestor na podrobný opis všetkých negatív režimu. Okrem toho, môžem vám ukázať možno desať vydaní nášho časopisu, kde sa hovorí aj o perzekúciách za slovenského štátu. Napriek tomu si myslím, že články, ktoré spomínate, sú napísané objektívne. Nehovoriac o knihách, ktoré sme vydali – napríklad Sila svedectva, kde je celá kapitola o holokauste. Vyšla aj publikácia o rómskom holokauste, pripravujeme aj veľký zborník o protižidovskom zákonodarstve na Slovensku aj v Európe.

.počas vášho pôsobenia odišlo z ÚPN z rôznych dôvodov okolo 30 z takmer 70 zamestnancov. Vlani v lete ste, naopak, prijali bývalého komunistu Jána Bobáka. Prečo?
V prvom rade chcem povedať, že tí, ktorí odišli, boli nahradení kvalitnejšími pracovníkmi. Pán Bobák bol prijatý na miesto, ktoré sa uvoľnilo v sekcii vedeckého výskumu.  

.nebola to protislužba?
Za čo?

.pán Zemko hovorí, že v minulosti pomohol vám, respektíve vašej manželke.
Mojej manželke? Nie, nebola to žiadna protislužba. S pánom Bobákom sa poznám roky, poznám aj jeho odborné schopnosti. To bol jediný dôvod, pre ktorý bol prijatý. Je to užitočný historik.  

.neprekáža vám, že ide o bývalého pracovníka Ústavu marxizmu – leninizmu ÚV KSS?
To sú trošku manipulatívne otázky. Pýta sa niekto Historického ústavu SAV, prečo tam pracujú ľudia s takouto minulosťou?

.úPN má však iné poslanie aj zákonné nastavenie.
Takže oni môžu byť zlí a je to v poriadku. Ale my musíme byť svätí.

.ani v prípade Historického ústavu to nie je v poriadku. Vy však nemáte vytvárať ani zdanie, že tu pracuje niekto, o kom sú, vzhľadom na jeho minulosť, pochybnosti.
Z hľadiska zákonných kritérií je to v poriadku. Ľudia s komunistickou minulosťou nemôžu byť v orgánoch ÚPN. To však neznamená, že nemôžu byť napríklad radovými referentmi. Okrem toho, Ján Langoš predsa zakladal tento ústav s bývalými komunistami.

.s kým?
S právnikom Kukurom alebo s pani Franekovou, manželkou pána Franeka (hovorcu Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí na Slovensku – pozn. red.). Tá sa v roku 2006 ako bývalá komunistka dostala aj do jednej z riadiacich funkcií v ÚPN. Dokonca tu bol zamestnaný aj človek, ktorý bol evidovaný ako agent ŠtB. Prečo to vtedy nikomu neprekážalo?

.prečo ste Bobákovo prijatie nekonzultovali s orgánmi ÚPN?
Nebolo to nevyhnutné, tie veci sú plne v kompetencii štatutára ústavu.

.proti jeho prijatiu vznikla aj petícia, ktorú, paradoxne, zorganizoval vám blízky Martin Lacko. Ani toto nezavážilo, aby ste zmenili svoje rozhodnutie?
Dohodli sme sa s pánom Lackom, že táto záležitosť zostane dôverná, takže o nej nechcem hovoriť verejne.

.už je to vonku, takže sa k tomu môžete vyjadriť.
Aj toto je dôkaz, že v našom ústave je slobodná atmosféra. Ľudia tu môže vyjadriť svoje názory na čokoľvek bez toho, aby boli akokoľvek postihnutí.

.čo budete robiť, keď skončíte ako šéf ÚPN?  
Neviem. Som však historik, takže sa chcem venovať vedeckému výskumu.

.aj tu v ÚPN?
Je aj takáto možnosť. Záleží od toho, kto sa stane novým šéfom ústavu.

Stanovisko Ivana Petranského:
V piatok 14. decembra 2012 som na pôde ÚPN poskytol redaktorovi Marekovi Vagovičovi rozhovor k môjmu pôsobeniu vo funkcii predsedu Správnej rady ÚPN. Text, ktorý mi následne zaslal na autorizáciu, nie je štandardným prepisom rozhovoru, ale len jeho veľmi voľným a skresleným prerozprávaním. Časť v ňom uvedených vyjadrení som nevyslovil, alebo vyslovil v inom kontexte. Počas rozhovoru sa veľakrát ukázalo, že p. Vagovič vychádza z nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení, čo som svojimi odpoveďami jednoznačne dokázal a doložil argumentmi. Skladbou a formuláciou otázok preukázal svoju zjavnú nepripravenosť a na viacerých miestach aj svoju zaujatosť. Taktiež je veľmi zaujímavou skutočnosťou, že nepravdivé tvrdenia, ktoré som vyvrátil, sa v tzv. prepise rozhovoru vôbec neobjavili, keďže to nevyhovovalo konceptu p. Vagoviča. Z uvedených dôvodov nemôžem predložený text, ani pri najlepšej vôli, autorizovať a od jeho obsahu sa dištancujem.

Reakcia autora rozhovoru:
Zverejnený text nie je doslovným prepisom rozhovoru s Ivanom Petranským. Zodpovedá však obsahu aj duchu rozhovoru s predsedom Správnej rady ÚPN. Časť jeho odpovedí som zapracoval do hlavného textu, kde sa na veľkom priestore zaoberám činnosťou ÚPN – vrátane aktivít, za ktoré si pán Petranský zaslúži uznanie. Z rozhovoru vypadli len pasáže, ktoré tému vecne neposúvali ďalej.     

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite